Českému prezidentovi Milošovi Zemanovi je ľúto, že rozdelenie Česko-Slovenska nebolo podložené referendom. Na druhej strane si váži dobré vzťahy medzi oboma štátmi a tiež to, že sú spolu v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii.
Na rozdelenie ČSFR spomínal český prezident v rozhovore so spravodajkyňou TASR v Prahe.
Prečítajte si tiež:
Zeman bol v čase rozdelenia spoločného česko-slovenského štátu poslancom Federálneho zhromaždenia. Presadzoval víziu spoločného štátu, navrhol vznik takzvanej česko-slovenskej únie.
V nej sa malo spoločne spravovať len to, čo by bolo výhodné. Hoci jeho návrh poslanci schválili, nakoniec sa neuplatnil. HZDS ho síce podporilo, ale keďže s tým nesúhlasila česká ODS, nakoniec od podpory ustúpilo.
V otázke, či bol koniec spoločného štátu prirodzeným vývojom alebo rozhodnutím konkrétnych elít, zastáva český prezident stanovisko, že vývoj závisí predovšetkým od politických osobností.
"To znamená, že ak si títo dvaja ľudia (Vladimír Mečiar a Václav Klaus) želali byť premiérmi národných republík, potom, prirodzene, nemali príliš veľký záujem na tom, aby nad nimi bol ešte federálny premiér," myslí si Zeman.
Prečítajte si tiež:
V porovnaní so skúsenosťou Juhoslávie bola podľa neho dohoda o rozdelení oveľa lepším riešením. "Samozrejme, že z geopolitického hľadiska je štát s 15 miliónmi obyvateľov o niečo významnejší než štát s desiatimi a piatimi miliónmi obyvateľov, ale zas tak veľkú rolu to nehrá," domnieva sa český prezident.
V roku 1998 zvíťazili v českých parlamentných voľbách sociálni demokrati (ČSSD), ktorým vtedy Zeman predsedal. Premiérom Českej republiky sa teda stal v rovnakom roku ako na Slovensku Mikuláš Dzurinda.
"S Mikulášom Dzurindom sme mali veľmi dobré vzťahy. Mimochodom, spolu sme napísali aj knihu. V tej dobe boli vzťahy Česka a Slovenska dobré," povedal Zeman a zdôraznil, že sú dobré doposiaľ.
Budúce smerovanie krajín spája český prezident s podporou vzdelanosti. "Mali by sme sa snažiť, aby naša ekonomika mala čo najvyššiu pridanú hodnotu, aby bola vysoká produktivita práce. A to môžete zaistiť len podporou vzdelanosti," myslí si Zeman.
"Dá sa to spojiť do známeho slovného spojenia vzdelanostná ekonomika či dokonca vzdelanostná spoločnosť," spresnil český prezident.
Prečítajte si tiež:
Miloš Zeman je v poradí tretí prezident Českej republiky. Pred Nežnou revolúciou pôsobil ako prognostik, po nej vstúpil do politiky a stal sa poslancom Federálneho zhromaždenia.
Dva roky šéfoval Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR, v rokoch 1998 – 2002 bol českým premiérom. Následne sa po neúspešnej prezidentskej kandidatúre stiahol z politiky.
Vrátil sa o desať rokov, keď ho Česi v roku 2013 zvolili v prvej priamej voľbe za prezidenta republiky. O päť rokov funkciu obhájil.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
