NATO bude pokračovať vo výcviku afganských bezpečnostných zložiek, aby si mohli postupne zaručiť bezpečnosť sami bez podpory zvonka.
Lídri členských štátov NATO vo štvrtok (25. 5.) súhlasili s tým, že sa Severoatlantická aliancia pripojí do medzinárodnej koalície bojujúcej proti takzvanému Islamskému štátu, vyhlásil po summite generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Zároveň potvrdili, že budú zvyšovať výdavky na obranu s cieľom do roku 2024 plniť záväzok vynakladať na tento účel dve percentá HDP.
"Schválili sme, že NATO sa stane riadnym členom medzinárodnej koalície (proti takzvanému Islamskému štátu, pozn. TASR) , v ktorej je už všetkých 28 členov Aliancie. To neznamená, že sa NATO zapojí do bojov, ale vysiela to silný signál, že chce bojovať proti terorizmu. Tiež to umožní NATO podieľať sa na politickom rozhodovaní," vyhlásil po summite Stoltenberg.
Všetky štáty NATO sú už síce v 68-člennej koalícii proti IS, ale oficiálny vstup Aliancie je silným politickým znamením a deklaráciou jednoty. Nepôjde o priame bojové akcie, ale o posilnenie monitoringu vzdušného priestoru lietadlami AWACS, koordináciu leteckej dopravy nad Irakom a Sýriou a výcvik miestnych síl.
Druhou dôležitou témou summitu boli výdavky členských štátov na obranu. Prezident USA Donald Trump podľa očakávaní vyzval členské štáty NATO vyzval na vynakladanie dvoch percent HDP na obranu, ako im to vyplýva z členstva v aliancii. Tieto prostriedky označil za nevyhnutné na boj proti aktuálnym hrozbám, najmä terorizmu.
Stoltenberg potvrdil, že členské štáty sa zaviazali smerovať k vynakladaniu dvoch percent hrubého domáceho produktu na obranu. Väčšina z nich to neplní, ale na summite vo Walese pred troma rokmi sľúbili, do roku 2024 sa to stane realitou. Slovensko si stanovilo cieľ do roku 2020 dosiahnuť úroveň 1,6 percenta HDP.
Výšku, ale po novom aj štruktúru vynakladaných obranných výdavkov budú odteraz členské štáty každoročne opisovať v národných plánoch. Členovia ich vypracujú do decembra a tri mesiace nato ich vyhodnotia ministri obrany štátov NATO. "Každoročné národné plány nám pomôžu zachovať odhodlanie investovať viac a lepšie do našej obrany," uviedol Stoltenberg.
Šéf NATO zmienil aj novinky v aliančnom aparáte. Potvrdil vytvorenie novej sekcie zameranej na výmenu spravodajských informácií a centra na boj proti terorizmu, ktoré bude mať vlastného koordinátora.
Vo vzťahoch s Ruskom NATO vytrvá v dvojakom prístupe. "Kombinujeme silnú obranu s dialógom. Spojenci sú jednotní v tom, že nechcú vyprovokovať konflikt, ale vyhnúť sa mu a zachovať mier. Súčasne sme otvorení viesť s Ruskom dialóg," skonštatoval Stoltenberg.
NATO bude pokračovať vo výcviku afganských bezpečnostných zložiek, aby si mohli postupne zaručiť bezpečnosť sami bez podpory zvonka. Na summite bola tentoraz aj Čierna hora, ktorá sa v júni stane riadnym, 29. členom Aliancie. Najbližší summit NATO bude v roku 2018.
Slovensko v súvislosti s členstvom v NATO vyšle do Iraku 47 vojakov na výcvik tamojších špecialistov v odmínovaní a údržbe vojenskej techniky.
Na výcviku irackých síl sa budú podieľať aj slovenské špeciálne sily a príslušníci vojenskej polície. Slovenská vláda zároveň schválila vyslanie 150 slovenských vojakov do Lotyšska na obdobie jedného roka od júna 2018 v reakcii na obavy pobaltských štátov z možnej ruskej agresie, ktorá nabrala reálne kontúry po anexii ukrajinského Krymu.
Súčasťou slovenského príspevku bude aj pokračovanie vo vedení zvereneckého fondu NATO pre Ukrajinu v oblasti odmínovania a likvidácie nevybuchnutej munície a pokračovanie účasti v misii NATO v Afganistane.
Slovenské príspevky do spoločnej obrany na summite NATO predstavil prezident Andrej Kiska. Na rokovaní ho sprevádzali minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák a minister obrany Peter Gajdoš. O záveroch summitu budú médiá informovať na tlačovej konferencii po prílete na Letisko M. R. Štefánika v Bratislave.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
