Rok 2022 priniesol množstvo bezprecedentných udalostí, ktoré otriasli svetom. Dianiu dominovala ruská agresia na Ukrajine a s ňou súvisiace zmeny a problémy.
Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) ponúka výberovú chronológiu najdôležitejších udalostí, ktoré sa udiali počas uplynulého roka v zahraničí.
1. januára - V duchu motta "Obnova, sila a spolupatričnosť" sa ujalo Francúzsko rotujúceho predsedníctva v Rade Európskej únie.
- Nemecko prevzalo od Spojeného kráľovstva na jeden rok predsedníctvo v skupine siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7).
- Poľsko prevzalo na jeden rok predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
5. januára - Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev vyhlásil v krajine výnimočný stav a požiadal Organizáciu dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) o pomoc pri potlačení protestov, ktoré vznikli v dôsledku vysokých cien pohonných látok.
13. januára - Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky vyslovila dôveru vláde premiéra Petra Fialu.
18. januára - Za novú predsedníčku Európskeho parlamentu (EP) zvolili poslanci maltskú europoslankyňu Robertu Metsolovú.
21. januára - V Ženeve sa uskutočnilo rokovanie medzi americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom a jeho ruským rezortným partnerom Sergejov Lavrovom.
22. januára - Delegáti virtuálneho zjazdu nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) zvolili za svojho nového predsedu Friedricha Merza.
29. januára - Talianske vládne strany drvivou väčšinou zahlasovali za to, aby odchádzajúci prezident Sergio Mattarella zotrval na čele štátu ešte jedno funkčné obdobie.
30. januára - V Portugalsku sa konali predčasné parlamentné voľby, v ktorých zvíťazili vládnuci socialisti vedení premiérom Antóniom Costom.
1. februára - Ruský prezident Vladimir Putin rokoval v Moskve päť hodín s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom.
3. februára - Americký prezident Joe Biden oznámil, že americkí vojaci zabili v Sýrii vodcu militantnej organizácie Islamský štát Abú Ibráhíma Hášimího Kurajšího.
4. februára - Súdny dvor Európskej únie vyškrtol zo svojho registra prípad súvisiaci so žalobou Českej republiky voči Poľsku ohľadne ťažby v poľskej hnedouhoľnej bani Turów. Urobil tak po tom, čo sa na riešení sporu dohodli vlády oboch krajín.
6. februára - Uplynulo 70 rokov odvtedy, kedy nastúpila na trón panovníčka Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ďalších štátov Spoločenstva národov (Commonwealthu) kráľovná Alžbeta II., ktorá sa stala najdlhšie vládnucou panovníčkou na svete.
7. februára - Prezident USA Joe Biden vyhlásil, že "plynovod Severný prúd 2 (Nord Stream 2) do Európy nebude v prevádzke, ak Rusko podnikne s tankami a vojakmi inváziu na Ukrajinu".
12. februára - Český expremiér Andrej Babiš bol opätovne zvolený za predsedu hnutia ANO.
13. februára - Spolkové zhromaždenie (Bundesversammlung) zvolilo za prezidenta Nemecka na druhé päťročné obdobie Franka-Waltera Steinmeiera.
21. februára - Ruský prezident Vladimir Putin uznal nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny a podpísal výnos nariaďujúci vstup ozbrojených síl na ukrajinské územie.
22. februára - Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil, že Nemecko až do odvolania zastavuje schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2.
24. februára - Rusko začalo v skorých ranných hodinách ofenzívu na Ukrajinu, po ktorej vyhlásila Ukrajina výnimočný stav.
Prečítajte si tiež:
2. marca - Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu požadujúcu okamžité zastavenie bojov a stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny.
3. marca - Gruzínsko a Moldavsko oficiálne požiadali o členstvo v Európskej únii.
9. marca - V juhokórejských prezidentských voľbách zvíťazil kandidát opozície, konzervatívec Jun Sok-jol zo strany Sila ľudu (PPP).
10. marca - Poslanci Národného zhromaždenia rozhodli o tom, že prezidentkou Maďarska v nadchádzajúcom päťročnom období bude nominantka vládneho bloku Fidesz-KDNP Katalin Nováková.
14. marca - Slovenského premiéra Eduarda Hegera prijal na osobnej audiencii vo Vatikáne pápež František. Išlo o Hegerovu prvú oficiálnu návštevu vo Vatikáne.
15. marca - Americký Senát jednomyseľne prijal rezolúciu, ktorou označil ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca.
16. marca - Výbor ministrov Rady Európy (RE) rozhodol o okamžitom vylúčení Ruska z RE. Rusko bolo členom organizácie 26 rokov.
- Český premiér Petr Fiala, poľský premiér Mateusz Morawiecki, poľský vicepremiér Jaroslav Kaczynski a slovinský premiér Janez Janša navštívili Kyjev.
21. marca - Štátny zástupca Jaroslav Šaroch podal žalobu na bývalého českého premiéra Andreja Babiša (ANO). Spolu s ním v kauze Čapí hnízdo obžaloval aj jeho bývalú poradkyňu Janu Nagyovú.
24. marca - Mimoriadny summit NATO v Bruseli rozhodol o zvýšení počtu síl vo východnej časti Aliancie, pričom prvým krokom malo byť rozmiestnenie štyroch nových bojových skupín NATO - v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.
- Lídri členských štátov Severoatlantickej aliancie sa na summite dohodli na predĺžení mandátu generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga o ďalší rok, konkrétne do 30. septembra 2023.
3. apríla - V Maďarsku sa konali voľby do Národného zhromaždenia. Zvíťazil v nich so ziskom ústavnej väčšiny vládny blok strán Fidesz-KDNP premiéra Viktora Orbána.
7. apríla - Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov pozastavilo členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC).
8. apríla - Americký minister obrany Lloyd Austin oznámil, že Spojené štáty umiestnia na Slovensku jednu batériu systému protiraketovej obrany Patriot spolu s americkým obslužným personálom.
- Americký prezident Joe Biden sa poďakoval slovenskej vláde za to, že Ukrajine darovala systém protivzdušnej obrany S-300.
9. apríla - Český premiér Petr Fiala obhájil post predsedu ODS a stranu povedie ďalšie dva roky.
10. apríla - Vo Francúzsku sa uskutočnilo prvé kolo prezidentských volieb. Najúspešnejšími, spomedzi 12 kandidátov sa stali súčasný centristický prezident Emmanuel Macron a líderka krajnej pravice Marine Le Penová.
24. apríla - Emmanuel Macron sa stal víťazom druhého kola prezidentských volieb. Súčasný prezident získal 58,5 percenta hlasov voličov, zatiaľ čo jeho vyzývateľke Marine Le Penovej vyjadrilo podporu 41,5 percenta voličov.
- Parlamentné voľby v Slovinsku vyhralo nové liberálne hnutie Sloboda (GS) vedené Robertom Golobom pred Slovinskou demokratickou stranou (SDS) premiéra Janeza Janšu.
9. mája - Ruský prezident Vladimir Putin v prejave na vojenskej prehliadke na Červenom námestí v Moskve vyhlásil, že ruská vojenská operácia na Ukrajine bola správnym rozhodnutím.
10. mája - Funkcie sa oficiálne ujala nová maďarská prezidentka Katalin Nováková, ktorá je prvou ženou na tomto poste a vo svojich 44 rokoch súčasne najmladšou hlavou štátu v dejinách Maďarska. Slávnostná inaugurácia sa konala o štyri dni neskôr 14. mája.
13. mája - Chorvátsky parlament schválil zákon o zavedení eura ako oficiálnej meny v krajine. Spoločnou európskou menou by sa malo v Chorvátsku začať platiť od januára budúceho roka.
15. mája - Víťazom Eurovízie 2022 sa stala ukrajinská hiphopová skupina Kalush Orchestra.
16. mája - Poslanci maďarského Národného zhromaždenia opätovne zvolili za premiéra Viktora Orbána, ktorý tak nastúpil do tejto funkcie už po piaty raz.
- Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval za novú premiérku Élisabeth Borneovú. Je druhou ženu na tomto poste v histórii Francúzska a prvou po vyše 30 rokoch.
18. mája - Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Rozhodnutie bolo motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala ruská invázia na Ukrajinu.
19. mája - Švajčiarsky prezident Ignazio Cassis prijal na štátnej návšteve s najvyššími poctami prezidentku SR Zuzanu Čaputovú.
20. mája - Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval novú vládu premiérky Élisabeth Borneovej.
24. mája - Zložením sľubu ministrov v maďarskom Národnom zhromaždení vznikla oficiálne piata vláda premiéra Viktora Orbána.
- Maďarská vláda vyhlásila s platnosťou od polnoci stav vojnovej hrozby.
30. mája - Lídri členských krajín EÚ sa na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na zavedení čiastočného ropného embarga voči Rusku.
2. júna - V Londýne sa začali štvordňové oslavy 70. výročia nástupu britskej kráľovnej Alžbety II. na trón.
12. júna - Vo Francúzsku sa konalo prvé kolo parlamentných volieb.
13. júna - Slovenského premiéra Eduarda Hegera prijal v Berlíne nemecký kancelár Olaf Scholz.
17. júna - Členovia Európskej komisie (EK) hlasovali za udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a Moldavsku.
- Britská ministerka vnútra Priti Patelová schválila žiadosť vlády Spojených štátov o vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.
19. júna – Vo Francúzsku sa uskutočnilo druhé kolo parlamentných volieb, v ktorých prišiel prezident Emmanuel Macron o doterajšiu väčšinu kresiel v parlamente. V 577-člennom Národnom zhromaždení má jeho blok iba 245 kresiel.
21. júna - Francúzska premiérka Élisabeth Bornová ponúkla svoju demisiu, prezident Emmanuel Macron ju odmietol.
22. júna - Bulharský parlament vyslovil nedôveru vláde premiéra Kirila Petkova.
24. júna - Najvyšší súd Spojených štátov zrušil prelomové rozhodnutie v prípade "Roeová verzus Wade" z roku 1973, ktoré zakotvovalo právo ženy na interrupciu. Ide o jednu z najrozdeľujúcejších tém v americkom politickom živote.
28. júna - Škótska premiérka Nicola Sturgeonová navrhla, aby sa v krajine konalo konzultatívne referendum o vyhlásení nezávislosti od Veľkej Británie, a to 19. októbra budúceho roku.
30. júna - Poslanci izraelského parlamentu (Knesetu) odsúhlasili rozpustenie zákonodarného zboru.
1. júla - Česká republika prevzala predsedníctvo v Rade EÚ.
- Slovenská republika prebrala predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke (V4).
5. júla - Predstavitelia 30 členských štátov NATO podpísali prístupové protokoly Fínska a Švédska k Severoatlantickej zmluve.
Prečítajte si tiež:
7. júla - Britský premiér Boris Johnson oznámil, že odstúpi z funkcie.
12. júla - Ministri financií členských krajín EÚ (Ecofin) odobrili v Bruseli vstup Chorvátska do eurozóny od 1. januára 2023.
18. júla - Rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer rokoval vo Viedni s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom.
19. júla - Americký prezident Joe Biden so svojou manželkou Jill Bidenovou privítali v Bielom dome prvú dámu Ukrajiny Olenu Zelenskú.
21. júla - Taliansky prezident Sergio Mattarella podpísal dekrét o rozpustení parlamentu.
25. júla - Novozvolená indická prezidentka Draupadí Murmúová zložila slávnostnú prísahu.
2. augusta - Americký prezident Joe Biden potvrdil zabitie vodcu teroristickej siete al-Káida Ajmana Zawahrího v Afganistane.
- Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová pricestovala na Taiwan aj napriek vyhrážkam Číny pred "vážnymi dôsledkami" takejto návštevy.
17. augusta - Úrad izraelského premiéra Jaira Lapida oznámil, že Izrael plne obnoví diplomatické styky s Tureckom.
18. augusta - V západoukrajinskom meste Ľvov rokoval generálny tajomník OSN António Guterres s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
2. septembra - Vláda českého premiéra Petra Fialu prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery.
5. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin schválil novú doktrínu týkajúcu sa zahraničnej politiky, ktorá je založená okolo konceptu tzv. "ruského sveta".
- Novou líderkou britskej Konzervatívnej strany sa stala ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.
6. septembra - Kráľovná Alžbeta II. poverila zostavením vlády Liz Trussovú.
8. septembra - Alžbeta II., najdlhšie panujúca kráľovná Spojeného kráľovstva a 14 ďalších krajín Commenwealthu, zomrela vo veku 96 rokov.
- Nový britský monarcha, syn zosnulej kráľovnej Alžbety II., bude oficiálne známy ako kráľ Karol III.
10. septembra - Karol III. sa stal oficiálne novým britským kráľom.
11. septembra - Vo Švédsku sa konali parlamentné voľby, v ktorých získal najviac hlasov opozičný blok pravicových strán.
14. septembra - Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová predniesla správu o stave Európskej únie.
15. septembra - Švédska sociálnodemokratická premiérka Magdalena Anderssonová ohlásila demisiu.
19. septembra - V londýnskom Westminsterskom opátstve sa konal štátny pohreb kráľovnej Alžbety II.
20. septembra - V New Yorku sa začala všeobecná rozprava na 77. Valnom zhromaždení OSN, v rámci ktorej vystúpila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.
21. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v štyroch ukrajinských regiónoch o pripojení k Rusku.
Prečítajte si tiež:
23. septembra - V štyroch regiónoch, ktoré na východe a juhu Ukrajiny okupujú ruské sily, sa začali referendá o ich pripojení k Rusku. Do 27. septembra sa konali v samozvaných republikách - Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti.
23. - 24. septembra - V Českej republike sa uskutočnili komunálne a senátne voľby.
25. septembra - Víťazom predčasných parlamentných volieb v Taliansku sa stal pravicový blok vedený nacionalistickou a krajne pravicovou stranou Bratia Talianska (FdI).
26. septembra - Česká republika z dôvodu zvýšenej nelegálnej migrácie dočasne obnovila kontroly na štátnych hraniciach so Slovenskom.
- Na plynovode Nord Stream 2 smerujúcom po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka bol v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm oznámený únik plynu.
Prečítajte si tiež:
27. septembra - Švédska pobrežná stráž oznámila, že na druhom podmorskom plynovode Nord Stream 1 došlo rovnako k úniku plynu na dvoch miestach.
- Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová označila úniky plynu z dvoch plynovodov za "akt sabotáže".
28. septembra - Prezidentka Zuzana Čaputová ratifikovala prístupové protokoly Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie.
- Rakúsko zaviedlo od polnoci kontroly na hraniciach so Slovenskom.
30. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy sa týkajú Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti.
- Na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) vetovalo Rusko rezolúciu, ktorá žiadala odsúdenie nezákonných ruských referend na Ukrajine a ich vyhlásenie za neplatné.
30. septembra - 1. októbra - V Českej republike sa konalo druhé kolo volieb tretiny Senátu.
1. októbra – Prozápadná centristická strana Nová jednota (JV) úradujúceho premiéra Krišjanisa Karinša sa stala víťazom parlamentných volieb v Lotyšsku.
2. októbra - Ľavicový kandidát a bývalý brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva zvíťazil v prvom kole prezidentských volieb v Brazílii pred úradujúcim prezidentom Jairom Bolsonarom.
- V predčasných parlamentných voľbách v Bulharsku zvíťazila konzervatívna strana bývalého premiéra Bojka Borisova Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB).
5. októbra - Česko predĺži dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom o 20 dní, do 28. októbra. Rovnaké rozhodnutie prijalo o deň neskôr aj Rakúsko.
6. októbra - V Prahe sa konala historicky prvá vrcholná schôdzka Európskeho politického spoločenstva (EPC), na ktorej sa zúčastnil aj predseda vlády SR Eduard Heger.
7. októbra - Neformálny summit Európskej únie sa uskutočnil v Prahe.
9. októbra - Úradujúci prezident Rakúska Alexander Van der Bellen bol opätovne zvolený do úradu.
11. októbra - V rámci slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine privítala prezidentka SR Zuzana Čaputová v Bratislave českého prezidenta Miloša Zemana, poľského prezidenta Andrzeja Dudu a prezidentku Maďarska Katalin Novákovú.
12. októbra - Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov odsúdilo drvivou väčšinou ruský "pokus o nelegálnu anexiu" štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov a vyzvalo všetky krajiny sveta, aby tento krok neuznali.
16. októbra - Čínsky prezident Si Ťin-pching otvoril v Pekingu 20. zjazd Komunistickej strany Číny.
17. októbra - Predseda konzervatívnej Umiernenej strany Ulf Kristersson sa stal novým švédskym premiérom.
19. októbra - Prezidentka SR Zuzana Čaputová vystúpila v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu.
20. októbra - Európsky parlament (EP) vyzval v prijatom uznesení slovenskú vládu, aby dosiahla zmysluplný pokrok pri ochrane LGBTIQ+ osôb pred trestnými činmi z nenávisti.
21. októbra - Lídri členských krajín Európskej únie sa na summite v Bruseli dohodli na tzv. cestovnej mape.
22. októbra - Giorgia Meloniová zložila prísahu do rúk talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu ako prvá žena na čele vlády v histórii Talianska.
23. októbra - Čínsky prezident Si Ťin-pching si v záverečný deň 20. zjazdu Komunistickej strany Číny (KSČ) zaistil tretie päťročné funkčné obdobie na poste generálneho tajomníka KSČ.
- V Slovinsku sa konalo prvé kolo prezidentských volieb. Do druhého kola postúpili bývalý minister zahraničných vecí Anže Logar a právnička Nataša Pircová Musarová.
24. októbra - Bývalý britský minister financií Rishi Sunak sa stal novým lídrom Konzervatívnej strany.
Prečítajte si tiež:
25. októbra - Britská premiérka Liz Trussová podala demisiu do rúk kráľa Karola III., ktorý súčasne vymenoval za nového premiéra Rishiho Sunaka.
27. októbra - Česká vláda predĺžila dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom o ďalších 15 dní. V platnosti tak zostávajú do 12. novembra. Rovnaké rozhodnutie prijalo o deň neskôr tiež Rakúsko.
30. októbra - Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Brazílii sa stal ľavicový exprezident Luiz Inácio Lula da Silva.
1. novembra - V Izraeli sa konali predčasné parlamentné voľby, ktoré vyhral bývalý premiér Benjamin Netanjahu.
- V predčasných parlamentných voľbách v Dánsku zvíťazil blok stredoľavých strán podporujúci vládu premiérky Mette Frederiksenovej.
4. novembra - Nemecký kancelár Olaf Scholz rokoval v Pekingu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
6. novembra - V egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch sa začala dvojtýždňová klimatická konferencia OSN, známa ako COP27.
7. novembra - Na klimatickom summite OSN (COP27) v Egypte vystúpila prezidentka SR Zuzana Čaputová.
8. novembra - Konali sa voľby do oboch komôr Kongresu USA.
13. novembra - V druhom kole prezidentských volieb v Slovinsku vyhrala liberálna právnička Nataša Pircová Musarová.
14. novembra - Pred začiatkom summitu skupiny G20 sa na indonézskom ostrove Bali stretol americký prezident Joe Biden s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom.
15. novembra - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z vypálenia rakiet na Poľsko, ktoré usmrtili dve osoby. Ruské ministerstvo obrany poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku.
Prečítajte si tiež:
- Na indonézskom ostrove Bali sa začal dvojdňový summit skupiny G20.
- Počet obyvateľov Zeme mal podľa odhadov OSN dosiahnuť osem miliárd.
16. novembra - Dopad rakiet v poľskej obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou nebol podľa všetkého zámerným útokom. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po mimoriadnom stretnutí veľvyslancov Aliancie v Bruseli.
- Český prezident Miloš Zeman privítal na Pražskom hrade slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú.
- Bývalý americký prezident Donald Trump oficiálne oznámil, že v roku 2024 sa bude opäť uchádzať o úrad prezidenta Spojených štátov.
17. novembra - Holandský súd v prípade zostrelenia civilného letu MH17 malajzijských aerolínií nad východnou Ukrajinou (17. júla 2014) odsúdil troch mužov, jedného oslobodil.
- Predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu USA Nancy Pelosiová oznámila, že sa rozhodla odísť z vedenia Demokratickej strany.
18. novembra - Strana OĽANO získala v Lisabone na politickom združení Európskej ľudovej strany (EPP) plnohodnotné členstvo v tábore ľudovcov.
23. novembra - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu schválili rezolúciu, v ktorej označili Rusko v súvislosti s agresiou voči Ukrajine za štát podporujúci terorizmus.
30. novembra - Vodca Islamského štátu, Iračan abú Hasan al-Hášimí al-Kuraší zahynul "v boji s nepriateľmi Alaha", oznámil hovorca tejto militantnej skupiny.
1. decembra - Americký prezident Joe Biden privítal v Bielom dome francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
- India prevzala predsedníctvo v skupine G20.
6. decembra - Vedúci predstavitelia EÚ a západného Balkánu rokovali v Tirane.
7. decembra - Česká republika predĺži kontroly na hraniciach so Slovenskom o ďalších 14 dní. V platnosti budú do 26. decembra.
- Európska komisia (EK) predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku.
- Americký magazín Time vyhlásil za osobnosť roka 2022 ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a spoločne s ním aj "ducha Ukrajiny".
Prečítajte si tiež:
8. decembra - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie na zasadnutí v Bruseli rozhodli o prijatí Chorvátska do schengenského priestoru od 1. januára 2023. Zároveň nedospeli k jednomyseľnému súhlasu, aby sa aj Bulharsko a Rumunsko stali členmi Schengenu.
9. decembra - Diplomati Ruska a Spojených štátov rokovali v Istanbule o viacerých technických otázkach, ktoré sa týkajú vzťahu oboch krajín.
10. decembra - Pápež František prijal na audiencii vo Vatikáne prezidentku SR Zuzanu Čaputovú.
12. decembra - Prezidentka SR Zuzana Čaputová navštívila na Cypre slovenských vojakov a policajtov, ktorí tam slúžia v rámci mierovej misie Organizácie Spojených národov (OSN). Stretla sa aj s cyperským prezidentom Nikosom Anastasiadisom.
13. decembra - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) rozhodli, že grécka europoslankyňa Eva Kailiová, ktorá je vyšetrovaná pre korupciu a pranie špinavých peňazí už nebude zastávať post podpredsedníčky EP.
- Členské štáty EÚ sa dohodli, že Bosne a Hercegovine udelia "štatút kandidátskej krajiny" na vstup do Únie.
14. decembra- Summit lídrov členských krajín EÚ s najvyššími predstaviteľmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) sa konal v Bruseli v znamení 45. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi oboma blokmi.
- Parlament v Rige potvrdil vo funkcii úradujúceho lotyšského premiéra Krišjanisa Karinša a jeho kabinet.
15. decembra - V Bruseli sa uskutočnil summit EÚ. Členské štáty sa jednomyseľne dohodli na prijatí deviateho balíka sankcií proti Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Sankcie sú zamerané na banky a zavádzajú sa aj dodatočné obchodné obmedzenia. EÚ doplnila na zoznam ľudí, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív, takmer 200 ďalších osôb a subjektov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
