Aký je politický systém v Turecku a postavenie armády?
Ústava Turecka definuje krajinu ako demokratickú, sekulárnu republiku a ako právny a sociálny štát s dôrazom na ľudské práva a vlastenectvo podľa odkazu Atatürka (zakladateľ Tureckej republiky v roku 1923).
Na čele vlády v parlamentnom systéme stojí premiér. Práve v rokoch 2003-2014 túto funkciu zastával Recep Tayyip Erdogan. Kontinuálne po prezidentských voľbách prešiel do kresla prezidenta, ktorý mal podľa ústavy skôr reprezentatívnu rolu. Erdogan však neskôr za pomoci spriaznenej vlády začal rozširovať svoje právomoci.
Okrem toho v decembri minulého roka Turecko vydalo zatykač na 66 opozičných poslancov vrátane duchovného Fethullaha Gülena žijúceho v USA, ktorý je ostrým kritikom prezidenta. Erdogan tento krok obhajoval tým, že sa ho pokúšali zvrhnúť. Vo februári tohto roku sa s opozičnými politikmi začal súd.
V apríli sa zas Erdoganova strana začala usilovať o zmenu ústavy, ktorú opozícia razantne odmieta. Tvrdí, že sa posilnia prezidentove právomoci. Ten vzhľadom k autoritárskym chúťkam by mohol vo svojich rukách koncentrovať príliš veľkú moc. Kritika zaznieva aj v skrytej islamizácii krajiny a odklon od sekularizmu.
V takýchto prípadoch sa môže dostať k slovu armáda, ktorá má v politickom systéme popri stranách silné postavanie. Osvojuje si právo zasiahnuť v čase, kedy by mohol byť v krajine ohrozený sekularizmus, teda odkaz Atatürka. Toto „právo" už využila, od vzniku Tureckej republiky v roku 1923, trikrát (1960, 1971, 1980).
Netreba opomenúť, že Turecko je členom NATO a po USA má v tejto organizácii druhú najväčšiu armádu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
