Viktor Orbán rozvíril hladiny na medzinárodnej scéne viackrát svojimi kontroverznými vyjadreniami alebo symbolmi. Na sté výročie Trianonu kritizoval hranice strednej Európy a nedávno sa objavil so šálom s mapou Uhorska. Odborník na zahraničnú politiku si myslí, že v čase vojny u nášho suseda je potreba skôr takéto gestá tlmiť, nie ich ešte živiť. Vyjadrenia ministra Káčera považuje na nešťastné.
Slovensko-maďarské vzťahy sú samostatnou kapitolou modernej Slovenskej republiky. Podľa riaditeľa Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáša Strážaya sa neustále snažíme o ich reštart, no vždy to niektorá zo strán prekazí. Viktor Orbán má podľa odborníka dlhodobo kontroverzné postoje k južnému Slovensku a hraniciam s ďalšími susedmi.
Kauzu okolo Káčerových tvrdení o Orbánových nárokoch na naše územie vníma ako súčasť predvolebnej kampane. Priznáva, že on by ako minister volil iné slová. Dodáva, že treba brať do úvahy aj povahu a slovník ministra Káčera. Jeho vyjadrenia mali za cieľ varovať ľudí, že ruskú agresiu treba jasne odsúdiť.
Ako vnímate politiku Viktora Orbána? Je niečo, v čom by sme sa mohli inšpirovať?
Tých pozitív, ktorými by sa mohla slovenská politika inšpirovať, je menej. Vyzdvihol by som intenzívnejšiu podporu diplomatických ekonomických aktivít vo vybraných regiónoch. Tiež podpora kultúrnej diplomacie, do ktorej v Maďarsku idú o veľa väčšie prostriedky. Vyzdvihol by som tiež podporu turizmu a spôsob, akým Maďarsko víta zahraničných turistov a akým spôsobom je im poskytovaná starostlivosť. Gastroslužby sú tam na vyššej úrovni ako na Slovensku.
Je však viac takých príkladov, kde inšpiráciu netreba hľadať. Ide najmä o spôsob vládnutia maďarskej vlády. Je silno centralizovaná, vykazuje prvky autoritárstva, má váhavú pozíciu k ruskej agresii voči Ukrajine. Síce zaznelo, že Maďarsko odsudzuje takýto krok, ale snažia sa udržiavať politické a ekonomické kontakty s Ruskou federáciou, čo nie je v súlade s postojom Európskej únie.
Napriek tomu, že negatívy maďarskej vlády prevyšujú pozitíva, mnohí slovenskí politici vzhliadajú k Orbánovi. Prečo?
Nehádzal by som všetkých slovenských politikov do jedného vreca, ale niektorí v ňom vidia inšpiráciu. V prvom rade vidia, že už 12 rokov sa mu darí byť na čele vlády. Keď pripočítame štyri roky medzi rokmi 1998 až 2002, tak je to už 16 rokov vlády. To je dosť. Prirodzene, cieľom každého politika je udržať si moc. V tomto kontexte vidím inšpiráciu. Možno sa obzerajú aj za prostriedkami, ako tento stav Viktor Orbán tento stav zabezpečil. Tu sa už dostávame na tenký ľad. Spôsob, akým spravuje krajinu, je autoritársky. Je tam problém s právnym štátom, slobodou médií, akademickou slobodou. To je problémový prvok a nemyslím si, že slovenskí politici by sa týmto štýlom vládnutia mali inšpirovať. Za pravdu mi dáva aj aktuálny vývoj. Viktor Orbán dostal Maďarsko do veľmi komplikovanej ekonomickej situácie vďaka svojim rozhodnutiam. Dostáva krajinu do rastúcej izolácie a sproblematizoval vzťahy s niektorými susedmi. Orbánom sú inšpirovaní tí politici, ktorí udierajú na populistickú nôtu.
Viktor Orbán mal v minulosti viacero kontroverzných vyjadrení a gest smerom ku Slovensku. Napríklad sa objavil so šálom, kde bolo Slovensko vyznačené ako súčasť Maďarska. Na sté výročie Trianonskej zmluvy, na základe ktorej sa rozpadlo Uhorsko a vzniklo aj Československo, mal Orbán prejav, v ktorom vyčítal Západu súčasné hranice strednej Európy. Aj pred expremiérom Matovičom zopakoval, že nikdy nebudeme mať rovnaký pohľad na Trianon. Maďarská vláda cez rôzne organizácie kupuje budovy v mestách južného Slovenska. Vnímate to kontroverzne?
Iste. Nemožno to vnímať len vnútropoliticky. Na ten šál reagovali aj viaceré okolité štáty ako Ukrajina alebo Rumunsko. Takáto symbolika nie je vítaná v regióne strednej Európy. Ak Maďarsko chce mať dobré vzťahy so susedmi, čo deklaruje, tak by sa malo vyvarovať krokov, ktoré môžu spôsobiť rozhorčenie. Obzvlášť, ak sa tieto kroky objavia vo vypätej atmosfére, v ktorej teraz sme. V tomto kontexte to bolo problematické. Keby to bol ojedinelý jav, možno sa nad tým dá mávnuť rukou. Avšak, tých symbolov bolo viac a tak ich aj treba vnímať. Určite netreba vyvolávať hystérie, ale skôr dôkladne tiet symboly analyzovať a pripraviť sa na dialóg. Problémy sa dajú riešiť len dialógom.
Ako sa dá o takýchto veciach hovoriť na medzinárodnej úrovni?
Existujú bilaterálne rokovania. Musí fungovať komunikácia na dvojstrannej úrovni. Treba si spomenúť na nedávnu návštevu maďarského ministra zahraničných vecí Petra Szijjartóa, ktorý sa samovoľne stretol s opozičnou stranou, ktorá podľa prieskumov ani nie je tá dôležitejšia a navyše s lídrom, ktorý je u nás vnímaný kontroverzne (Szijjartó sa v roku 2022 stretol s Robertom Ficom a mali aj spoločnú tlačovú konferenciu, pozn. red.). Toto nie je spôsob, ako nadviazať komunikáciu so Slovenskom. Treba sa pravidelne stretávať na oficiálnej úrovni a otvorene sa rozprávať. Dôvera je teraz naštrbená. Szijjártove kroky nie sú gestom vystretej ruky smerom k Slovensku.
Potom prišla kauza ministra Rastislava Káčera. Ten povedal, že Viktor Orbán by mohol mať územné nároky. Toto bolo primerané?
Tento výrok nebol veľmi diplomatický. Na druhej strane, minister Káčer už ako veľvyslanec bol známy svojím jazykom a veľmi otvorenou komunikáciou, ktorá nikdy nebola samoúčelná. Vždy za tým bol cieľ. Takto to čítam aj teraz. Je to výstraha pred situáciou, keby princípy, s ktorými Rusko aktuálne pôsobí, teda spochybňovanie medzinárodného práva a spochybňovanie územnej integrity, sa rozšírili do ďalšej časti Európy. Káčerov výrok zaraďujem do kategórie „Keby bolo keby“. V tomto kontexte sa tiež môžeme rozprávať o tom, ako by vyzerala Európa, keby 2. svetovú vojnu nevyhrali spojenci, ale nacistické Nemecko. Je to tenký ľad a možno ten výrok mohol zaznieť inak. Vnímam ho v kontexte mobilizácie verejnej mienky k veľkému problému, ktorému teraz čelíme a tou je ruská agresia voči suverénnemu štátu.
Exminister Korčok nastavil korektné vzťahy s maďarskými kolegami. Môže byť Káčer nevítaný a vzťahy zhoršiť?
Už vieme, kedy bude termín predčasných volieb a vláda má pred sebou polroka. V bilaterálnych vzťahoch sa už veľa neudeje. Káčer sám povedal, že s Maďarmi nemá problém, ale prekáža mu politika vlády. Stále čakáme na reštart slovensko-maďarských vzťahov a vždy to na niektorej zo strán zlyhá. To je dlhodobý problém. Nie je to vina ministra Káčera. Aj maďarská strana by sa mala pozrieť do zrkadla a zodpovedať si otázku, či robí všetko preto, aby mali dobré vzťahy so susedmi. Myslím si, že nie. Národno-populistická agenda zohráva zásadnú úlohu a to môžeme považovať za problém aj v iných štátoch.
Je možné, že keby vláda nebola poverená, ale fungovala by riadne do skončenia funkčného obdobia, tak by si toto minister Káčer nedovolil?
Nevidím do jeho rozhodnutí. Dedukujem len z toho, aké postoje mal v minulosti. Boli vždy principiálne a vždy bol otvorený. Niekedy dával vyjadrenia aj bez súhlasu svojho nadriadeného. Ja tam vidím cieľavedomé konanie. Cieľ bolo odkázať, že je dôležité pre nás, aby sa dodržiavalo medzinárodné právo a že nikomu nemôže ani len napadnúť, že agresiou voči susednej krajine si rozšíri svoje územie, pretože to vedie k skaze. Osobne by som volil iné výrazové prostriedky, ale svoju úlohu mohlo zohrať aj to, že vláda má časovo ohraničené trvanie.
Najviac kritiky schytal od poslancov Igora Matoviča a Györga Gyimesiho. Bola táto kritika na mieste, alebo išlo len o predvolebný boj?
Spomeňme si na začiatok Matovičovej vlády. Usiloval sa o obrúsenie hrán s Maďarskom. Cestoval aj do Budapešti a stretol sa s Viktorom Orbánom. Možno tu bol cieľ priniesť novú kvalitu do slovensko-maďarských vzťahov, to sa mu nepodarilo. Je to neúspešný príbeh, ktorý predviedol ako politik. Ohradzovanie sa voči Káčerovým výrokom vnímam skôr ako hľadanie si agendy, aby si našiel voličov. Strane ubúdajú voliči a hrozí jej rozpad. Snaží sa preto upútať, ale asi to nebude viesť k cieľu.
Prezidentka Zuzana Čaputová to označila za predvolebný boj a ministra sa zastal aj premiér Eduard Heger, ktorý v tom už nevidí tému. Boli to podľa vás správne reakcie od prezidentky a premiéra? Je to nasilu živená téma?
Myslím si, že ich reakcie boli primerané. Premiér aj prezidentka poznajú Káčera dlhodobo a vedia o jeho postojoch. Jeho odvolávanie by prinieslo viac chaosu a problémov ako pozitív. Podržanie v pozícii ministra sa dalo očakávať a bolo to správne rozhodnutie.
Ako vnímate postoj Viktora Orbána k vojne na Ukrajine a k Vladimírovi Putinovi?
Nie všetky kroky Maďarska sú dobre vysvetlené. Napríklad, cesta do Moskvy vo februári minulého roku, dva týždne pred vypuknutím vojny. Vieme o početných stretnutiach Szijjartóa s ministrom Lavrovom o udržiavaní kontaktov v oblasti dodávky plynu a dostavby jadrovej elektrárni v Pakši, na čo Rusko dalo úver. Sú to kontroverzné kroky. Z pohľadu Maďarska išlo o kalkuláciu, ako vykľučkovať zo súčasnej situácie. Európa čelí kríze a Maďarsko si myslelo, že vykľučkuje čo najlepšie. Viktor Orbán však vsadil na zlú kartu.
Zastropovanie cien energií a potravín sa ukázali byť kontraproduktívne a jediný výsledok je prehĺbenie izolácie a zamietnuté eurofondy z plánu obnovy. Výsledok nie je veľmi dobrý. Sú tu aj informácie z ukrajinských zdrojov, že najviac radikálna a nacionálna časť politikov v Maďarsku uvažuje hypoteticky o prekreslení hraníc v rámci Európy. Nehovorím, že je to väčšinový názor maďarskej vlády, ale takéto názory tam sú. V čase vojny by mali byť tieto názory potláčané, ale to sa nedeje.
Je vláda Viktora Orbána potenciálnym ohrozením územnej celistvosti Slovenska?
Takto by som to nepovedal. Nachádzame sa však v situácii, keď jeden zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN spochybňuje medzinárodné právo, ktoré sám vytváral. Je to veľký problém a nová situácia pre všetkých svetových aktérov. Tu sa treba prikloniť na jednu zo strán a Maďarsko ako by sa stále snažilo ostať medzi, ale takáto pozícia je neudržateľná. Maďarsko z tohto celého vyjde ako oslabená krajina. V takýchto krízových momentoch treba udržiavať na uzde naratívy, ktoré by mohli viesť k destabilizácii medzinárodných vzťahov.
Teraz by bolo treba vyjadriť sa skôr za európsku jednotu, za spoluprácu krajín Únie a NATO a jednoznačne podporiť Ukrajinu. To je jediná cesta, ako sa dostať z krízy, ktorá je ťažká pre všetkých. Maďarsko v prvom rade ohrozuje seba. Politika sa stáva sa nezodpovednou a smerujúcou k izolácii. Nie je to dobré pre Maďarsko a ani pre susedné krajiny. Je to náš dôležitý ekonomický partner. Vojenský konflikt tu zatiaľ nehrozí, ale inštitucionálne garancie ako členstvo NATO nevylučujú konflikt. Môžeme to vidieť na turecko-gréckom konflikte, ktorý vypukol do vojenského.
Pozrite si reportáž o tom, ako Viktor Orbán pohoršil Chorvátov za výrok, či by mali mať Maďari more:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
