Po lokálne úspešnej protiofenzíve zo začiatku októbra sa ukrajinský postup výrazne spomalil a situácia sa opäť dostáva do prevažne pozičných bojov. Správy o ustupujúcich ruských vojakoch už takmer nepočuť. Putin nechce prehrať a vojaci sa opäť dozvedeli, že niet cesty späť.
Špeciálna operácia, ako Kremeľ zvykne označovať svoju agresiu na Ukrajine, mala trvať iba pár dní. Vojenskí stratégovia, ktorí presvedčili ruského prezidenta Vladimira Putina o tom, že Ukrajinci čeliaci „druhej najsilnejšej armáde sveta“ sa rýchlo vzdajú, sa nemohli mýliť viac.
Podcenili bojovú morálku národa, ktorý si uvedomil, že bojuje o vlastné prežitie. Ten, kto sa bráni, má logicky väčšiu motiváciu bojovať ako ten, pre ktorého prípadná prehra neznamená existenčnú hrozbu.
Ochota ruských vojakov bojovať v tomto konflikte aj napriek masívnej propagande Kremľa nikdy nebola veľká. Strach v radoch ruských vojakov (najmä tých, ktorí s bojmi nemali veľké skúsenosti) zo spravodlivého hnevu Ukrajincov bol od začiatku veľký a mnohí z nich pri prvej vážnejšej konfrontácii zobrali nohy na plecia, prípadne sa vzdali – často aj s bojovou technikou.
Po ôsmich mesiacoch bojov na Ukrajine je čoraz viac ruských vojakov demoralizovaných a s tým sú spojené disciplinárne problémy, ktoré majú tendenciu sa s pribúdajúcim časom ešte viac prehlbovať.
Ešte viac to umocňuje aj nasadenie iba nedávno mobilizovaných vojakov, z ktorých väčšina ide bojovať proti svojej vôli a navyše nemajú dostatočný výcvik. Na pohode im nepridá ani blížiaca sa zima.
Po lokálne úspešnej protiofenzíve zo začiatku októbra sa ukrajinský postup výrazne spomalil a situácia sa opäť dostáva do prevažne pozičných bojov. Správy o ustupujúcich ruských vojakoch už takmer nepočuť, niečo sa zmenilo.
Aj keď to nikdy nepriznali, správy o dezertéroch musel Kremeľ niesť veľmi ťažko a ruské velenie sa preto rozhodlo reagovať podobne, ako to urobil sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin počas druhej svetovej vojny. Jeho rozkaz č. 227, známy aj ako „Ani krok späť!“, bol jedným z kľúčových krokov, ktoré prispeli k obratu na východnom fronte.
Analógiu s rozkazom 227 môžeme v bojoch na Ukrajine vidieť v činnosti propagandistických jednotiek na zvýšenie morálky brancov či kremeľskej pretoriánskej gardy, ktorá pôsobí ako stabilizačný prvok medzi radovými vojakmi. Putin nechce prehrať a vojaci sa opäť dozvedeli, že niet cesty späť.
Ukrajinské tajné služby už dávnejšie informovali aj o konkrétnych prípadoch. Z odpočutej komunikácie medzi ruskými veliteľmi z 19. a 23. septembra vyplýva, že bol vydaný rozkaz č. 222, ktorý oprávňuje uzáverové jednotky pri Bachmute zastreliť vojakov, ktorí bez povolenia opustia svoje pozície.
Stalo sa to po ukrajinskom protiútoku, ktorý prinútil ustúpiť posádky niekoľkých ruských delostreleckých batérií.
V odpočutej komunikácii jeden ruský vojak hovorí: „Ani jeden sk****ný krok späť, povedz im to – ktokoľvek to poruší, tak skončí vo väzení“.
Vojak na druhom konci na to reaguje slovami: „Už nikto ďalší neustúpi, zostaňte na pozíciách. Pripomeňte im rozkaz 222“.
Stalin vydal rozkaz č. 227 28. júla 1942 počas nemeckej ofenzívy smerom na Stalingrad a Kaukaz, jeho zmyslom bolo zakázať ústup dôstojníkom aj radovým vojakom bez rozkazu vyššieho velenia.
Kto rozkaz porušil, vystavil sa riziku vojenského súdu. Rozkaz bol aj kvôli použitej časti textu nazvaný „Ani krok späť!“ (po rusky Ni šagu nazad!, pozn. red.).
„Rozkaz tiež nariaďoval vytvorenie takzvaných uzáverových oddielov, ktorých činnosť spočívala v tom, že bránili dezercii a úteku vojakov z pozícií akýmkoľvek spôsobom, vrátiť ich či zastreliť. Rozkaz okrem toho vytváral trestné prápory (takzvané štrafbaty) z vojakov, ktorí sa nejako previnili. Tie boli nasadzované na najnebezpečnejšie úseky frontovej línie a úlohy,“ vysvetlil pre TVNOVINY.sk český vojenský historik Tomáš Řepa z Univerzity obrany.
Niektorí historici podľa Řepu uvádzajú, že počas celej druhej svetovej vojny bolo pre dezerciu a iné prehrešky zastrelených až 160-tisíc vojakov Červenej armády.
V tomto počte však nie je možné rozlíšiť, kto bol skutočne zastrelený bez súdu a v situácii, keď sa nedochoval žiadny písomný rozkaz alebo išlo o živelnú akciu počas bojov zo strany uzáverových jednotiek, politrukov či sovietskej tajnej služby (NKVD).
„Niektoré ruské zdroje uvádzajú, že iba počas prvých troch mesiacov existencie uzáverových jednotiek bolo zastrelených najmenej tisíc vojakov práve pre dezerciu a zbabelosť v súvislosti s rozkazom č. 227,“ dodal Řepa.
Hrozba zastrelenia však nebola jediná, ktorá vojakov postavila pred dilemu, či poslúchnuť aj rozkaz, ktorý ich hnal na smrť.
„Za prípadnú dezerciu by trpeli aj ich rodiny, ktoré sa previnili iba tým, že boli navzájom príbuzní. Aj to prispelo k tomu, ako fanaticky niekedy vojaci Červenej armády bojovali. Pretože sa viac báli svojich veliteľov ako nepriateľa. To nakoniec viedlo ku konsolidácii aj na bojových frontoch, kde sa dovtedy situácia pre Moskvu vôbec nevyvíjala dobre,“ dodal historik.
V priloženom videu si môžete pozrieť reportáž o aktuálnom dianí na vojnou zmietanej Ukrajine.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
