Kaliňák odpovedal po rokovaní aj na to, či sa Slovensko v otázke kvót a migrácie po prevzatí predsedníctva v Rade EÚ nedostaneme do názorového stretu s Holandskom.
Členské krajiny Európskej únie v pondelok (25. 1.) na neformálnom zasadnutí ministrov vnútra v Amsterdame požiadali Európsku komisiu, aby umožnila rozšírenie dočasných kontrol na vnútorných schengenských hraniciach až na dva roky. Oznámil to holandský štátny tajomník pre otázky migrácie Klaas Dijkhoff, ktorého krajina momentálne predsedá Rade EÚ a ktorá dnešné ministerské stretnutie usporiadala.
Viaceré krajiny schengenskej zóny zaviedli vlani kontroly na vnútorných hraniciach v súvislosti s migračnou krízou. Súhlas na opätovné a časovo obmedzené zavedenie kontrol na vnútroschengenských hraniciach vydáva Európska komisia, a to najdlhšie na šesť mesiacov.
"V súčasnej dobe je možné prijímať dočasné opatrenia iba na obmedzený čas šiestich mesiacov. Ale bezprecedentný príliv žiadateľov o azyl, ktorý prinútil členské štáty prijať tieto opatrenia na vnútroštátnej úrovni, neklesol," uviedol Dijkhoff po skončení ministerského zasadnutia v Amsterdame.
Dijkhoff spresnil, že krajiny EÚ prostredníctvom ministrov vnútra vyzvali Európsku komisiu, aby pripravila právne a praktické základy pre rozšírenie dočasných opatrení na vnútorných hraniciach EÚ, v súlade s článkom 26 Kódexu schengenských hraníc. Ide o ustanovenie, ktoré umožňuje zachovanie dočasných kontrol na vnútorných hraniciach až na dva roky.
R. Kaliňák: Vylúčenie Grécka zo Schengenu migračnú krízu nezmierni
Nie je dôležité, či EÚ vylúči Grécko zo schengenského priestoru alebo nie, podstatné je zavrieť hlavné dvere do Európy, ktorými je pre nelegálnych migrantov turecko-grécka hranica. Minister vnútra SR Robert Kaliňák to dnes večer uviedol v rámci neformálneho zasadnutia ministrov vnútra EÚ v Amsterdame.
To, či je v Schengene, to veci nerieši. Dôležité je strážiť spoločné dvere, ktoré do EÚ smerujú
Kaliňák spresnil, že Grécko nepovažuje za funkčnú schengenskú krajinu, lebo nedodržuje pravidlá tejto skupiny a "každý tam chodí ako chce", akoby ani neexistovala pohraničná polícia.
"To, či je v Schengene, to veci nerieši. Dôležité je strážiť spoločné dvere, ktoré do EÚ smerujú. Pretože doteraz boli otvorené dvere medzi jednotlivými bytmi, mohli sme sa navštevovať bez povolení, a zrazu nám zostali otvorené hlavné dvere do domu a nie sme schopní monitorovať návštevníkov, ktorých sme nevolali, a nevieme zistiť ani kto to je," opísal situáciu minister. Dodal, že ak sa EÚ nepodarí ustrážiť vstup na turecko-gréckej hranici, hrozí kolaps Schengenu.
Z hľadiska rokovaní ministrov vnútra EÚ Kaliňák upozornil, že mnohé členské štáty po trištvrte roku zásadne menia svoje predošlé stanoviská a hovoria už nielen o solidarite, ale čoraz viac o bezpečnostných rizikách, o potrebe zastavenia toku migrantov a jasnom delení utečencov na tých s právom na azyl a na ekonomických utečencov, ktorých treba vrátiť domov.
"Rozširuje sa okruh krajín, ktoré kritizujú relokačné mechanizmy," pripomenul Kaliňák zmenu situácie. Spresnil, že Európska komisia má v marci predložiť nové návrhy týkajúce sa zmien európskej azylovej politiky a tzv. dublinského protokolu, pričom však chce opätovne presadiť stály mechanizmus relokácií utečencov. Proti tomuto mechanizmu je podľa neho stále viac kritických hlasov.
Šéf slovenského rezortu vnútra upozornil, že ak by EÚ neriešila migračnú krízu, do dvoch rokov by boli plné aj západoeurópske krajiny, ktoré migrantov prijímajú. Aj v prípade uplatnenia kvót sa podľa neho EÚ zaplní za dva roky okolo 7,5 milióna migrantov. Len tohto roku sa podľa niektorých zdrojov očakáva príchod okolo troch miliónov utečencov do Európy.
Na otázku, či sa Slovensko v otázke kvót a migrácie po prevzatí predsedníctva v Rade EÚ nedostane do názorového stretu s Holandskom, ktoré plní predsednícke úlohy teraz, Kaliňák pripomenul, že postoj SR je dávno jasný a dnes ho už "nikto nekritizuje". Veci sa podľa neho vyjasnia v apríli, po tom, ako Brusel predstaví nový návrh azylových postupov, a následných debatách o trvalom relokačnom mechanizme.
"Do slovenského predsedníctva to bude oveľa jasnejšie. Nie je isté, čo sa situácia vyjasní počas holandského predsedníctva, ale postoj členských štátov bude jasný," skonštatoval Kaliňák. V závere dodal, že návrhy SR sú racionálne, lebo sú zamerané na ochranu EÚ pred nelegálnou migráciou a zároveň majú snahu pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú.
Český minister vnútra Milan Chovanec priznal, že nezávidí slovenským kolegom, ak budú musieť túto krízu riešiť počas predsedníctva v EÚ. Zároveň však upozornil, že EÚ nemá ďalších šesť mesiacov na debaty a hľadanie riešení. K dispozícii je najviac mesiac pred tým, ako bude všetkým jasné, ktorou cestou treba ísť, tvrdí Chovanec.
Chovanec tiež v Amsterdame pripomenul, že krajiny Vyšehradskej skupiny (V4) sú jednotné v názore, že kvóty pre utečencov sú zbytočné a že sú pripravené viac pomáhať balkánskym krajinám, okrem iného aj vyslaním policajtov na stráženie hraníc. Podporil Kaliňáka v názore, že Grécku chýba sebareflexia a zrejme nechápe vážnosť situácie. Upozornil, že stále nie sú funkčné tzv. hotspoty, keď z 11 fungujú len tri a Gréci na rozdiel od Talianov ani neponúkajú termíny na otvorenie nových.
"Okrem slova solidarita počujeme už aj bezpečnosť štátov, ochrana vonkajších hraníc," opísal Chovanec zmenu postojov na ministerských rokovaniach. Dodal, že Európa túto záležitosť "vzala za nesprávny koniec", lebo debaty o dobrovoľnom mechanizme relokácií mali byť až ako posledné, po zaistení bezpečnosti hraníc a sfunkčnení hotspotov, kde migranti musia byť v detenčnom režime kým sa vyjasní kto sú, odkiaľ sú a či vôbec majú nárok na právnu ochranu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
