Mapu sveta pozná každý z nás už od čias základnej školy. Už na prvý pohľad by sme podľa obrysov vedeli určiť, o ktorý svetadiel ide. To by však nebolo také jednoduché, ak by sa všetok ľad na svete roztopil. Podľa časopisu National Geographic by sa hladina svetových morí a oceánov zvýšila o takmer 66 metrov a voda by tak zaplavila mnoho známych miest.
V tomto katastrofickom scenári by skončilo pod hladinou oceánu Holandsko či väčšina Dánska. Súčasťou podmorského sveta by sa stal aj švédsky Štokholm, hlavné a najväčšie mesto Lotyšska - Riga, či estónsky Tallinn.
Rozširujúce sa vody Stredozemného mora by zaplavili Čierne a Kaspické more a už nikdy by sme nenavštívili ani vnútrozemské metropoly, ktoré ležia v nížine a pred vodou ich nič nechráni. Spomienkou by sa preto stali Londýn, Brusel, Rím či napríklad Peking. Voda by teda pohltila aj značnú časť Číny, celý Bangladéš a veľkú časť pobrežnej Indie. Pod vodou by skončilo aj Tokio.
Kontinent, ktorý zvykneme nazývať „ten za veľkou mlákou“ by bol za ešte väčšou mlákou. Ako prvé by totiž voda pochopiteľne zasiahla pobrežné mestá. Dokonca by pokryla celé atlantické pobrežie, čím by mestá ako New York, Boston či New Orleans úplne zanikli. Roztopenie ľadovcov by sa stalo osudným nie len pre vychýrené Miami, ale pre celý štát Florida, kde v súčasnosti žije takmer 22 miliónov ľudí. Minulosťou by sa stalo aj pobrežie Mexického zálivu.
Na Západnom pobreží by z kopcov San Francisca vznikol nový zhluk ostrovov. Kalifornský záliv by sa tiahol na sever za zemepisnú šírku San Diega, ktoré by v tomto scenári už dávno neexistovalo.
V Južnej Amerike by sa najdlhšia rieka sveta - Amazonka spolu s riekou Paraguaj stali súčasťou Atlantického oceánu. Ten by zničil Buenos Aires, Uruguaj a väčšinu Paraguaja.
Najlepšie zo všetkých kontinentov by takýto scenár zvládla práve Afrika, ktorá by prišla o najmenej území. Stredozemné more by sa v Egypte vlialo do Alexandrie a Káhiry. Austrália, ktorá je plná púštnych oblastí, by získala nové vnútrozemské more.
Vizualizáciu sveta bez ľadovcov vytvoril server Business Insider, ktorý čerpal zo skorších dát časopisu National Geographic.
Na Zemi je viac ako osem miliónov kubických kilometrov ľadu a niektorí vedci odhadujú, že by trvalo viac ako 5-tisíc rokov, kým by sa všetok roztopil. Najnovšie sa od Antarktídy odpojil najväčší ľadovec na svete - A-76A.
Je približne 135 kilometrov dlhý a 26 kilometrov široký. Jeho rozloha - 4320 kilometrov štvorcových (km²) je väčšia, ako rozloha ostrova Malorka (3640 km²).
Podľa štúdie, ktorú zverejnila začiatkom roku 2021 Európska organizácia pre výskum Zeme „European Geosciences Union“, zmizlo za posledných desať rokov viac ako 1,2 bilióna ton ľadu, zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa roztopilo 760 miliárd ton ľadu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
