Tretinu obetí náletov Rusov v Sýrii boli obyčajní ľudia

Na snímke zverejnenej ruským ministerstvom obrany piloti stíhacieho bombardéra Su-34 zhadzujú bomby na ciele v Sýrii.
Zdroj: TASR

Od začatia tejto vojenskej misie v Sýrii podnikli ruské lietadlá takmer 600 bojových operácií.

Najmenej 3000 mŕtvych, z toho viac ako 1000 civilistov, si vyžiadali od konca septembra útoky ruského vojenského letectva v Sýrii. Informovalo o tom dnes Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR).

Podľa tohto zdroja bolo medzi zabitými 893 príslušníkov extrémistickej organizácie Islamský štát, ktorá sa zmocnila časti územia Sýrie i susedného Iraku a vyhlásila tam svoj kalifát.
Rusko začalo letecké údery na ciele v Sýrii 30. septembra 2015. Tvrdí, že mieri na militantných islamistov, kritici však Moskvu podozrievajú, že jej ide najmä o podporu sýrskeho prezidenta Bašára Asada, a preto útočí aj na umiernené povstalecké skupiny, ktoré sčasti podporuje Západ.

Rusi pokračujú  v náletoch aj pár hodín pred rokovaniami

Ruské bojové lietadlá aj naďalej - niekoľko dní pred plánovanými mierovými rozhovormi o sýrskom konflikte - podnikajú operácie z leteckej základne Humajmím v sýrskej provincii Lázikíja, analyzuje agentúra AP.

Ruské lietadlá využívajú Humajmím v Lázikíji na bombardovanie islamských militantov od 30. septembra v rámci snahy pomôcť sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi poraziť jeho protivníkov na bojovom poli.

Od začatia tejto vojenskej misie v Sýrii podnikli ruské lietadlá takmer 600 bojových operácií. Agentúra AP upozornila, že ide o pôsobivé číslo, vzhľadom na to, že Moskva má v tejto blízkovýchodnej krajine nasadených niekoľko desiatok strojov. Základňu Humajmím a prebiehajúce operácie si dnes prezrelo niekoľko novinárov, ktorí majú sídlo v Moskve.

Rusko tvrdí, že všetky útoky mieri na islamistov. Kritici však Moskvu podozrievajú, že jej ide najmä o podporu sýrskeho prezidenta Asada a preto útočí aj na umiernených povstalcov, z ktorých niekoľkých podporuje Západ.

Predstavitelia sýrskej vlády prezidenta Asada a opozičných skupín by mali v pondelok vo švajčiarskej Ženeve zasadnúť k rokovaciemu stolu. Nové kolo mierových rokovaní v Ženeve by malo znepriatelené strany doviesť k prímeriu a dohode o vytvorení prechodnej vlády, ktorá by v Sýrii pripravila voľby. Tie by sa mali konať do 18 mesiacov od sformovania nového prechodného kabinetu.

BEJRÚT/TASR
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Nálet

Dôležité udalosti