Zmena by mala začať platiť po ratifikácii oboma parlamentami.
Aj macedónsky premiér Zoran Zaev v utorok v Skopje potvrdil, že sa vo viac ako štvrťstoročie pretrvávajúcom spore s Gréckom o názov postjuhoslovanskej republiky podarilo dosiahnuť historickú dohodu.
Macedónsko ponesie podľa oficiálne potvrdených informácií z metropol oboch štátov v budúcnosti názov Republika Severné Macedónsko (Republika Severna Makedonija).
Doteraz bola krajina aj v Organizácii Spojených národov zaregistrovaná pod dočasným názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Už skôr informoval o dosiahnutí konsenzu aj grécky premiér Alexis Tsipras v Aténach.
Zaev na tlačovej konferencii v macedónskej metropole zdôraznil, že uzavretie viac ako štvrťstoročného sporu možno považovať za historický výsledok. Vďaka kompromisnému riešeniu si - ako podčiarkol - Macedónčania môžu zachovať národnú a kultúrnu identitu a nemusia sa ani vzdať slova Macedónsko v názve.
Zaev avizoval, že bude teraz písomne informovať všetky členské štáty Organizácie Spojených národov o používaní nového názvu krajiny v dvojstrannej relácii, ako aj na medzinárodných fórach. Nový názov krajiny by sa mal začať používať až po ratifikácii dohody zákonodarcami oboch štátov.
O ňom by sa v druhom polroku 2018, možno už do októbra, malo v krajine uskutočniť referendum. Ak by občania v plebiscite nový názov schválili, potom by malo dôjsť aj k úprave macedónskej ústavy. Ak by sa tak nestalo, v krajine by sa mali uskutočniť predčasné parlamentné voľby, ktoré budú súčasne akýmsi druhom referenda.
Macedónske občianstvo by podľa mediálnych správ mal v budúcnosti signalizovať popis Macedónčan/Občan Republiky Severné Macedónsko. Oficiálny jazyk - macedónčina - bude doplnená o poznámku, že ide o slovanský jazyk.
Macedónsko-grécku dohodu, o ktorej sa opakovane rokovalo na úrovni premiérov oboch krajín, Zorana Zaeva a Alexisa Tsiprasa, by najskôr mal schváliť parlament v Skopje. Grécka vláda by sa následne mala obrátiť na Európsku úniu s podnetom na otvorenie prístupových rokovaní s Republikou Severné Macedónsko.
"Zelenú" vstupu susednej krajiny do Severoatlantickej aliancie by Grécko poskytlo až po predmetnej zmene macedónskej ústavy.
Keďže macedónska strana požadovala na realizáciu celého procesu 24 mesiacov a Grécko trvalo na 12 mesiacoch, kompromisným riešením v dohode je 18-mesačná lehota na avizované zmeny.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že v Macedónsku je za zmenu názvu krajiny, ak to otvorí dvere do Európskej únie i Severoatlantickej aliancie, 60 percent oslovených.
Stoltenberg a Guterres privítali dohodu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok privítal dosiahnutie "historickej dohody".
"Srdečne vítam dohodu dosiahnutú medzi premiérmi Alexisom Tsiprasom a Zoranom Zaevom o vyriešení sporu o názov. Táto historická dohoda je dôkazom mnohých rokov trpezlivej diplomacie a ochoty týchto dvoch lídrov vyriešiť spor, ktorý má príliš dlho vplyv na celý región," uviedol Stoltenbrg v správe pre médiá.
Šéf Aliancie vo svojom posolstve zároveň vyzval obe krajiny, aby dokončili dohodu dosiahnutú premiérmi. "Týmto sa Skopje dostalo na cestu k členstvu v NATO. A pomôže to upevniť mier a stabilitu naprieč celým západným Balkánom," uviedol Stoltenberg.
Generálny tajomník OSN António Guterres tiež privítal dohodu o novom názve a označil ju za "prejav vedúceho postavenia v širšom regióne i mimo neho". Vyzval "všetkých (ich) občanov spojiť sa, aby proces napredoval".
Vyslanec OSN Matthew Nimetz, ktorý bol dlhý čas sprostredkovateľom v spore medzi Gréckom a Macedónskom, v noci na stredu predsedom oboch vlád zablahoželal k vyriešeniu problému. Vo svojom vyhlásení Nimetz napísal, že "táto dohoda nepochybne povedie k obdobiu posilnených vzťahov medzi dvoma susednými krajinami a najmä medzi ich národmi".
Nimetz bol viac ako rok vyslancom amerického prezidenta Billom Clintonom pre problematiku nového názvu pre Macedónsko a od roku 1999 bol v tejto veci emisárom generálneho tajomníka OSN.
Dohodu uvítali aj predstavitelia Albánska, ktorí ju označili za dobrú správu pre celý západný Balkán. Albánsky premiér Edi Rama sa o svojich kolegoch z Grécka a Macedónska vyjadril ako o "dvoch progresívnych lídroch" a vo svojom tweete im vzdal hold aj vyjadrením, že "Balkán je dnes lepším miestom pre život vďaka vám dvom".
Albánci tvoria štvrtinu obyvateľstva Macedónska, ktoré má 2,1 milióna obyvateľov.
Albánsky minister zahraničných vecí Ditmir Bushati tiež blahoželal "našim susedom a priateľom" k "prelomovej dohode", vďaka ktorej sa "Balkán stane časťou euroatlantickej rodiny".
Albánsko a Macedónsko dúfajú v začatie rokovaní o svojom plnom členstve v EÚ, ktorej exekutíva - Európska komisia - v apríli odobrila začiatok prístupových rokovaní. Konečné rozhodnutie vo veci prijme koncom júna Európska rada.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
