Európski lídri sú zásadne proti vyzbrojovaniu. Pomôcť by vraj mala demilitarizovaná zóna.
Americký prezident Barack Obama necháva otvorenú možnosť, že ak tohtotýždňové nové kolo diplomatických rokovaní o riešení konfliktu na Ukrajine zlyhá, USA by mohli Kyjevu poslať dodávky obranných zbraní. Povedal to v pondelok v Bielom dome po stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.
Účelom takejto vojenskej pomoci je posilniť obranyschopnosť ukrajinskej armády voči útokom proruských separatistov. Obama však zdôraznil, že si uvedomuje negatíva a ešte sa v tejto veci nerozhodol.
Merkelová a ďalší európski lídri sú zásadne proti vyzbrojovaniu Ukrajiny. Obama je však pod veľkým vnútropolitickým tlakom zo strany Kongresu a ministerstiev obrany a zahraničných vecí. V týchto inštitúciách je rozšírený názor, že ruský prezident Vladimir Putin bude reagovať len na tvrdý postoj a cúvne iba vtedy, ak Ukrajina nebude viac ľahkou korisťou, napísal na svojej stránke nemecký týždenník Der Spiegel.
Na tlačovej konferencii v Bielom dome Merkelová v tejto súvislosti povedala, že bez ohľadu na to, ako sa Obama rozhodne, "spojenectvo medzi Spojenými štátmi a Európou bude pokračovať a bude naďalej pevné".
Príprava na summit
Po približne siedmich hodinách sa skončilo v pondelok večer v Berlíne neverejné stretnutie zástupcov tzv. normandskej štvorky, ktorí sa venovali príprave stredajšieho summitu v Minsku venovanému mierovému urovnaniu ukrajinskej krízy. Agentúre RIA Novosti to povedal nemenovaný diplomatický zdroj.
Po skončení stretnutia neboli poskytnuté nijaké informácie pre médiá.
Normandskú štvorku tvoria Rusko, Nemecko, Francúzsko a Ukrajina. Rusko na zasadnutí v Berlíne zastupoval námestník ministra zahraničných vecí Grigorij Karasin. Nemecko reprezentoval štátny tajomník rezortu diplomacie Markus Ederer, považovaný za dôverníka ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera.
Diplomatické konzultácie pred rokovaniami v Minsku budú pokračovať aj dnes. Deň po minskej schôdzke sa v Bruseli uskutoční neformálny summit EÚ.
Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok rozšírili tzv. čierny zoznam občanov Ruska a proruských ukrajinských predstaviteľov, na ktorých uvalili zákaz vycestovať do EÚ a nariadili zmraziť ich bankové kontá.
Nová vlna sankcií však nadobudne platnosť až 16. februára, a aj to v závislosti od výsledku iniciatív zameraných na obnovenie mieru na východe Ukrajiny, informoval francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius.
Vznikne demilitarizovaná zóna?
Demilitarizovaná zóna medzi Ukrajinou a Ruskom má zásadný význam pre prímerie, zároveň je to problematický bod v novej diplomatickej ofenzíve na urovnanie konfliktu na východe Ukrajiny. Pre agentúru AP to v noci nadnes uviedol francúzsky diplomatický zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.
Ďalšími veľkými problémami sú podľa francúzskeho diplomata kontrola ukrajinsko-ruských hraníc a budúce postavenie regiónov východnej Ukrajiny, ktoré teraz kontrolujú proruskí povstalci.
Napriek "nedostatkom" nového francúzsko-nemeckého mierového plánu a skeptickému postoju ruského prezidenta Vladimira Putina vyjadril francúzsky diplomat presvedčenie, že v stredu sa v Minsku uskutočnia štvorstranné mierové rozhovory o Ukrajine.
Diplomat konštatoval, že Rusko nechce, aby jeho hranice kontrolovali cudzinci. Demilitarizovaná nárazníková zóna je "podmienkou" pre prímerie, ale "keď poviete suverénnej krajine, aby demilitarizovala časť svojho územia, nepáči sa jej to", dodal.
Mierové protokoly podpísané vlani v septembri v Minsku predpokladajú stiahnutie ťažkých zbraní 15 kilometrov za demarkačnú líniu. Frontová línia sa však odvtedy zmenila a povstalci ovládli ďalšie územia. Podľa francúzskeho diplomata sa teraz diskutuje o tom, čo s územiami, ktoré povstalci obsadili od septembra.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v nedeľu naznačil, že je otvorený diskusii o nárazníkovom pásme, ale vytýčenom na základe stavu zo septembra 2014.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
