Desaťročia fascinujú turistov aj filmárov. Vedci zistili, ako vzniká „prírodné puzzle“ na soľných pláňach

Desaťročia fascinujú turistov aj filmárov. Vedci zistili, ako vzniká „prírodné puzzle“ na soľných pláňach
Soľná pláň Salar de Uyuni na náhornej plošine Altiplano v Andách v juhozápadnej Bolívii. Zdroj: shutterstock.com/Sara Winter

Charakteristické štruktúry pripomínajúce včelie plásty, ktoré pokrývajú soľné pláne v Južnej a Severnej Amerike, dlhé roky fascinujú turistov a inšpirovali mnohých tvorcov sci-fi filmov.

Vedcom sa teraz podarilo odhaliť mechanizmus, ktorý sa za vznikom týchto útvarov skrýva. Odpoveď leží pod povrchom kôry a zjednodušene sa dá hovoriť o akomsi radiátore v tvare obruče, píše portál Live Science.

Prírodne puzzle rozlúštili vedci z Notthingham Trent University v Anglicku, štúdiu následne publikovali v odbornom magazíne Physical Review X.

Tím pozostávajúci z fyzikov a chemikov zistil, že pôvodná teória o vzniku pravidelných tvarov mala vážne nedostatky. Pre vysvetlenie však nemuseli „chodiť ďaleko“. Skrýva sa v základoch termodynamiky a súvisí s cirkuláciou vody s rôznymi úrovňami slanosti.

Soľná plytčina Badwater Basin v Národnom parku Death Valley v Kalifornii. Zdroj: shutterstock.com/Stephen Bridger

​​Pôvodná teória pritom tvrdila, že praskliny a vyvýšeniny sa tvoria, keď sa soľná kôra rozťahuje, vysychá a fragmentuje pod vplyvom napätia.

Nový výskum však odhalil, že pravidelné geometrické útvary so šírkou 1 až 2 metre vznikajú vďaka rovnakému procesu, aký môžeme pozorovať v radiátoroch alebo vriacej vode.

Termodynamika je disciplína fyziky, popisujúca zákonitosti tepla a tepelných dejov, vzťahy medzi veličinami charakterizujúcimi makroskopický stav tepelnej sústavy a zmeny týchto veličín pri fyzikálnych dejoch spojených s výmenou tepla medzi sústavou a jej okolím. 

„Povrchové vzory odrážajú pomalé prevracanie slanej vody v pôde, ide fenomén podobný konvekčným bunkám, ktoré sa tvoria v tenkej vrstve vriacej vody, " vysvetli profesor fyziky zo spomenutej anglickej univerzity Lucas Goehring, ktorý je spoluautorom štúdie.

Mozaika je výsledkom spojenia dvoch prvkov

Soľné pláne nie sú až také vyprahnuté, ako by sa mohlo zdať. Pod kôrou z vyzrážanej soli sa totiž ukrýva tenká vrstva extrémne slanej vody.

Voda sa v horúcich letných mesiacoch odparí a zostane len prikrývka soli, z ktorej sa časť rozpustí v ďalšej vrstve vody. Táto vrstva je potom hustejšia ako tá pod ňou a slaná voda klesá v prstenci, ktorý obklopuje čerstvejšiu, menej hustú vodu, ktorá ju nahrádza.

Voda sa odparí a zanechá zvyšky soli, ktoré sa opäť rozpustia vo vrchnej vodnej vrstve. Cyklus sa opakuje a vytvára to, čo vedci nazývajú konvekčný valec.

Výskum soľných púští sa v minulosti zameriaval buď na tieto podpovrchové prúdy, alebo na samotnú kôru. Nová štúdia tvrdí, že tieto dva prvky sa navzájom ovplyvňujú a zrkadlia, pričom výsledkom je pravidelná mozaika.

Tam, kde klesá hustá slaná povrchová voda, sa soľ hromadí v kôre a vytvára hrebene. Soľná kôra rastie rýchlejšie okolo okrajov každého šesťuholníka, pretože je v kontakte so slanšou vodou ako stredná časť.

Za normálnych okolností by konvekčný valec mal kruhový tvar. Pretože ich je na soľnej ploche toľko tesne vedľa seba, rolky sú stlačené proti sebe a vytvárajú šesťuholníky, uviedli vedci.

V priloženom videu si môžete pozrieť príspevok o znečistení oceánov:

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Zaujímavosti

Dôležité udalosti