Zomrel bývalý izraelský prezident Šimon Peres (†93)

Zdroj: TASR/AP

Zuzana Gálisová

28. 9. 2016, 05:22

Exprezident, laureát Nobelovej ceny za mier bol dlhodobo rešpektovanou osobnosťou izraelskej politiky. Štátny pohreb bude v piatok.

Bývalý izraelský prezident a premiér Šimon Peres, ktorého životný príbeh odzrkadľoval dejiny židovského štátu, zomrel dnes po ťažkej chorobe vo veku 93 rokov. Peres, ktorý bol tiež nositeľom Nobelovej ceny za mier a politickým vizionárom z roku 1994, posunul svoju krajinu smerom k mieru, píše agentúra AP.

Peresa 13. septembra postihla silná mŕtvica s krvácaním do mozgu. Jeho stav sa najprv zlepšoval, ale v utorok sa náhle zhoršil, uviedla BBC.

Úmrtie potvrdil aj jeho syn Chemi pre novinárov, ktorí sa ráno zišli pred nemocnicou, kde Peresa po silnej mŕtvici s krvácaním do mozgu hospitalizovali pred dvoma týždňami v Šebovom zdravotnom stredisku Tel ha-Šomer.

"Dnes sme sa s hlbokým žiaľom rozlúčili s naším milovaným otcom, deviatym prezidentom Izraela. Zanechal nám odkaz, ktorý znie pozerať sa vždy do budúcnosti. Je pre nás cťou, že sme boli jeho blízkou rodinou, dnes však cítime, že celý izraelský národ, ako aj svetové spoločenstvo s nami zdieľa túto stratu," uviedol Chemi Peres.

Exprezident bol dlhodobo rešpektovanou osobnosťou izraelskej politiky, jedným z najobdivovanejších symbolov krajiny a posledným živým spojivom so zakladateľmi štátu.

Počas 70 rokov trvajúcej kariéry zastával prakticky všetky vysoké politické funkcie, pôsobil trikrát na poste premiéra a dlhší čas riadil i rezorty zahraničných vecí, obrany a financií.

Úrad izraelského prezidenta opustil v roku 2014 po ukončení sedemročného funkčného obdobia.

Telo vystavia v budove Knesetu

Peresove pozostatky vystavia vo štvrtok (29. 9.) v budove Knesetu (izraelského parlamentu) v jeruzalemskej štvrti Givat Ram. Štátny pohreb sa uskutoční v tom istom meste v piatok, informuje agentúra DPA.

Členovia zákonodarného zboru sa zídu na mimoriadnom zasadnutí o 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ), následne budú oznámené detaily týkajúce sa štátneho pohrebu.

Izraelské školy dnes začali vyučovanie hodinou venovanou životu a dielu zosnulého štátnika. Rezort školstva pripravil náučný program pre všetky vekové skupiny.

Reakcie na Peresovo úmrtie

S [mrtím Šimona Peresa stráca nielen Izrael, ale celý demokratický svet významnú osobnosť novodobých dejín. V kondolenčnom telegrame prezidentovi Izraelského štátu Reuvenovi Rivlinovi to v súvislosti s jeho úmrtím uviedol prezident Andrej Kiska.

Vo svojom i v mene občanov SR vyjadril hlboký zármutok nad Peresovým úmrtím. "Tento inšpiratívny a principiálny štátnik kládol na prvé miesto mier, toleranciu a porozumenie medzi ľuďmi a národmi." Pripomenul a zdôraznil, že Peres sa navždy zapíše do histórie ako jeden z otcov nezávislého Izraela, nositeľ Nobelovej ceny mieru a zástanca mierového spolunažívania národov Blízkeho východu.

Americký prezident Barack Obama a prvá dáma USA Michelle Obamová si budú Peresa pamätať ako "svojho drahého priateľa" a "samotnú podstatu Izraela", uviedol Biely dom vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra DPA.

"Existuje len málo ľudí na tomto svete, ktorí zmenili beh ľudských dejín, a to nielen svojou úlohou v ľudských udalostiach, ale preto, že rozširujú našu morálnu predstavivosť a nútia nás očakávať viac od seba. Môj priateľ Šimon bol jedným z týchto ľudí," citoval Obamu Biely dom.

Zdroj: TASR/AP

Americký prezident taktiež povedal, že Peres sa nikdy nevzdal možnosti mieru medzi Izraelčanmi, Palestínčanmi a susedmi Izraela.

Líder Strany práce Jicchak Herzog, ktorej bol Peres členom, uviedol, že Peres "bol jedným z najväčších lídrov, akých kedy Izrael mal". "Bol učiteľom, priateľom a veľkým lídrom, na ktorého budú dejiny Izraela vždy pamätať," dodal Herzog.

"Šimon Peres bol predovšetkým mužom mieru. Jeho milovaným a izraelskému ľudu vyjadrujem svoju najhlbšiu sústrasť," reagoval kanadský premiér Justin Trudeau.

Svetoví lídri sa vyjadrili k úmrtiu izraelského exprezidenta

Tony Blair, bývalý britský premiér a špeciálny vyslanec Blízkovýchodného kvarteta:
"Šimon Peres bol politickým gigantom, ktorý bude vnímaný ako jeden z najdôležitejších štátnikov svojej doby či akejkoľvek éry. Mal som ho veľmi rád."

Frank-Walter Steinmeier, nemecký minister zahraničných vecí:
"Šimon Peres svojou neochvejnou túžbou spojiť minulosť s budúcnosťou zasvätil život budovaniu jedinečného vzťahu medzi Izraelom a Nemeckom. Sme nesmierne vďační, že s touto iniciatívou uspel a vyjadrujeme obrovské uznanie jeho životnému dielu."

Pan Ki-mun, generálny tajomník OSN:
"Aj v tých najzložitejších časoch zostal optimistom ohľadom vyhliadok na zmierenie a mier. Neúnavne pracoval na dvojštátovom riešení, ktoré umožní bezpečné a harmonické spolunažívanie Izraela s Palestínčanmi, ako aj širším regiónom."

Francois Hollande, francúzsky prezident:
"Vizionár, ktorý na účastníkov dialógu spravil dojem svojou schopnosťou navrhnúť odvážne podnety a nové myšlienky. Veril v zdieľanie zdrojov, technológií a otvorenie komunikačných kanálov za účelom spájať ľudí. Vyjadrujem najhlbšiu sústrasť izraelskému ľudu, ako aj pozostalým."

Naréndra Módí, indický premiér:
"V bývalom prezidentovi Šimonovi Peresovi sme stratili kľúčového svetového lídra a priateľa Indie. Jeho úmrtie nám spôsobilo bolesť. Izraelskému ľudu vyjadrujeme úprimnú sústrasť."
      
Bill Clinton, bývalý prezident USA:
"Šimon Peres mi bude chýbať ako vynikajúci a výrečný priateľ. Jeho život bol požehnaním pre všetkých, ktorí sa usilujú o mier."

Borut Pahor, slovinský prezident:
"Neutíchajúce úsilie Šimona Peresa o zmierenie a spoločnú bezpečnú a mierovú budúcnosť izraelských a arabských detí na Blízkom východe nás inšpiruje k tomu, aby sme sa nikdy nevzdali vytvárania lepšieho sveta pre všetkých."

Vladimir Putin, ruský prezident:
"Som rád, že som mohol s týmto pozoruhodným človekom mnoho ráz komunikovať. Zakaždým som obdivoval jeho odvahu, vlastenectvo, múdrosť, prezieravosť a schopnosť porozumieť aj najzložitejším záležitostiam."

Benjamin Netanjahu, izraelský premiér:
"Opustil nás posledný zo zakladajúcich otcov vlasti. Šimon Peres sa na dejiny nedíval, ale ich sám písal."

Peresova rodina poskytla jeho rohovky na transplantáciu

Bývalý izraelský prezident Šimon Peres sa po svojej smrti stal darcom, keďže ešte za života súhlasil s poskytnutím svojich očných rohoviek na transplantáciu. Potvrdil to dnes jeho osobný lekár a súčasne aj zať Rafi Walden, ktorý uviedol, že 93-ročný Peres sa až do nedávnej mozgovej príhody tešil dobrému zdraviu.

Walden sa okrem toho pred novinármi vyjadril, že Peres pred smrťou netrpel. "Jeho život sa skončil náhle v čase, keď stále pracoval pre svoju veľkú vášeň - posilnenie štátu a boj za mier. Jeho odkaz tu s nami zostáva," uviedol.

Walden ocenil prácu lekárov v Šebovom zdravotnom stredisku pri Tel Avive, ktorí bojovali za Peresov život a urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby netrpel a zomrel dôstojne".

Dodal, že v súlade s Peresovým želaním, ktoré vyslovil ešte za života, rodina po jeho smrti súhlasila s darovaním rohoviek jeho očí na transplantáciu. Walden to označil za Peresov posledný "akt darovania sa druhým".

Kto bol Šimon Peres

Po šiestich desaťročiach v politike dosiahol Šimon Peres konečne svoje prvé volebné víťazstvo, keď ho izraelský parlament zvolil 13. júna 2007 za prezidenta na sedemročné obdobie. Inaugurácia sa uskutočnila 15. júla. Pri oznámení kandidatúry vtedy 83-ročný dovtedajší vicepremiér stúpencom povedal, že môže ísť o jeho "poslednú príležitosť slúžiť krajine".

Šimon Peres sa narodil 2. augusta 1923 v poľskom Wolozyni (dnes Bielorusko) ako Szymon Perski, no už v roku 1934 sa s rodinou presťahoval do Tel Avivu na Britmi kontrolovanom území Palestíny. Pred založením Izraela počas vojny v roku 1948 bol veliteľom námorných síl nového štátu.

Peres, popredný spolupracovník prvého izraelského premiéra Davida Bena-Guriona, sa stal sám politikom v roku 1959, keď ho zvolili do parlamentu. Vo vláde pôsobil na všetkých hlavných postoch - bol ministrom obrany, financií a zahraničných vecí. Trikrát zastával funkciu premiéra, aj keď ju nikdy priamo nezískal vo voľbách.

Zdroj: TASR/AP

Ako minister obrany koncom 50. rokov Peres dosiahol tajnú dohodu s Francúzskom o spustení izraelského jadrového programu, ktorý židovský štát údajne využil na výrobu atómových zbraní, čo Izrael nikdy nepriznal ani nepoprel.

Peres sa dostal po prvý raz na čelo vlády v roku 1977 ako úradujúci premiér po rezignácii Jicchaka Rabina. Predsedom vlády bol znova v rokoch 1984-1986 a neskôr po zavraždení Rabina v roku 1995. O sedem mesiacov neskôr však prekvapivo prehral volebný súboj s lídrom strany Likud Benjaminom Netanjahuom.

Takmer celú politickú kariéru bol Peres členom Strany práce, ktorú viedol do víťazstva Rabina v straníckych voľbách predsedu v roku 1992. V Rabinovej vláde bol následne šéfom diplomacie. V roku 1993 Peres vyjednal spolu s premiérom Rabinom mierové dohody z Osla s Organizáciou za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásira Arafata, začo všetci traja dostali v roku 1994 Nobelovu cenu za mier.

Od roku 1997 Peres pôsobil vo vláde premiéra Ehuda Baraka. V roku 2000 kandidoval na funkciu prezidenta, no porazil ho politik Likudu Moše Kacav. V roku 2003 sa Peres stal členom vlády Ariela Šarona ako vicepremiér a minister zahraničných vecí.

Zdroj: TASR/AP

V júni 2003 Peres opätovne prevzal vedenie Strany práce, ktorú však opustil v roku 2005 po tom, ako vo voľbách predsedu prehral s Amirom Perecom. Peres pomáhal zakladať novú centristickú stranu Kadima spoločne s dlhoročným priateľom a politickým rivalom Arielom Šaronom a jeho nástupcom, súčasným premiérom Ehudom Olmertom.

Zvolenie Peresa za prezidenta je okrem jeho osobného úspechu vnímané ako príležitosť obnoviť vážnosť tohto úradu, ktorú poškodili obvinenia voči Mošemu Kacavovi zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania viacerých žien. Hoci prezident má prevažne reprezentatívnu funkciu, bol považovaný za akýsi morálny kompas krajiny.

Počas návštevy Veľkej Británie mu 20. novembra 2008 kráľovná Alžbeta II. udelila čestný rytiersky titul a bol vymenovaný za čestného člena Rádu sv. Michala a Juraja. Rád založili v roku 1818. Tituly členov radu udeľujú vysokým britským predstaviteľom alebo ľuďom, ktorí vykonajú dôležité nevojenské služby v zahraničí. Pre cudzincov je určená čestná verzia tohto ocenenia.

Prezident USA Barack Obama 13. júna 2012 dodatočne odovzdal Medailu slobody Peresovi, ktorého označil za podstatu Izraela. Na podujatí v Bielom dome Obama povedal, že Peres pozná potrebu sily, tiež však chápe, že bezpečnosť krajiny závisí od čestnosti jej činov.
Šimon Peres bol ženatý s manželkou Sonjou, s ktorou má dvoch synov a dcéru. Sonja Peresová 20. januára 2011 zomrela v Tel Avive vo veku 87 rokov.

Kto príde na pohreb?

Účasť na Peresovom pohrebe ohlásili už viacerí svetoví lídri: demokratická kandidátka na post amerického prezidenta Hillary Clintonová s manželom, bývalým prezidentom USA Billom Clintonom, kanadský premiér Justin Trudeau, americký prezident Barack Obama, britský princ Charles, či hlava katolíckej cirkvi pápež František.

Agentúra AP informovala aj o účasti amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerryho, francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, nemeckého prezidenta Joachima Gaucka, mexického prezidenta Enriqueho Peňa Nietu, austrálskeho premiéra Malcolma Turnbulla či holandského ministerského predsedu Marka Rutteho.

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí podľa denníka Haarec vyjadrilo nádej, že na piatkovej poslednej rozlúčke budú prítomní aj predstavitelia Egypta, Jordánska a ďalších predstaviteľov arabských krajín.