Fínsko sa v utorok oficiálne stalo 31. členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom TASR. Prístupové dokumenty Fínska odovzdal v Bruseli minister zahraničných vecí Pekka Haavisto.
„Je to historický deň,“ povedal podľa agentúry DPA generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Vlajka Fínska bude viať pred sídlom NATO v Bruseli v abecednom poradí medzi Estónskom a Francúzskom. Fínsko sa následne zúčastní na zasadnutí ministrov zahraničných vecí Aliancie po prvýkrát už ako jej plnohodnotný člen.
Prečítajte si tiež:
Vstup Fínska do NATO odobrilo minulý týždeň Turecko ako vôbec posledná členská krajina Aliancie.
Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je, že ho musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín. Vstup Švédska je však naďalej v nedohľadne, nerozhodli o ňom Turecko ani Maďarsko - a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.
Prvou silnou stránkou Fínska je silná a pripravená armáda. Aj keď krajina má len 5,5 milióna obyvateľov, po skončení studenej vojny sa Fíni naďalej pripravovali na stav vojny, čo iné európske krajiny nerobili do takej miery.
Fíni dokážu zmobilizovať takmer 300.000 vojakov a majú celkovú zálohu takmer 900.000 vojakov.
Jeho delostrelectvo je jedno z najväčších v Európe a mohutne investovalo aj do 64 stíhačiek F35. Sú vybavené pokročilými možnosťami elektronického boja, ktoré umožňujú lokalizovať a sledovať hrozby, rušiť rádiové frekvencie a prerušovať nepriateľské útoky s bezkonkurenčnou presnosťou a všetky zozbierané údaje sú okamžite zdieľané s veliteľskými centrami na mori, vo vzduchu alebo na zemi.
Okrem toho je tu aj nová zemepisná realita, čo zlepší pocit bezpečia v susedných spojeneckých krajinách, najmä v troch pobaltských štátov v prípade ruského útoku.
Prečítajte si tiež:
Fínsko má s Ruskom vyše 1300 kilometrovú hranicu. To pre NATO znamená výhody aj nevýhody z hľadiska bezpečnosti.
Vstup Fínska zlepší pozíciu NATO v Baltskom mori, ktoré sa stalo "vnútorným jazerom" Aliancie, a tiež v Arktíde, ktorá nadobúda čoraz väčší strategický význam. Klimatické zmeny totiž ďaleko na severe otvárajú nové trasy pre prepravu tovarov a ťažbu uhľovodíkov.
Okrem toho členstvo Fínska v NATO má aj svoju symbolickú rovinu. Aliancia dokázala Moskve, že je jednotná a silná, a že invázia na Ukrajinu namiesto očakávaného oslabenia spojencov len zatlačila nové krajiny do jej náručia, keď okrem Fínska sa čoskoro ráta aj so vstupom Švédska.
Prečítajte si tiež:
Kremeľ v utorok označil členstvo Fínska v Severoatlantickej aliancii za útok na bezpečnosť Ruska a vzhľadom na rozšírenie NATO sa chystá prijať protiopatrenia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Rozšírenie NATO je útokom na našu bezpečnosť a ruské národné záujmy,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Kremeľ sa domnieva, že ide o najnovšie vyostrenie situácie. A to nás núti prijať protiopatrenia... z taktického i strategického hľadiska,“ dodal.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že vstupom Fínska do NATO vzniká riziko výrazného rozšírenia konfliktu, napísal britský denník The Guardian.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
