EÚ a Turecko sa dohodli na migračnej dohode, ktorá má zastaviť toky utečencov.
Lídri krajín EÚ dosiahli dnes, počas druhého dňa summitu v Bruseli, dohodu s Tureckom o riešení migračnej krízy, v rámci ktorej majú byť vracaní nelegálni migranti, prichádzajúci do Grécka cez Egejské more.
Prostredníctvom Twitteru to oznámil predseda Európskej rady Donald Tusk, podľa ktorého bola dohoda prijatá "jednomyseľne".
Posledným potrebným krokom bol súhlas tureckého premiéra Ahmeta Davutogla, s ktorým sa dnes lídri stretli v Bruseli.
Návratová politika začne platiť od nedele 20. marca
Novú dohodu pred jej prijatím kritizovali ľudskoprávni aktivisti kvôli ustanoveniam predpokladajúcim možnosť hromadného presídľovania utečencov. Európska komisia i šéf Európskej rady pred summitom upozornili, že všetky žiadosti o azyl budú posudzované individuálne s možnosťou odvolať sa.
Dohoda predpokladá presídlenie 72.000 sýrskych žiadateľov o azyl podľa schémy 1:1, teda že za každého nelegálneho sýrskeho utečenca vráteného z gréckych ostrovov bude presídlený priamo z Turecka jeden občan Sýrie s nárokom na medzinárodnú ochranu.
EÚ tvrdí, že tento krok je kľúčom pre zastavenie kriminálnikov pašujúcich ľudí cez Egejské more.
Únia chce čo najrýchlejšiu realizáciu tejto dohody, hovorí sa o termíne 20. marca. Program výmeny jeden za jedného prestane platiť po dosiahnutí hranice 72.000 presídlených utečencov, pričom nepôjde o nové záväzky pre národné vlády, ale o schémy prerozdeľovania a presídľovania migrantov prijaté ešte vlani.
Dohoda medzi Európskou úniou a Ankarou, ku ktorej sa dospelo po dvojdňovom rokovaní, vysiela podľa slovenského premiéra Roberta Fica jednoznačný signál nelegálnym migrantom, že sa im neoplatí cestovať z Turecka do Grécka. Vyhlásil to dnes po skončení summitu EÚ v Bruseli.
Návratová politika začne platiť od nedele 20. marca. Na jej základe všetci noví nelegálni migranti, ktorí sa po tomto dátume dostanú na grécke ostrovy z Turecka, tam prejdú registráciou. Pokiaľ nepožiadajú o azyl, prípadne ho nezískajú, vrátia sa späť do Turecka. Náklady s tým spojené ponesie EÚ.
Za každého takto vráteného Sýrčana prijme Európska únia jedného Sýrčana z tureckých utečeneckých táborov. Toto presídľovanie je pre členské štáty únie dobrovoľné, maximálny strop je stanovený na 72.000 miest. Ak by sa prekročil, dohoda sa prehodnotí.
"Všetkých prípadných kritikov ubezpečujeme, že celý proces bude v súlade s európskym a medzinárodným právom," zdôraznil Fico.
Ankara okrem iného získa z únie 3 miliardy eur, Slovensko prispeje 10 miliónmi eur. Tieto peniaze môže použiť iba na zlepšenie životných podmienok Sýrčanov v utečeneckých táboroch. Teda na projekty týkajúce sa vzdelávania, zdravia, infraštruktúry či na zásobovanie jedlom. V prípade, ak ich Turecko vyčerpá, únia poskytne do konca roka 2018 ďalšie 3 miliardy eur.
Okrem toho počas holandského predsedníctva, ktoré končí v júni, EÚ otvorí ďalšiu prístupovú kapitolu s Tureckom. Ide o kapitolu 33, týkajúcu sa rozpočtových a finančných záležitostí. S tou nemá problém Cyprus, ktorý blokuje päť kapitol a pred summitom deklaroval, že zo svojej pozície neustúpi.
Zároveň by Turci od júla pri svojich cestách do členských štátov únie už nepotrebovali turistické víza. Ankara ale musí splniť predpísané kritériá.
"Niekto by mohol hovoriť, že takáto dohoda nie je vyvážená a viac z nej profituje turecká strana, ale musíme postupne zatvárať migračné toky. Toto je v súlade s filozofiou slovenskej vlády," poznamenal Fico s tým, že únia sa chce čo najskôr vrátiť k normálnemu fungovaniu Schengenu.
Vyslovil ale obavy nad možným naštartovaním migračných trás do Európy, napríklad z Líbye či Egyptu. Dohoda s Tureckom preto podľa neho môže byť dobrým precedensom na podobnú spoluprácu s inými štátmi, aj keď v prípade Líbye je pre jej vnútropolitickú situáciu skeptický.
Reakcie na dohodu EÚ s Tureckom o migrantoch
Cieľom dohody medzi EÚ a Tureckom o utečencoch je odradiť prevádzačov a podporiť legálnu migráciu, aby sa zabránilo umieraniu detí a žien v Egejskom mori. Na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom to dnes po skončení summitu EÚ povedal turecký premiér Ahmet Davutoglu.
Podľa neho ide o "veľmi spravodlivé riešenie" pre utečencov, ktorí si zvolia cestu legálnej migrácie. Jeho súčasťou je aj zdieľanie nákladov. Davutoglu zdôraznil, že celkovo šesť miliárd eur, ktoré EÚ uvoľní na pomoc pre sýrskych utečencov, si neponechá Turecko, ale dostanú ich migranti. Časť finančných prostriedkov však bude určená aj pre vytvorenie chránených zón v Sýrii pre takýchto utečencov.
Za dôležitý aspekt považuje Davutoglu Tureckom požadovanú liberalizáciu vízového režimu, ktorá by mala byť realitou do konca júna. Turecko musí splniť 72 podmienok, zatiaľ tak urobilo v 37 bodoch. Davutoglu vyjadril nádej, že Ankara splní všetky požiadavky do začiatku mája.
Podľa Junckera stoja EÚ a najmä Grécko napriek dohode pred herkulovskou úlohou. Na jej zvládnutie bude treba 4000 zamestnancov pohraničnej agentúry Frontex a Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO). V nasledujúcich šiestich mesiacoch si to vyžiada náklady 280-300 miliónov eur. Juncker v tejto súvislosti oznámil, že vymenoval koordinátora EÚ pre implementáciu dohody s Tureckom. Stal sa ním Holanďan Maarten Verwey, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová po dvojdňových tvrdých rokovaniach konštatovala, že Európa zvládne aj túto zaťažkávaciu skúšku. "Po 20. marci (...) Turecko vezme späť všetkých nelegálnych migrantov," vyhlásila. Každý, kto sa vydá na túto nebezpečnú cestu, riskuje nielen svoj život, ale ani nemá vyhliadky na úspech, dodala Merkelová.
Rakúsky kancelár Werner Faymann sa domnieva, že dohoda o utečencoch bude účinná. Model prijatia 72.000 sýrskych utečencov treba podľa neho po jednom až dvoch mesiacoch znova preskúmať. Faymann tiež očakáva ďalšie diskusie v krajinách EÚ o rozdelení utečencov. Myslí si, že keby každá krajina EÚ tak ako Rakúsko prijala množstvo utečencov zodpovedajúce počtu obyvateľov, EÚ by mohla pojať približne dva milióny migrantov.
Maďarský premiér Viktor Orbán je s výsledkami summitu EÚ spokojný, pretože jeho krajina nie je povinná prijať utečencov. "Najväčšiu hrozbu sme odvrátili," citovala ho agentúra MTI. Orbán narážal na to, že neboli stanovené povinné utečenecké kvóty. Maďarsko si môže "vydýchnuť", pretože tentoraz nemuselo zaujať postoj k prerozdeľovaniu utečencov, čo bolo cieľom jeho diplomacie.
Podľa českého premiéra Bohuslava Sobotku má dohodu EÚ s Tureckom potenciál zmeniť doterajší vývoj migračnej krízy. "V nedeľu skončí súčasný model, keď pašerácke gangy privážali na grécke ostrovy stovky ilegálnych migrantov denne. Tí budú teraz vracaní späť do Turecka. ČR jednoznačne podporila uzavretú dohodu," citovala Sobotku stránka vlada.cz.
ČR sa do záverečnej dohody s Tureckom a záverov Európskej rady podarilo presadiť niekoľko prioritných bodov. Predovšetkým ide o potvrdenie, že dohoda s Tureckom nezakladá žiadne nové záväzky pre členské štáty v oblasti relokácie a presídľovania. Záväzok vízovej liberalizácie platí len pri splnení podmienok platných pre všetkých kandidátov na bezvízový styk s EÚ, ktorými sú napríklad Ukrajina alebo Gruzínsko. Ďalším bodom, ktorý ČR presadila do záverov Európskej rady, bola otázka dodržiavania ľudských práv a slobody prejavu v Turecku. Do textu sa tak s podporou krajín Vyšehradskej štvorky (V4) dostala podpora krajín západného Balkánu pri regulácii nelegálnej migrácie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
