Vlaňajšiu Nobelovu cenu za fyziku získali vedci Takaaki Kadžita z Japonska a Arthur B. McDonald z Kanady za objav oscilácie neutrín.
Nobelovu cenu za fyziku 2016 získali britskí vedci pôsobiaci v USA David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz, a to za "teoretické objavy topologických fázových posunov a topologických fáz hmoty". Oznámil to dnes v Štokholme Karolínsky inštitút, informovala agentúra AP.
Thouless (82) je emeritným profesorom na Washingtonskej
univerzite. Haldane (65) je profesorom fyziky na Princetonskej
univerzite v štáte New Jersey. Kosterlitz (73) je profesorom fyziky na
Brownovej univerzite v meste Providence v štáte Rhode Island. Výskum
trojice ocenených prebiehal v 70. a 80. rokoch 20. storočia.
Kráľovská
švédska akadémia vied na svojej stránke uviedla, že trojica objavila
tajomstvo exotickej hmoty. Vedci použili vyspelé matematické modely na
štúdium nezvyčajných fáz alebo stavov hmoty, ako sú supravodiče,
supratekutiny alebo tenké magnetické vrstvy. Vďaka ich
priekopníckej práci sa v súčasnosti hľadajú nové a exotické fázy hmoty.
Topologické koncepcie, ktoré laureáti použili vo fyzike, boli
rozhodujúce pre ich objav.
Topológia je odvetvím matematiky opisujúcim
vlastnosti, ktoré sa menia iba postupne. Vlaňajšiu Nobelovu
cenu za fyziku získali vedci Takaaki Kadžita z Japonska a Arthur B.
McDonald z Kanady za objav oscilácie neutrín, ktorý je dôkazom, že
neutrína majú hmotu. Výbor na udeľovanie Nobelovej ceny v tejto
kategórii svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že McDonald a Kadžita
vyriešili problém, s ktorým fyzici zápasili celé desaťročia.
Neutrína sú častice, ktoré sa pohybujú vo vesmíre takmer rýchlosťou svetla. Vznikajú pri jadrovej reakcii v Slnku a vo hviezdach, alebo aj v jadrových elektrárňach.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo