Vlna bezpilotných útokov zo začiatku tohto týždňa svedčí o tom, že Ukrajinci dokážu zasiahnuť aj ciele hlboko v ruskom vnútrozemí.
Kyjevu sa tak darí meniť pravidlá hry a Moskve ukázal, že bezohľadné útoky na ukrajinskú infraštruktúru nezostanú bez odpovede. A to aj napriek tomu, že Západ sa v obave z eskalácie konfliktu zdráha poskytnúť Ukrajine drony a strely s dlhším doletom.
Výbuchy na leteckých základniach Engels a Ďagilevo poškodili aj tri bombardéry, ktoré Rusko využíva na odpaľovanie striel s plochou dráhou letu voči cieľom ukrajinskej energetickej infraštruktúry.
Vláda v Kyjeve sa najskôr k pondelkovým útokom na letiská v Saratovskej a Riazanskej oblasti nehlásila, o deň neskôr však nemenovaný predstaviteľ ukrajinskej administratívy pre The New York Times potvrdil, že išlo o dielo dronov vypustených z ukrajinského územia.
Ruské zdroje hovoria, že za explóziami sú drony sovietskej výroby, ktoré si sami Ukrajinci špeciálne upravili. Konkrétne má ísť o stroje Tupolev Tu-141 „Striž“ (v preklade dážďovník, pozn. red.), ktoré vznikli ešte v 70. rokoch.
Štrnásť metrov dlhý dron s prúdovým motorom vyvinula konštrukčná kancelária Tupolev ako prieskumné lietadlo pre stredné vzdialenosti.
Maximálny dolet je tisíc kilometrov, takže na útoky na letiskách Engels (650 km od hraníc Ukrajiny) a Ďagilevo (170 km juhovýchodne od Moskvy) to bohato stačí.
#Russia: The aftermath of the recent Ukrainian long-range strike against Engels-2 Air Base - a Tu-95MS strategic bomber can be seen covered in fire-fighting foam next to an impact and scotch mark. pic.twitter.com/bbyIRJEnFt
— ?? Ukraine Weapons Tracker (@UAWeapons) December 6, 2022
Drony Tu-141 boli vyrobené v Charkovskom leteckom závode, celkovo vzniklo 152 kusov. Po ruskej nezákonnej anexii Krymu sa objavili správy, že Ukrajina tieto stroje vytiahla zo skladov, aby tak posilnila svoje obranné kapacity.
Potom o nich však osem rokov nebolo počuť. To sa však zmenilo tento rok v marci, keď sa jeden Tu-141 zrútil neďaleko chorvátskeho Záhrebu.
Okolnosti incidentu sú dodnes nejasné. Rusi tvrdili, že išlo o zablúdený ukrajinský dron vyslaný na Krym, ďalšia teória hovorila o ruskej provokácii.
Podľa niektorých špekulácií mohol Kyjev na tohtotýždňové útoky využiť úplne nový dron, o ktorého výrobe v októbri informoval vojenský koncern Ukroboronprom.
Informácie o ňom sú však strohé. Vie sa iba, že má mať dolet tisíc kilometrov a bojová hlavica by mala vážiť 75 kilogramov.
Pondelkové útoky v Saratovskej a Riazanskej oblasti patria medzi najambicióznejšie ukrajinské operácie od začiatku invázie.
Ide o podobné úspechy, akým bola sabotáž Kerčského mosta, úder bezpilotných lietadiel na Čiernomorskú flotilu v Sevastopole či potopenie raketového krížnika Moskva.
„Ukrajina dokázala, že môže útočiť i na vojenské objekty vzdialené tisíc kilometrov od svojich hraníc. Do cieľovej zóny sa tak dostala aj Moskva. To môže viesť k premiestneniu ruských vojenských lietadiel na vzdialenejšie letiská,“ píše nezávislý ruskojazyčný portál Agentstvo.
Hrozbu dosahu ukrajinských dronov na Telegrame komentoval aj Alexander Koc, spravodajca denníka Komsomoľskaja pravda.
„Bez prekážok prekonal takmer 650 kilometrov nad územím Ruskej federácie. Znamená to teraz, že v ZSSR vyvinuli technológiu stealth dlho predtým, než sa stala trendom? Treba povedať, že od ukrajinskej hranice je to do Moskvy menej než 650 kilometrov,“ čudoval sa Koc, že obrana letiska je až taká slabá.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
