Švédsko a Fínsko na samite v Madride pravdepodobne pozvánku do NATO ešte nedostanú. Proces chce vetovať chorvátsky prezident. Jeho dôvody sú naozaj špeciálne.
Proti vstupu Švédska a Fínska do NATO nie je samotná krajina, len chorvátsky prezident Zoran Milanovič. A to pre zdanlivo nesúvisiaci problém, volebný zákon v Bosne a Hercegovine. Prezident plánuje vetovať vstup krajín dovtedy, pokiaľ ich susedný štát tento zákon nezmení. Podľa neho totiž diskriminuje chorvátsku menšinu žijúcu na území Bosny a Hercegoviny. Milanovič chce vetom upriamiť pozornosť na problémy v regióne a dosiahnuť, aby lídri Bosnu k zmene zákona prinútili.
Veľký diplomatický úspech pritom samit NATO ohlásil v tlačovom vyhlásení len v stredu. Hlavy štátov a vlád členských štátov NATO sa rozhodli prizvať Fínsko a Švédsko do svojich radov a zároveň súhlasili s podpísaním prístupových protokolov s týmito dvoma krajinami. Išlo o veľký pokrok. Niekoľko týždňov ich pozvánku totiž blokovalo Turecko. To však napokon ustúpilo a vstup podporilo. Turci stiahli svoje námietky po tom, ako s Fínskom a Švédskom podpísalo spoločné memorandum týkajúce sa vzájomnej spolupráce voči bezpečnostným hrozbám.
Fínsko a Švédsko tak teraz ešte pozvánku zrejme nedostanú a lídri ju na samite NATO ani nepodpíšu. Ich vstup do NATO by to však nemalo ohroziť. O týždeň až dva sa totižto stretnú v Bruseli veľvyslanci NATO, no a keďže chorvátsky veľvyslanec podlieha ministerstvu zahraničných vecí, a to so vstupom Fínska a Švédska problém nemá, tak vtedy už k podpisu pozvánky skutočne dôjde.
Celkovo by tak nemalo byť rozširovanie aliancie v ohrození.
Dokazuje to aj vyhlásenie generálneho tajomníka Aliancie Jensa Stoltenberga. Švédsko a Fínsko podľa neho podpíšu protokoly o pristúpení k Severoatlantickej zmluve už budúci utorok. Ide o krok potrebný pre oficiálny vstup do NATO. Prístupové protokoly musí následne ratifikovať všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Slovenska. Tento proces môže trvať šesť až osem mesiacov. Až potom sa môžu obe severské krajiny stať členmi organizácie a stať sa súčasťou kolektívnej obrany, uvádza TASR.
Summit Severoatlantickej aliancie v Madride, ktorý sa zavŕšil vo štvrtok, bol historicky jedným z najdôležitejších vrcholných stretnutí tejto organizácie. Rozhodlo sa na ňom o pozvaní Fínska a Švédska do Aliancie a o posilnení jej východného krídla. Prijala sa tiež nová strategická koncepcia NATO, ktorá definuje výzvy a hrozby a tiež spôsob reakcie spojencov. Na tlačovej konferencii v Madride to zdôraznila prezidentka SR Zuzana Čaputová, informuje TASR.
Ako upozornila prezidentka, lídri členských krajín NATO reagovali aj na hrozbu, ktorú predstavujú hybridné útoky a dezinformácie. Za "silnú dezinformačnú vlnu" pritom označila tvrdenia, že Európska únia a NATO blokujú vývoz potravín z Ukrajiny.
Čaputová zdôraznila, že v Aliancii v súčasnosti panuje jednota, a to aj v jednotlivých praktických krokoch, najmä pri poskytovaní pomoci Ukrajine, ktorá v súčasnosti čelí ruskej agresii.
Počas summitu sa Čaputová tiež bilaterálne stretla s viacerými predstaviteľmi členských krajín vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorého pozvala na budúci rok na Slovensko. Rokovala aj so šéfmi vlád Nemecka a Holandska Olafom Scholzom a Markom Ruttem, a to o predsunutej prítomnosti ich vojakov na Slovensku v rámci misie NATO. So švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou hovorila o chystanom vstupe Švédska do NATO a tiež obrannej spolupráci a boji proti klimatickej kríze.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
