Moja cesta do Ruska nie je vylúčená. Takto sa vyjadril francúzsky prezident Emmanuel Macron po tom, ako spolu s nemeckým kancelárom a talianskym premiérom navštívil Kyjev a stretol sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Odborník hovorí, že na takéto plány je príliš skoro.
Macron komunikoval s Putinom aj po invázii ruských vojsk na Ukrajinu často. Za dlhé telefonáty o prebiehajúcej vojne si vyslúžil kritiku iných západných lídrov, napríklad z Británie alebo Poľska. Francúzsko spolu s Nemeckom navyše mnohí vnímajú negatívne aj za to, že nedokážu voči Rusku zaujať dostatočne rázny postoj, aj keď našim východným susedom poskytujú opakovanú pomoc, mohla by byť väčšia.
Ako uviedol šéf Elyzejského paláca, prípadná cesta do Ruska si bude vyžadovať ústupky zo strany Putina. „Myslím si, že dnes si cesta do Ruska vyžaduje kladenie podmienok, to znamená gesto od prezidenta Putina. Nepôjdem tam len tak,“ uviedol Macron počas návštevy na Ukrajine.
Macron spomenul, že so šéfom Kremľa by mohol hovoriť o humanitárnych záležitostiach, o ochrane väzňov či potravinovej bezpečnosti. Zároveň uviedol, že takéto prípadné konanie bude transparentné voči ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.
Ako vysvetlil Matúš Halás z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe, týmito výrokmi Macron vyslal signál v prvom rade Ukrajine a jej obyvateľom, až potom Putinovi.
Dôležité - a celkom prirodzené - tiež bolo, že šiel najprv do Kyjeva a nie napríklad do Moskvy. To by bolo naopak vnímané ako veľmi kontroverzné.
Avšak cesta do Kremľa je v súčasnosti pre Macrona nereálna. „Je na to príliš skoro. Vojna sa tento rok neskončí a akékoľvek rokovania nemajú v súčasnej situácii veľkú pridanú hodnotu, pokiaľ sa netýkajú veľmi konkrétnych záležitostí týkajúcich sa bojov, ako je napríklad výmena vojnových zajatcov,“ povedal Halás.
Po spoločnej ceste na Ukrajinu komentoval rozhovory s Putinom aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Hovoriť v týchto časoch s ruským prezidentom označil za „absolútne nevyhnuté“.
Podľa Halása je problém mnohých predstaviteľov krajín západnej Európy, že naozaj veľa hovoria, ale bohužiaľ málo konajú. Na to, aby dokázali ospravedlniť svoje dišputy s nepriateľom, potrebujú mať za sebou aj nejaké reálne činy.
„Keď ale Poľsko, Česko a dokonca Slovensko posielajú Ukrajine výzbroj v množstve, ktoré je prinajmenšom porovnateľné s tým, čo tam posiela niekoľkonásobne väčšie Nemecko alebo Francúzsko, potom to vyzerá skôr tak, že jediné, o čo Macronovi a Scholzovi ide, je naozaj len udržovať komunikáciu s Putinom. To je však samo o sebe katastrofálne malo,“ ozrejmil Halás.
Emmanuel Macron rozvíril vlnu kritiky aj za nedávne vyhlásenie, v ktorom uviedol, že „nesmieme Rusko ponížiť“. „Aby sme v deň, kedy boje ustanú, mohli diplomatickou cestou vybudovať únikovú rampu. Som presvedčený, že úlohou Francúzska je byť sprostredkujúcou veľmocou,“ zneli jeho slová v rozhovore pre francúzske médiá.
Ostrá reakcia prišla aj priamo z Ukrajiny. „Výzvy, aby sme neponižovali Rusko, môžu ponížiť iba Francúzsko a každú ďalšiu krajinu, ktorá by niečo také požadovala. Je totiž práve Rusko, ktoré ponížilo samé seba. Radšej sa všetci sústreďme na to, ako Rusko postaviť na iné miesto. To prinesie mier a zachráni životy,“ napísal na Twitteri ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Podľa Halása sú Macronove slová klasickým princípom, ktorý umožňuje, aby sa v medzinárodných vzťahoch dosiahla dohoda.
„Pokiaľ vaším cieľom nie je bezpodmienečná kapitulácia ako v prípade porážky Nemecka a Japonska v druhej svetovej vojne, tak musíte protivníkovi nechať nejakú ‚únikovú cestu‘ z konfliktu, aby mohol prijatie mierovej dohody nejako ospravedlniť a nestratiť tvar. Na tom by nebolo nič zvláštne,“ vysvetľuje odborník a vzápätí pripomína, že súčasný kontext je trocha nepatričný. Rusko stále útočí a je od porážky veľmi ďaleko.
„Vojna môže trvať veľmi dlho a viac by nás malo zaujímať to, ako pomôcť Ukrajine zvrátiť súčasný stav, než sa zamýšľať nad tým ‚čo bude, keď bude‘,“ hovorí odborník.
Emmanuel Macron sa podľa Halása usiluje o úlohu sprostredkovateľa prípadných budúcich mierových rozhovorov. Je ale veľmi otázne, do akej miery je to v tejto fáze bojov realistická ambícia.
Francúzsky líder má okrem toho rušné obdobie aj na domácej politickej scéne. Po nedeľňajších parlamentných voľbách prišiel o doterajšiu väčšinu kresiel v parlamente.
Prezidentova centristická aliancia Spolu síce skončila s výrazným náskokom na prvom mieste, no v dolnej komore parlamentu získala len 245 kresiel. Je to o 44 menej, než potrebovala, aby si zaistila absolútnu väčšinu.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine ale odborníci nečakajú, že sa postoj Francúzska po týchto voľbách zmení. „Zahraničnú politiku má vo Francúzsku vo svojej právomoci výlučne prezident. V tomto žiaden otáznik nie je. Výrazná zmena čaká krajinu v domácich politikách,“ ozrejmil pre ČT24 bývalý český veľvyslanec vo Francúzsku Petr Janyška.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
