Na úvod debaty si obaja politici s úsmevom podali ruky.
Problematika americkej ekonomiky, najmä pracovných miest, otvorila v pondelok prvý a s napätím očakávaný televízny duel kandidátov na prezidenta USA - republikána Donalda Trumpa a demokratky Hillary Clintonovej. Konal sa v priestoroch Hofstra University v mestečku Hempstead, ktoré leží v štáte New York.
Bývalá šéfka americkej diplomacie v narážke na miliardára Trumpa konštatovala, že treba vybudovať ekonomiku, ktorá "funguje pre všetkých, nie iba pre tých hore". Clintonová to chce dosiahnuť opatreniami ako je platená materská dovolenka, nemocenské dávky pre zamestnancov či oddlženie študentov. Aj bohatí musia pre spoločnosť niečo urobiť, uviedla Clintonová.
Trump viackrát zopakoval, že pracovné miesta berú Američanom krajiny ako Mexiko a Čína, čo on chce zastaviť najrozsiahlejším znižovaním daní od čias prezidenta Ronalda Reagana. Takisto mieni znova rokovať o obchodných dohodách, ktoré uzatvorili USA, a je za úpravu legislatívy, ktorá by uľahčila zakladanie nových firiem.
Na odchode firiem do zahraničia má podľa Trumpa podiel aj Clintonová a jej manžel. Tá oponovala a pripomenula, že pred ôsmimi rokmi, keď začínala ako ministerka zahraničných vecí, bola v USA finančná a hypotekárna kríza a Trump ako realitný magnát sa na nej podieľal.
Clintonová označila Trumpovu ekonomickú víziu za "vymyslenú" a pripomenula, že republikánsky kandidát začal podnikať s peniazmi, ktoré si požičal od svojho otca. "Donald mal šťastie, že začal so 14 miliónmi od otca. Ale môj otec bol malý obchodník a ja sa chcem sústrediť na malých podnikateľov," povedala Clintonová. Jej vízia má zabezpečiť desať miliónov pracovných miest, zatiaľ čo Trumpove plány by znamenali úbytok troch miliónov miest.
E-maily, bezpečnosť a zahraničná politika dominovali druhej časti debaty
Na otázku moderátora, kedy zverejní svoje daňové priznanie, Trump odpovedal, že hneď, ako bude dokončený audit a Clintonová zverejní ďalších viac ako 33.000 e-mailov. "Svoje daňové priznanie zverejním. Moji právnici ma od toho odhovárajú, ale ja ho zverejním," povedal Trump.
Clintonová reagovala, že jej vyzývateľ niečo skrýva. "Možno, že nie je taký bohatý, ako sa hovorí," povedala. Na narážku s e-mailami, ktoré aké šéfka diplomacie posielala zo súkromného konta, krátko reagovala, že to bola chyba a preberá za ňu zodpovednosť. "To bolo viac než chyba," reagoval Trump.
Podľa Trumpa je problémom absencia "zákona a poriadku". Jeho súperka tieto slová ani nepoužíva, poznamenal. "Na Afroameričanov politici zabudli. Hovoria o nich počas kampane a po voľbách povedia: Uvidíme sa neskôr," konštatoval Trump. Podľa neho sa musí obnoviť poriadok, pretože ilegálni migranti majú zbrane a vraždia nimi ľudí.
V tejto časti Clintonová povedala, že Trump je dlhší čas známy svojím "rasistickým správaním", čím narážala na jeho spochybňovanie toho, že prezident Barack Obama sa nenarodil v USA. Trump reagoval pripomenutím demokratických primárok v roku 2008, v ktorých Clintonová podľa neho pristupovala k Obamovi s "veľkým dešpektom". "Prinútil som Baracka Obamu, aby ukázal svoj rodný list a dokázal svoju legitimitu, ministerka Clintonová sa snažila o to isté, ale nepodarilo sa jej to," vysvetlil Trump, prečo nakoniec zmenil názor.
V zahraničnej politike, ktorá nepatrí medzi Trumpove silné stránky, sa prezidentskí kandidáti dotkli aj otázky tzv. Islamského štátu (IS). Bývalá šéfka americkej diplomacie je za tvrdší postup voči tejto teroristickej organizácii. Podporuje zintenzívnenie náletov na pozície IS a dopadnutie jej vodcu abú Bakra Bagdádího. Trump v tejto súvislosti obvinil administratívu súčasného prezidenta Baracka Obamu zo závažných chýb a zopakoval svoj názor, že USA mali zabrať ropné vrty v Iraku za účelom ich ochrany pred IS.
Čo povedali o vojne v Iraku?
Pri téme vojny v Iraku Clintonová vyčítala Trumpovi, že intervenciu spočiatku podporoval, hoci tvrdí opak. "Nepodporoval som vojnu v Iraku. To je nezmysel mainstreamových médií. Bol som proti vojne," reagoval realitný magnát, s čím jeho oponentka ostro nesúhlasila. Trump zaútočil na Clintonovú tvrdením, že počas jej pôsobenia vo funkcii ministerky zahraničných vecí upadol Blízky východ do chaosu. "Pod vaším vedením je to totálny zmätok, do značnej miery," povedal Trump. Vyhlásil tiež, že IS "vznikol kvôli mocenskému vákuu, ktoré vytvoril Barack Obama s Hillary Clintonovou".
Trump chce, aby Nemecko, Japonsko a ďalšie krajiny za ochranu zo strany Spojených štátov platili. "Budú musieť zaplatiť," vyhlásil s tým, že to isté platí aj o Saudskej Arábii. Trump takisto poprel obvinenia, že klimatickú zmenu označil za výmysel. "To nie je pravda," povedal.
Clintonová považuje za jednu z najväčších výziev kybernetickú bezpečnosť, pričom spomenula hackerské útoky, ktoré podľa nej pochádzajú z Ruska. "Bola som šokovaná, keď Donald vyzval Rusko, aby v týchto útokoch pokračovalo," vyhlásila.
Podľa Clintonovej nemá jej oponent vhodnú povahu na to, aby bol hlavným veliteľom armády: "Muž, ktorý sa nechá vyprovokovať tweetom, by sa nemal dostať do blízkosti jadrových kódov." Trump oponoval argumentom, že ho podporuje "viac ako 200 admirálov a generálov". Zároveň ubezpečil, že určite nenariadi jadrový úder ako prvý.
Záver debaty sa niesol v osobnej rovine. O sebe Trump povedal, že má "oveľa lepší úsudok" než Clintonová. "Mojou najväčšou prednosťou je môj temperament. Mám víťaznú povahu. Viem víťaziť." Jeho súperka nemá podľa neho výdrž byť prezidentka. "Môže byť skúsená, ale má zlé skúsenosti," myslí si.
Trump bol podľa viacerých médií s priebehom duelu nervóznejší a Clintonovej čoraz častejšie skákal do reči. Tá v jednom momente povedala: "Mám pocit, že budem obvinená za všetko, čo sa stalo." "Prečo nie," reagoval Trump. "Typický politik, samé reči a nič nefunguje," poznamenal na inom mieste.
Na konci debaty Clintonová i Trump vyhlásili, že budú rešpektovať výsledok novembrových volieb. Prekvapením bolo, že si podali ruky pred debatou i po nej. Trump dokonca potľapkal Clintonovú po skončení po chrbte.
Duel trvajúci 90 minút viedol moderátor televízie NBC Lester Holt a bol rozdelený podľa tém na šesť častí. Na každú tému bolo vyhradených približne 15 minút, pričom kandidáti dostali najprv priestor vyjadriť sa sami za seba a potom mohli reagovať jeden na druhého.
Debatu sledovali aj rodinní príslušníci kandidátov
Tí mali možnosť pozvať do publika ľudí, ktorými mohli "podpichnúť" svojho súpera. Trump pozval napríklad Marka Geista, ktorý prežil teroristický útok na americký konzulát v líbyjskom meste Benghází v roku 2012, kritikmi označovaný za dôsledok vážnych chýb Clintonovej ako ministerky. Trumpa prišli podporiť aj bývalí generáli Mike Flynn a Keith Kellogg či boxerský promotér Don King. Medzi divákmi sa nakoniec neobjavila 66-ročná bývalá modelka Gennifer Flowersová, ktorá tvrdí, že mala dlhotrvajúci vzťah s Clintonovej manželom ešte ako guvernérom Arkansasu. Clintonová si zasa pozvala zámožného podnikateľa a Trumpovho kritika Mika Cubana.
Médiám neušla ani jedna kuriozita a síce zle napísané krstné meno Clintonovej na lístkoch na debatu, na ktorých bolo uvedené "Hilary" namiesto správneho "Hillary". Do prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 8. novembra, sú naplánované ešte dva televízne duely oboch kandidátov. Najbližšie sa stretnú 9. októbra na pôde Washingtonskej univerzity v St. Luis, potom 19. októbra. Budúci utorok absolvujú podobný duel kandidáti na viceprezidenta - demokrat Tim Kaine a republikán Mike Pence.
Prvý televízny duel amerických prezidentských kandidátov má z historického hľadiska veľký význam. Po deviatich z doteraz jedenástich kampaniach sa stalo, že víťaz prvej debaty bol skutočne zvolený za prezidenta. Obama medzi nich paradoxne nepatrí.
Hovorili sa aj o Miss Universe z roku 1996 a Trump nepovedal tie najichotivejšie slová. Prečítajte si ich
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
