Eskalujúci konflikt, ktorý straší celý svet. V tomto prípade nejde o Ukrajinu, ale o napätie medzi Čínou a Taiwanom. Okrem toho, že za malým ostrovným štátom stojí USA, čo by v prípade napadnutia Pekingom mohlo spustiť rad nepredvídateľných vojenských reakcií, tak by obrovskú ranu dostala aj svetová ekonomika. A utrpela by aj tá slovenská, keďže by pre extrémny nedostatok čipov poriadne krvácal automobilový priemysel.
Peking nebude váhať použiť silu, ak Taiwan vyhlási nezávislosť. Uviedol to čínsky minister obrany Wej Feng-che počas piatkového rokovania s americkým rezortným partnerom Lloydom Austinom v Singapure. Spojené štáty nemajú s Taiwanom oficiálne diplomatické vzťahy, no v uplynulom období stupňujú svoju podporu tomuto ostrovu.
Zvrchovanosť Taiwanu je najcitlivejšou územnou otázkou Číny. Peking tvrdí, že tento ostrov je jednou z čínskych provincií a neoddeliteľnou súčasťou „jednej Číny“. Taiwan však nemá záujem o to, aby ho riadila autokratická Čína a dlhodobo tvrdí, že je odhodlaný pevne brániť svoju slobodu, demokraciu a bezpečnosť.
Armádni stratégovia v Pekingu o plánoch na inváziu a zjednotenie ostrova s pevninskou Čínou hovoria desiatky rokov, no pravdepodobnosť takéhoto kroku sa zvýšila až s nástupom súčasného prezidenta Si Ťin-pchinga. Prečo práve teraz je táto téma taká horúca, vysvetlil bezpečnostný analytik Josef Kraus z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.
„Môže za to najmä zvýšená aktivita a početnosť provokácií čínskeho námorníctva a letectva v blízkosti Taiwanu. To nutne neznamená zvýšenú pravdepodobnosť konfliktu, ale skôr ochoty Čínskej ľudovej republiky testovať druhú stranu v jej reakciách a odhodlaní reagovať, pričom druhou stranu sa tu nemyslí iba Taiwan, ale tiež jeho hlavný spojenec - USA,“ vysvetlil pre TVNOVINY.sk Kraus.
Nahráva tomu najmä slabnúci vplyv Spojených štátov, ktoré sú spojencom Taiwanu, aj ruská invázia na Ukrajine. Čína je čoraz sebavedomejšia a buduje veľkú modernú armádu. Peking, ktorý donedávna na mori za USA zaostával, už v súčasnosti disponuje najväčšou námornou flotilou na svete.
Prezident Si Ťin-pching síce v roku 2017 na zjazde Komunistickej strany Číny avizoval, že zjednotenie Taiwanu s pevninskou Čínou chce do roku 2049 dosiahnuť mierovou cestou, no po ruskej invázii na Ukrajinu sa začal Tchaj-pej obávať, že by ho mohol postihnúť podobný osud ako Kyjev. To, ako dlho sa Ukrajine darí brániť proti ruskej armáde, prekvapilo celý svet.
„To je jeden z dôvodov, prečo pravdepodobnosť útoku na Taiwan zo strany ČLR nie je v tejto chvíli príliš vysoká, a to aj napriek spomenutým provokáciám. Komunistická Čína veľmi pozorne sleduje ruské problémy na Ukrajine a musí vidieť, že proti odhodlanému obrancovi nie je podobná operácia vôbec tak ľahko uskutočniteľná. V prípade Taiwanu by to navyše z vojenského pohľadu bolo oveľa komplikovanejšie. Je to ostrov, nedá sa tam prejsť tankom po zemi. Museli by urobiť námorný alebo letecký výsadok, a to proti krajine, ktorá disponuje najnovšou vojenskou technikou, odhodlanou armádou a prírodnými podmienkami skalnatého ostrova, ktorý je ako pevnosť. Taiwanské šance na ubránenie prípadnej agresii zo strany Číny sú preto celkom veľké,“ myslí si Kraus.
Okrem toho Čínu odrádza aj podpora Taiwanu zo strany USA. Americký prezident Joe Biden opakovane vyhlásil, že na čínsku agresiu voči Taiwanu bude reagovať silou.
„Dôvera v zahraničie, resp. v zámorské bezpečnostné zložky je na Taiwane veľká a vzťahy a väzby s USA sú dlhodobo na výbornej úrovni. Rovnako aj z geopolitického hľadiska Taiwanci vedia, že Spojené štáty sa snažia zadržiavať expanziu Číny v regióne,“ hovorí bezpečnostný analytik.
Aká veľká by bola ochota Washingtonu zapojiť sa do takéhoto konfliktu, a či by Čína bola ochotná riskovať rozpútanie globálneho konfliktu, sa môžeme len domnievať.
„Mohlo by sa to skončiť priamym vojenským stretom dvoch globálnych mocností, najväčšej a druhej najväčšej ekonomiky sveta, následky by boli skutočne ďalekosiahle a ovplyvnili by prakticky všetko,“ dodáva Kraus.
Taiwan je svetový unikát. Po 2. svetovej vojne patril spolu s Južnou Kóreou medzi najchudobnejšie štáty sveta, no o pár desaťročí sa im podarilo zaradiť medzi tie najvyspelejšie.
V súčasnosti tento neveľký ostrov patrí medzi najvýznamnejších technologických gigantov a dodáva elektronické súčiastky najväčším firmám sveta. Absolútnou špičkou je vo výrobe polovodičov. Vďaka technologickému náskoku zásobuje Taiwan mikročipmi celý svet.
Nahradiť v krátkom čase výrobné kapacity taiwanských firiem je prakticky nemožné a v prípade konfliktu s Čínou by mal výpadok ďalekosiahle následky pre celý svet. Ak by skolabovala výroba firmy TSMC, ktorá je najdôležitejším výrobcom čipov na svete, spolu s ňou by dostal obrovskú ranu aj globálny priemysel, ktorý potrebuje polovodiče. Dotklo by sa to aj automobilového priemyslu, ktorý je kostrou slovenskej ekonomiky.
„Niečo podobné sa s týmto segmentom stalo v roku 2016, keď ostrov postihlo zemetrasenie. Dôjde k výpadku technológií, celosvetovému nedostatku a doplatia na to všetky oblasti, ktoré sú od týchto technológií závislé,“ uvádza bezpečnostný analytik Kraus.
Po hrozbe priameho stretu s USA je tak celosvetová kríza vyvolaná nedostatkom čipov ďalšou významnou prekážkou, ktorá Číne pri vojenskom ovládnutí Taiwanu stojí v ceste.
Navyše, rozkrútila by sa ešte oveľa väčšia inflačná špirála, ktorá už dnes desí Západ.
Podľa Oriany Mastrovej, odborníčky na medzinárodné vzťahy zo Stanford University, má Peking viacero možností, ako dosiahnuť svoje ciele. Čínsky plán na vojenské ovládnutie ostrova počíta so štyrmi fázami. Ale to len v prípade, že by Taiwan vyhlásil nezávislosť.
V prvej pôjde o raketové a letecké útoky na vojenskú a civilnú infraštruktúru s cieľom prinútiť vládu v Tchaj-Pej, aby sa vzdala.
V druhej fáze príde na rad námorná aj vzdušná blokáda, ktoré spolu s kybernetickými útokmi odrežú ostrov od zvyšku sveta.
V tretej fáze čínska armáda zaútočí na americké sily a základne v Tichom oceáne, čím by výrazne skomplikovali Washingtonu prísť Taiwanu na pomoc.
Štvrtá a zároveň posledná fáza počíta s obojživelným priamym útokom na Taiwan s pomocou všetkých zložiek armády.
Zatiaľ čo prvé tri fázy by podľa Mastrovej Čína nemala väčší problém zrealizovať, pri štvrtej by si Peking rozmyslel dvakrát, či sa mu to oplatí.
Okrem obrovských nákladov na vojenskú akciu takéhoto rozsahu musia počítať aj s odsúdením zo strany väčšiny krajín sveta a sankciami.
Čína má aj ďalšie, menej drastické možnosti. Situáciu na Taiwane by sa mohla pokúsiť destabilizovať infiltráciou do tamojších politických strán či vládnych kruhov. Vyvolaním politickej krízy by následne mohli manipulovať verejnú mienku s cieľom vyvolať stav, keď Taiwan dobrovoľne akceptuje pričlenenie k Číne.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
