Dalo by sa prirovnať ku komplexnému vládnemu systému.
Založili štát, ktorý neakceptoval nikto na svete okrem nich. Aj napriek tomu sa radikálom z extrémistickej organizácie Islamský štát (ISIS) podarilo pod svoju kontrolu na takmer tri roky získať územie, ktoré svojho času dosahovalo veľkosť Veľkej Británie a na ktorom žilo odhadom približne 12 miliónov ľudí.
Obsadili pobrežie africkej Líbye, časť lesov v Nigérii, mesto na Filipínach, kolónie mali aj v ďalších 12 krajinách sveta. Najväčším mestom, ktoré kontrolovali, bol však iracký Mosul.
O všetko toto teritórium už však vo veľkej miere islamisti prišli. Pri tom sa však natíska otázka, ako si dokázala skupina, ktorá v Európe zabíjala ľudí, udržať územie tak dlho.
Prenajímanie nehnuteľností
Odpovede sa podľa novinárov z amerického denníka New York Times nachádzajú na viac ako 15-tisíc stranách dokumentov odhaľujúcich fungovanie Islamského štátu.
Ukázalo sa, že ich fungovanie by sa dalo prirovnať ku komplexnému vládnemu systému. Jedným z kľúčov k ich úspechu boli rôznorodé zdroje príjmov.
Vládni pracovníci napríklad dostali príkaz na začatie prenajímania nehnuteľností, ktoré nikdy vláde nepatrili. Vznikla 27-stranová brožúrka, v ktorej boli spísané plány na prevzatie majetku vyhnaných náboženských skupín. Ten potom chceli použiť ako základný kapitál kalifátu.
Skonfiškovali však aj nehnuteľnosti nesunnitov. Nezastavili sa však ani tam. Vzniklo samotné ministerstvo, ktoré malo na starosti zbieranie a predaj postelí, poličiek, stolov či vidličiek.
Toto všetko potom ponúkali svojim bojovníkom, ktorí do Sýrie a Iraku prichádzali zo zahraničia.
Zdaňovali všetko, čo mohli
Dokumenty však uvádzajú aj ďalší spôsob zarábania. Islamský štát vybudoval administratívnu sieť úradov, ktoré poberali dane zo všetkých oblastí života.
Účtovné knihy, účtenky a mesačné rozpočty opisovali, ako islamisti speňažili vo svoj prospech každý meter územia, ktoré kontrolovali.
Zdaňovali každé kilo pšenice, každý liter ovčieho mlieka a každý melón predaný na nimi ovládanom trhu. Vozidlá, ktoré obilie prevážali do síl, museli platiť mýto.
Iba z poľnohospodárstva získali stovky miliónov dolárov. Organizácia sa nemusela spoliehať na príjem financií z externých zdrojov, na prežitie stačilo samofinancovanie.
Dokumenty ukazujú, že vďaka príjmom z vyberania daní zarobili radikáli viac ako z predaja ropy.
V Mosule napríklad zdaňovali zber odpadu, vodu či elektrinu.
Dokumenty študovali vyše roka
Reportérka Rukmini Callimachi dokumenty odhaľujúce praktiky zozbierala počas piatich výjazdov do Iraku v priebehu jedného roka.
S kolegami a v spolupráci s expertmi potom strávili 15 mesiacov ich prekladom, analýzami a overovaním ich pravosti.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
