NATO čelí bezprecedentným výzvam a nedokázalo sa vyrovnať ani so staršími problémami.
Poľská metropola bude v dňoch 8. a 9. júla hostiť vrcholné stretnutie lídrov krajín Severoatlantickej aliancie. Vo Varšave na nich čaká veľmi náročná agenda. NATO čelí bezprecedentným výzvam na východe v podobe konfliktu na Ukrajine a na juhu, kde aktivity Islamského štátu (IS) rozvrátili celý blízkovýchodný región.
Ukrajinská kríza prinútila alianciu zamerať sa viac na obranu vo východnej časti Európy. Pribudli nekonvenčné výzvy v podobe hybridnej vojny, hrozby zo strany neštátnych aktérov, ako aj humanitárne a utečenecké krízy živené bojmi na Blízkom východe a severe Afriky.
Blokovanie Ruska
Na summite vo Walese aliancia zriadila šesť fondov na podporu modernizácie obranného rezortu a na zvýšenie efektivity ukrajinských ozbrojených síl. Aliancia chce iniciatívy zamerané na plnenie noriem a požiadaviek NATO doplniť a pomáhať pri zvyšovaní efektivity ukrajinských síl v Donbase, najmä v boji proti hybridným bojovým taktikám ruských vojakov a Ruskom podporovaných povstalcov.
Bude veľmi zaujímavé, akým spôsobom chce NATO riešiť posilnenie východného krídla aliancie, s ohľadom na ukrajinský konflikt a žiadosť pobaltských štátov o posilnenie prítomnosti vojsk. Počíta sa s rozmiestnením od 2000 do 4000 vojakov, ktorým má šéfovať Nemecko, Británia a USA, v prípade štvrtého je v hre Kanada. Slovensko v spolupráci s krajinami Vyšehradskej štvorky vyšle jednotku v sile 600 vojakov. Varšava má dať odpoveď, kedy a kde budú jednotky rozmiestnené.
Chcú vytvoriť Čiernomorskú flotilu NATO. Tri členské štáty NATO - Turecko, Rumunsko a Bulharsko - a Gruzínsko ako kandidát na členstvo zdieľajú Čierne more s Ruskom. Všetky štyri krajiny vyjadrili znepokojenie nad stupňujúcimi sa aktivitami Moskvy v oblasti Čierneho mora. Dohoda z Montreux jasne obmedzuje vojenské námorné aktivity v tomto mori. Rumunsko navrhuje vytvorenie spojeneckej čiernomorskej flotily s príspevkami z viacerých členských štátov s prístupom k moru.
Staré problémy
NATO sa nedokázalo vyrovnať ani so staršími problémami, napríklad v Afganistane, ktoré vyvolávajú vážne otázky o budúcnosti aliancie. NATO v roku 2014 začalo výkon misie na výcvik a podporu afganskej armády. Aliancia chce potvrdiť záväzok udržiavať stabilnú prítomnosť svojich jednotiek v tejto krajine aj v budúcnosti a financovať ich. Očakáva sa, že Spojené štáty a NATO oznámia zámer udržať súčasný počet vojakov do konca tohto roka. V prípade USA ide o 9800 vojakov (bez plánovaného zníženia na 5500 mužov), aliancia ako celok tam má 12.000 vojakov.
Otázna je aj budúcnosť Líbye. Líbyjská vláda národnej jednoty požiadala NATO o pomoc pri zastavení šírenia vplyvu Islamského štátu. Vo Varšave aliancia musí potvrdiť ochotu prispieť k stabilizácii pomerov v Líbyi formou výcviku ozbrojených síl v krajine a nasadením námorných síl proti zločineckým prevádzačským sieťam. Stále tu však rastie moc Islamského štátu a nedarí sa ani bojovať proti prevádzačským sieťam, ktoré spôsobili exodus migrantov do Európy.
Politika otvorených dverí a nové hrozby
Najbližšie k plnému členstvu v aliancii má Čierna Hora. V máji ukončila prístupové rokovania, teraz čaká na ratifikáciu parlamentmi 28 členských štátov. NATO chce vo Varšave vyslať správu, že v tejto politike pokračuje. Najvážnejším kandidátom na vstup je Gruzínsko. V potrebných vojenských reformách zaostáva Macedónsko, ktoré čelí aj blokovaniu zo strany Grécka kvôli názvu krajiny. O vstup do NATO prejavila záujem už aj srbská armáda, politicky to však v Belehrade nie je jednoznačná záležitosť. Na Ukrajine sa od pádu prezidenta Viktora Janukovyča podpora vstupu do NATO zvýšila z 15 na viac ako 50 percent.
Počíta sa aj s prehĺbením vzťahov s Fínskom a Švédskom. V máji sa neutrálne Fínsko a Švédsko po prvýkrát zúčastnili na zasadaní ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli. Na summite vo Varšave sa na pracovnej večeri zúčastnia premiéri oboch krajín. Švédska a fínska strana dáva najavo záujem o zúženie vzťahov s alianciou v reakcii na rastúce aktivity Ruska v ich susedstve.
Pred šiestimi mesiacmi hakeri s podozrivými väzbami na Kremeľ narušili fungovanie ukrajinskej elektrickej rozvodnej siete. Tento precedens naznačil možnosť kybernetickej vojny a potrebu novej stratégie pre vybudovanie infraštruktúry, na ktorú sa môžu občania krajín NATO spoľahnúť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
