Na prvý pohľad to pripomína sochársku dielňu. No namiesto neživých sôch tu tvarujú náhradné časti tiel pre skutočných, živých ľudí. Jedným z týchto sochárov je Nazar. Protézy vyrába 18 rokov. Redaktorka Gabriela Kajtárová ho navštívila vo chvíli, keď brúsil lakeť pre vojaka, ktorý ten vlastný už nemá.
Opýtala sa ho, čo v jeho dielni zmenila vojna. Nazar Bahniuk tvrdí, že zrátať pacientov za posledných deväť rokov nedokáže - vojna totiž stále posiela nových. Stále mladších.
„Kedysi k nám chodili starí ľudia. O končatiny prišli najmä kvôli chorobám cievneho systému či žltačke. Teraz sú pacienti mladší,“ ozrejmil.
Jeudžin má 28 rokov. Do armády sa prihlásil ako dobrovoľník. Od jeho zranenia dnes uplynuli presne dva mesiace. Až teraz sa začína cítiť lepšie. Na novú protézu sa teší, zmení mu vraj život. Jeho život však najviac zmenil ruský tank, ktorý zamieril na jeho zákopom.
„Chcel som pomôcť brániť svoju krajinu. Ak by som to nebol ja, mohli to byť naše deti. To som nechcel dopustiť. Nebál som sa, len som nevedel, do čoho idem,“ povedal.
Na otázku či chce zostať v armáde odpovedal bez váhania, hoci vraj nevie, aký z neho bude osoh. Teraz musí rehabilitovať dvakrát denne, aby mu spevneli svaly.
Podľa rehabilitačnej lekárky Roksolyany Shmilo sú to skutoční bojovníci. „Psychicky sa držia. Najmä vojaci to zvládajú dobre. Ale civilisti - tí sú smutní - u nich je to iné,“ priblížila.
Projekt „Unbroken“ sa špecializuje na vojnové zranenia či popáleniny. Názov projektu by sa podľa jeho šéfky Iryny Zaslavets dal do slovenčiny preložiť ako „Nezlomní“
„Môžete zlomiť ľudské telo, no vnútro a dušu nezlomíte. Naši pacienti majú v sebe silu, veľkú moc. S týmito ľuďmi pracujeme a pochopili sme, že im môže chýbať noha či ruka, ale zlomiť sa nenechajú,“ podotkla.
Okrem nôh a rúk tu stále chýba aj vybavenie, skúsenosti a hlavne peniaze. Projekt je závislý od sponzorov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
