Víťazom prvého kola českých prezidentských volieb sa stal Petr Pavel s tesným náskokom pred Andrejom Babišom. Obaja sa tak stretnú v záverečnom boji o Pražský hrad. O budúcom českom prezidentovi rozhodnú voliči 27. a 28. januára.
Kandidát na českého prezidenta Petr Pavel postúpil do druhého kola volieb, ktoré sa budú konať 27. a 28. januára. TASR v tejto súvislosti prináša profil prezidentského kandidáta - armádneho generála vo výslužbe a bývalého najvyššie postaveného českého vojaka v NATO. Oficiálne ohlásil svoju kandidatúru za prezidenta ČR 6. septembra 2022.
Kandidát na prezidenta ČR Petr Pavel.
Zdroj:
tn.cz
Petr Pavel sa narodil 1. novembra 1961 v meste Planá neďaleko Mariánskych Lázní. Vo veku 14 rokov nastúpil na Vojenské gymnázium Jana Žižky z Trocnova v Opave. Po jeho absolvovaní pokračoval v rokoch 1979 až 1983 štúdiom na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškově. Ďalšie vojenské a civilné vzdelanie získal na vojenských akadémiách a univerzite v ČR, v USA a vo Veľkej Británii.
V armáde slúžil pred revolúciou päť rokov vo výsadkovom útvare zvláštneho určenia. V rokoch 1985 až 1989 bol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ). Podľa jeho viacerých vyjadrení členstvo vtedy vnímal ako súčasť služby v armáde, ale dnes vie, že to bola chyba.
Po Nežnej revolúcii ďalších desať rokov pôsobil na rôznych funkciách vo vojenskom spravodajstve. V roku 1993 sa zúčastnil misie UNPROFOR v bývalej Juhoslávii. Jeho jednotka, ktorej velil, úspešne oslobodila uprostred chorvátsko-srbského ozbrojeného konfliktu skupinu obkľúčených francúzskych vojakov. Za túto misiu Pavel dostal francúzske najvyššie vojenské vyznamenanie, ako aj najvyššie štátne vyznamenanie - Rád čestnej légie za nevšednú odvahu.
Prvé skúsenosti vo vojenskej diplomacii získal ako zástupca vojenského a leteckého pridelenca ČR v Belgicku, Holandsku a Luxembursku. O niečo neskôr sa vrátil k špeciálnym silám ako veliteľ, keď pripravoval prvú jednotku Armády Českej republiky (AČR) vyčlenenej do NATO. Po vstupe Českej republiky do NATO a neskôr do Európskej únie zastupoval AČR na veliteľstvách v holandskom Brunssume, v belgickom Monse a vo vojenskom výbore EÚ.
Vrcholom Pavlovej vojenskej kariéry bolo vymenovanie za náčelníka Generálneho štábu (AČR) v roku 2012. Následne v roku 2015 sa stal vôbec prvým zástupcom východoeurópskej členskej krajiny Aliancie vo funkcii predsedu Vojenského výboru, ktorý je hlavným vojenským poradcom generálneho tajomníka NATO. V roku 2018 odišiel z AČR a je vo výslužbe. Počas svojej vojenskej služby dostal viacero významných českých a zahraničných vyznamenaní.
Počas prvej vlny pandémie koronavírusu v roku 2020 založil zbierku a iniciatívu "Spolu silnější", ktorá pomáhala ľuďom v prvej línii. Neskôr zostavil expertný tím, s ktorým pripravili českej vláde odporúčania v súvislosti s lepším zvládaním krízy. Zapája sa do dobrovoľníckych aktivít, najmä vo vzťahu k zdravotníckemu systému, sociálnej starostlivosti a vzdelávaním na diaľku. Je ženatý a má tri deti.
Andrej Babiš sa narodil 2. septembra 1954 v Bratislave. V rodnom meste vyštudoval aj Vysokú školu ekonomickú (VŠE). Pracoval v podniku zahraničného obchodu Petrimex, od roku 1985 pôsobil niekoľko rokov v Maroku.
Kandidát na prezidenta ČR Andrej Babiš.
Zdroj:
tn.cz
Na základoch pražskej pobočky Petrimexu založil v januári 1993 po rozdelení spoločného štátu spoločnosť Agrofert. Spočiatku sa zameriavala na obchod s hnojivami. Postupne sa rozrástla na najväčší český poľnohospodársky, potravinársky, drevársky a chemický holding.
V novembri roku 2011 založil Andrej Babiš hnutie ANO. V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa v ČR konali 25. a 26. októbra 2013, dostalo 18,65 percenta hlasov a v dolnej komore českého parlamentu obsadilo 46 kresiel. ANO sa po Českej strane sociálno-demokratickej (ČSSD), ktorá získala 21,2 percenta hlasov, stalo druhým najúspešnejším subjektom. V Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR zasadol Babiš 26. októbra 2013.
V koaličnej vláde sociálneho demokrata Bohuslava Sobotku pôsobil ako vicepremiér a minister financií od januára 2014 do mája 2017. Sobotka 5. mája 2017 podal návrh na Babišovo odvolanie. Český prezident Miloš Zeman Babiša odvolal 24. mája.
Prečítajte si tiež:
Vo voľbách 20. a 21. októbra 2017 zvíťazilo hnutie ANO so ziskom 29,64 percenta a v snemovni mu pripadlo 78 poslaneckých mandátov. Prezident Miloš Zeman poveril Babiša 31. októbra 2017 zostavením vlády a 6. decembra ho vymenoval za premiéra. Babišovi sa až na druhý pokus podarilo zostaviť vládu, ktorá získala dôveru poslancov v júli 2018 vďaka tichej podpore komunistov.
Vo voľbách 8. a 9. októbra 2021 skončilo hnutie ANO ako druhé s 27,12 percentami, tesne ho so ziskom 27,79 percenta predstihla koalícia SPOLU. Andrej Babiš tak skončil v opozícii. Svoju kandidatúru na post prezidenta ČR oznámil vo vysielaní TV Nova 30. októbra 2022 a 4. novembra odovzdal na Ministerstve vnútra ČR kandidátku s podpismi 56 poslancov hnutia ANO.
Prečítajte si tiež:
Babišovo podnikanie bolo príčinou viacerých sporov a podozrení z konfliktu záujmov pri rozdeľovaní európskych dotácií, s jeho menom sa spája kauza Čapí hnízdo. Figuroval aj na zoznamoch Panama Papers. Bol evidovaný vo zväzkoch ŠtB ako agent pod krycím menom Bureš, spoluprácu s ŠtB však popiera, podobne ako odmietol akékoľvek neetické či nezákonné konanie.
Krátko pred voľbami 9. januára 2023 pražský mestský súd oslobodil Babiša spod obžaloby v kauze Farma Čapí hnízdo. Podľa sudcu sa nedokázalo, že konanie popísané v obžalobe bolo trestným činom. Andrej Babiš označil rozsudok za dobrú správu, ktorá podľa neho dokazuje, že občania Česka žijú v právnom štáte.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
