"Zásoba čínskeho jedla, voda a miliónový výhľad. Nič viac nepotrebujem," vyhlásil právnik, ktorý býva na 17. poschodí.
Úrady nariadili v štátoch Florida a Georgia najväčšiu evakuáciu v histórii USA. Pred hurikánom Irma malo utiecť približne 6,5 milióna ľudí. Nie všetci však túto „ponuku“ prijali. Viacerí sa rozhodli zostať a prečkať hurikán vo svojich domovoch. Toto sú príbehy a dôvody niektorých z nich. Priniesol ich Chicago Tribune.
Miliónový výhľad
Carl Roberts si nakúpil zásoby čínskeho jedla a vody. To a miliónový výhľad z jeho apartmánu na 17. poschodí mu vraj bohato stačí na to, aby prežil šialenú búrku, ktorá sa naňho valí.
„Po prvé, nemám kam ísť. A po druhé, som na 17. poschodí a mám bezpečnostné žalúzie, takže by som tu mal byť v bezpečí,“ hovorí právnik Robert, ktorý žije na súostroví na juhu Floridy.
Táto oblasť mala byť evakuovaná úplne celá. Hasiči chodili od domu k domu aj v karavanových parkoch. Ľudí, ktorí odmietli evakuáciu, nezatkli, ale varovali ich, že keď búrka dorazí, nikto im nepríde pomôcť.
„Môžete volať o pomoc, ale my neprídeme,“ povedal miestny šerif Bob Gualtieri.
Na smrť vystrašená
Carol Walterson Stroudová najskôr verila, že hurikán Irma sa stočí iným smerom. Keď už chcela odísť, nemohla. Sama sa totiž bála šoférovať a jej tvrdohlavý manžel odmietal odísť. Skryli sa teda vo svojom prenajatom byte v domove pre seniorov, kde manžel Tim pracuje. Spolu s manželom tam zostala aj vnučka Sierra Costello a pes Rocky. Ich dcéra Breanna Vaughn odmietla opustiť svoje zvieratá a takisto zostala doma o pár ulíc ďalej.
„Bojím sa. Dnes v noci sa budem potiť. Dnes v noci, budem vystrašená na smrť,“ priznala Stroudová.
Prežila som Sandy, prežijem aj toto
Chudobnejší ľudia nemali veľa možností. Tí, ktorí mali veľa vecí, nechceli ísť do preplnených prístreškov alebo riskovať niekoľko stoviek kilometrov dlhú trasu na sever.
„Ak by sme išli do Atlanty alebo Tallahassee, riskovali by sme, že nám príde benzín v polovici cesty v čase, keď krajinou prechádza hurikán štvrtej kategórie,“ povedala Michel Polette.
Ľudia boli povinní evakuovať karavanové parky v blízkosti oceánu. Viacerí ľudia v nich to však odmietli.
„Ja nejdem nikam,“ vyhlásila Laurie Mastroapolo (56) v St. Petersburgu. Povedala, že prežila Sandy a iné búrky na Long Islande v New Yorku, tak prežije aj toto.
Susedia sú skvelí ľudia
„Možno to budeme ľutovať, ale ja verím, že nie,“ dúfa Roger Schwartz (75). Žije je v prívese, ktorý si vlastnoručne prerobil na dom. Prečkať Irmu v ňom s manželkou, 50-ročným synom Jeffom a kocúrom Mr. Murphym. Ak im vietor odfúkne strechu, zalezú pod dom. Doma chce zostať, aby mohol okamžite pomáhať.
Roger býva v obytnom parku Gulfstream Harbor v Orlande. Spolu s ním tu žije viacero seniorov. Úrady a správca parku obyvateľov vyzvali, aby opustili svoje ľahko zničiteľné príbytky. Roger odmietol.
„Radšej to risknem a zostanem tu, keby ľudia z okolia potrebovali pomoc. Moji susedia sú totiž skvelí ľudia,“ vyhlásil hasič na dôchodku.
Máme otvorené, Irma
Nikam neplánujú ísť ani štamgasti z baru Mac's Club Deuce. V sobotu, večer pred hurikánom, by ste tu stretli ľudí na pive, s panákmi v ruke, hrajúcich biliard, z jukeboxu by hrala hudba a všade by bol cigaretový dym. Ako v každý iný deň. „Máme otvorené, Irma,“ presprejovala nápis z roku 2005 56-ročná Kathleen Pacaová. Vtedy sa na Floridu rútil hurikán Wilma.
„Nebude to také zlé. Bývam na druhom poschodí a mám nerozbitné okná. Skúšala som do nich hádzať kokosy a nerozbili sa,“ tvrdí Kathleen.
V ôsmom mesiaci
V Miami zostala 22-ročná tehotná Stefani Travieso. Miesto, kde žije, zničil v roku 1992 hurikán piatej kategórie Andrew. Keďže je v ôsmom mesiaci, doktor jej odporučil, aby zostala na bezpečnom mieste, na ktorom sa cíti komfortne. A to je doma. Pri rozhodovaní pomohlo aj to, že po hurikáne Andrew na jej dome vymenili strechu, namontovali protibúrkové okná a záložný generátor. Sú teda lepšie pripravení ako obyvatelia pred 25 rokmi.
„Ale keby som nebola tehotná, už sme v aute aj s mužom a psom a smerujeme na sever,“ priznáva.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
