Veľké víťazstvo Ruska a kapitulácia USA. Takto ruské médiá aj politické osobnosti označili výmenu väzňov medzi Washingtonom a Moskvou, ktorej súčasťou boli - na jednej strane americká basketbalistka Brittney Grinerová, na druhej ruský obchodník so zbraňami Viktor But.
Táto dohoda už na prvý pohľad pôsobí nevyvážene. Zločiny, ktorých sa mali obaja dopustiť, sú neporovnateľné.
Zatiaľ čo Grinerovú v Rusku odsúdili na deväťročný trest za pašovanie gramu hašišového oleja, But je považovaný za jedného z najaktívnejších obchodníkov so zbraňami za uplynulé dekády.
Bol obvinený z vyzbrojovania povstalcov v niektorých z najkrvavejších konfliktov na svete. Zbrane ako kalašnikovy či rakety zem-vzduch zo skladov bývalého Sovietskeho zväzu a východnej Európy dodával aj krajinám, kde to zakazovali sankcie.
Pre svoje ilegálne aktivity dostal prezývku „Obchodník so smrťou“, ktorá sa uchytila, keď ho tak označil niekdajší britský štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí Peter Hain.
Američania sa ho snažili zastaviť, no Butovi sa dlho darilo unikať spravodlivosti. Nakoniec sa však chytil do pasce. Na ostrove Curacao v Karibiku sa v roku 2008 stretol s agentmi protidrogového úradu DEA, ktorí sa vydávali za príslušníkov kolumbijskej krajne ľavicovej teroristickej organizácie FARC a zháňali protivrtuľníkové strely.
Keď mu v hoteli v Bangkoku povedali, že jeho zbraňami chcú zostreliť americké vrtuľníky v Kolumbii, odvetil: „Máme rovnakého nepriateľa.“
Keď But súhlasil s tým, že im dodá zbrane, do izby vtrhli thajskí policajti a príslušníci americkej DEA, aby ruského obchodníka zatkli. „Myslím, že toto je koniec,“ povedal jednému agentovi, keď ho odvážali preč.
Po dvoch rokoch bol vydaný z Thajska do USA, kde ho v roku 2012 odsúdili na 25 rokov väzenia za sprisahanie s cieľom zabiť amerických občanov a pomoc teroristickej organizácii.
Aj keď sú zločiny Grinerovej a Buta neporovnateľné, podľa novinára CNN Nicka Patona Walsha, ktorý sa špecializuje na otázky bezpečnosti, tento nepomer vyvažujú okolnosti a politický tlak v USA na oslobodenie dvojnásobnej olympijskej víťazky, ktorá sa stala pre Američanov symbolom.
Rusi celý čas bojovali za to, aby USA Buta prepustili a tvrdili, že jeho odsúdenie je nespravodlivé. Hovorili o ňom ako o pilotovi a medzinárodnom obchodníkovi, ktorý sa stal obeťou honu na ruských občanov.
Úsilie a vytrvalosť, s ako sa Kremeľ snažil dosiahnuť oslobodenie Buta, však vyvolalo podozrenie, že viac ako nespravodlivosť trápilo Kremeľ to, že by mohla byť v ohrození národná bezpečnosť. Aj keď to Moskva dlhodobo popiera, v minulosti Buta sú isté náznaky, že mal k prostrediu tajných služieb blízko.
Ako 18-ročný narukoval do armády, po prepustení študoval na Vojenskom inštitúte pre cudzie jazyky v Moskve, ktorý sa často označuje za školu, odkiaľ pochádzajú mnohí agenti ruskej vojenskej tajnej služby GRU.
Na pôsobenie v tajných službách ho predurčujú aj jeho schopnosti. But má talent na jazyky, údajne už ako dieťa ovládal esperanto a v škole sa naučil po portugalsky, arabsky aj jazyk farsi.
Špekulácie, že má pre Kremeľ väčšiu hodnotu, ako iba údajne nespravodlivo odsúdený ruský občan, But nepriamo naznačil aj po prílete do Moskvy. „My Rusi neopúšťame svojich vlastných,“ povedal v rozhovore pre ruské média na letisku Vnukovo.
Podľa britského odborníka na Rusko Marka Galeottiho pritom nie je žiadnym tajomstvom, že ruské tajné služby si ctia tradíciu ešte z čias KGB, keď sa snažia svojich ľudí dostať von. Zároveň dodal, že pre Rusov už But nemá skutočnú hodnotu.
„Jeho kontakty sú staré, jeho vedomosti zastarané, jeho kapacita cestovať nulová. Môže vyučovať nových agentov alebo jednoducho len zmizne do pohodlného dôchodku. V každom prípade sa stane symbolom záväzku a oddanosti Moskvy voči svojim ľuďom,“ napísal Galeotti.
Dôvod, pre ktorý Rusi súhlasili s výmenou, mohol byť podľa Patona Walsha aj oveľa samoúčelnejší: Mnohí veria, že keď But pôsobil v Afrike, mal úzke väzby na členov ruskej elity, ktorí sú teraz blízko Putinovi (hoci to But tiež poprel).
„Bol to dôvod, prečo USA vynaložili toľko času a peňazí, aby ho zadržali? Mysleli si, že prebehne? Možno sa to nikdy nedozvieme,“ konštatuje Nick Paton Walsh.
Viktor But bol ešte iba v lietadle na ceste do Moskvy, keď ruské štátne médiá blahoželali prezidentovi Vladimirovi Putinovi k „víťazstvu“ pri výmene väzňov s USA, ku ktorej došlo v Abú Zabí.
Exiloví ruskí novinári predpokladali, že Kremeľ sa Buta bude snažiť využiť na propagandistické ciele. Domnievajú sa tiež, že ruské vedenie možno bude chcieť využiť jeho kontakty, ktoré nadobudol ako obchodník so zbraňami v krajinách tzv. tretieho sveta.
„Na Grinerovú zajtra všetci zabudnú,“ napísal vo štvrtok v statuse na platforme Telegram moderátor ruskej štátnej televízie Jevgenij Popov. „Butov život sa ešte len začína,“ dodal.
„Je to kapitulácia Ameriky,“ vyhlásila poslankyňa dolnej komory ruského parlamentu Marija Butinová pre štátnu televíziu v rozhovore nakrútenom na moskovskom letisku Vnukovo, keď lietadlo s Butom pristálo.
„Rusko naňho (Buta) nezabudlo,“ vyhlásila Butinová, ktorá má tiež skúsenosti s americkým väzením.
Americký súd ju v roku 2019 poslal na 18 mesiacov do väzenia po tom, ako sa priznala, že sa ako agentka cudzej mocnosti snažila preniknúť do vplyvnej Národnej asociácie držiteľov zbraní (NRA) s cieľom získať informácie o vplyvných Američanoch.
But v rozhovore skonštatoval, že sa stal jednou z prvých obetí Západu. „Všetko, čo sa stalo mne, sa teraz deje našej krajine,“ tvrdil.
Uviedol, že vo väzení čítal veľa kníh a na začiatku dňa sa nútil do smiechu, aby si udržal dobrú náladu. Sťažoval sa na kvalitu stravy v amerických väzniciach a povedal, že stratil záujem o jedlo, a preto veľmi schudol.
V rozhovore pre Kremľom podporovanú televíziu RT But povedal, že vo svojej väzenskej cele v USA mal Putinov portrét. Vyhlásil, že je hrdý na to, že je Rus a že prezidentom Ruska je Putin.
Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, tento bývalý pilot sovietskeho letectva v 40-minútovom rozhovore vyhlásil: „Viem, že zvíťazíme.“
But zdôraznil, že „plne podporuje ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine“ a že by sa prihlásil ako dobrovoľník na front, ak by mal „príležitosť a potrebné zručnosti“.
„Prečo sme to neurobili skôr?“ pýtal sa But s odkazom na rozkaz začať ofenzívu proti Ukrajine vydaný ruským prezidentom Vladimirom Putinom 24. februára.
Viktor Bout, Russian arms dealer and weapon smuggler, complains about psychological traumas in an American prison without dill and strawberries.
— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) December 12, 2022
Probably to compensate for his suffering, he was accepted into LDPR political party upon his return to Russia through prisoner swap. pic.twitter.com/zOLw5e13Mq
O hneve, ktorý v USA vyvolala Butova výmena, informovali ruské médiá pomerne rozsiahlo.
Prokremeľský bulvárny denník Moskovskij komsomolec s odvolaním sa na správy amerických médií tvrdil, že predstavitelia ministerstva obrany USA boli výmenou „znepokojení“.
Americký exprezident Donald Trump v reakcii na výmenu väzňov zverejnil na sociálnych sieťach veľmi kritický a nahnevaný status.
Pýtal sa, prečo bola Grinerová vymenená za jedného z najväčších svetových obchodníkov so zbraňami a prečo sa výmena netýkala Paula Whelana, bývalého príslušníka americkej námornej pechoty, ktorý si v Rusku odpykáva 16-ročný trest za špionáž.
Margarita Simoňjanová, ktorá je šéfredaktorkou štátom financovanej spoločnosti RT, uviedla, že výmena ukázala, že Rusko „nakoniec vyhrá“, pretože Washington sa rozhodol ponechať odsúdeného amerického špióna vo väzení v Rusku.
Hneď ako sa objavili správy o návrate Buta do Ruska, začalo sa špekulovať, že skonči v nejakej politickej strane.
Trvalo to iba pár dní a bývalý väzeň sa stal členom ultranacionalistickej Liberálnodemokratickej strany (LDPR) lojálnej Kremľu. Podľa agentúry Reuters o tom v pondelok informoval predseda LDPR Leonid Sluckij.
Napriek svojmu názvu sa LDPR od svojho založenia v roku 1991 hlási k tvrdej ultranacionalistickej ideológii, píše Reuters. V jej duchu požaduje, aby Rusko znovu obsadilo krajiny bývalého Sovietskeho zväzu.
Jej zakladateľ a dlhoročný vodca Vladimir Žirinovskij, ktorý zomrel v apríli tohto roka, si pre svoje extravagantné správanie získal povesť politického šoumena.
Hoci sa LDPR v 90. rokoch považovala za vplyvného uchádzača o moc v Rusku, už roky zohráva skôr podružnú rolu, pričom voči vládnucemu bloku Jednotné Rusko je v opozícii len symbolicky. Vo väčšine oblastí totiž podporuje rozhodnutia navrhované alebo presadzované Kremľom.
Do LDPR vstúpilo viacero kontroverzných osobností. Napríklad za jej poslanca v Štátnej dume bol v roku 2007 zvolený Andrej Lugovoj, bývalý agent KGB, ktorý je hľadaný Britániou v súvislosti s vraždou bývalého ruského špióna Alexandra Litvinenka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
