Ruská invázia na Ukrajine trvá už 103 dní a jej vplyv začína pociťovať stále viac krajín. Ku globálnym následkom ruskej agresie sa okrem inflácie a utečeneckej krízy môže onedlho pridať aj hladomor.
Ukrajina patrila k popredným vývozcom obilia, ktoré dovážali najmä do afrických či ázijských krajín. Rusi podľa ukrajinských popredných predstaviteľov menia stratégiu boja, a útočia aj na hospodárske budovy, poľnohospodárske stroje, sklady s obilím a potravinami, farmy či zásobárne ropy. Okrem toho blokujú vývoz obilia a vykrádajú ukrajinské silá. To spôsobuje prudké zvyšovanie cien potravín nielen v Európe. Rozvojové krajiny si to onedlho nebudú môcť dovoliť, čo bude viesť k potravinovej a humanitárnej kríze. Agresia Kremľa tak môže zabíjať ľudí aj tisícky kilometrov od Ukrajiny.
Pri posledných útokoch (5. mája) zasiahli ruské sily v Mykolaive obytné budovy a tiež spôsobili rozsiahly požiar skladu obilia, ktorý zhorel takmer do tla. Ukrajinská vláda tvrdí, že Rusi už ukradli najmenej 400-tisíc ton obilia z dočasne okupovaných miest. Zastavili tiež prevádzky hydinárskych fariem a zničili alebo vykradli niekoľko skladov s potravinami, ktoré boli určené aj na export. „Je zrejmé, že chcú, aby ľudia hladovali,“ uvádza oficiálna stránka ukraine.ua na sociálnej sieti.
Pred vojnou odchádzalo cez ukrajinské prístavy približne 5-7 miliónov ton obilnín mesačne. Ukrajina bola zodpovedná za 16 percent svetových exportov kukurice, 10 percent jačmeňa, 9 percent pšenice a 42 percent slnečnicového oleja, uvádza Euractiv.
Od ukrajinských obilnín sú závislé najmä africké krajiny a štáty Južnej Ázie. Táto strata spôsobí na trhu zvýšenie cien, ktoré sú už teraz drahšie pre vysoké ceny energií a paliva. Prvé veľké problémy hlási vnútrozemský africký štát Čad. V dôsledku nedostatku zásob obilnín spôsobeného vojnou na Ukrajine vyhlásil potravinovú krízu. K krajine je už potrebná medzinárodná humanitárna pomoc, uviedla miestna vláda podľa agentúry DPA. OSN tvrdí, že v Čade bude tento rok potrebovať potravinovú pomoc 5,5 milióna ľudí, čo predstavuje tretinu populácie.
Humanitárna katastrofa v afrických krajinách spôsobí ďalšiu utečeneckú vlnu do Európy. Lídri EÚ sa preto snažia nájsť spôsob, ako podporiť vývoz ukrajinských obilnín.
Až 90 percent plodín sa pred vojnou bežne vyvážalo z prístavov Mariupol a Odesa. Keďže je Mariupol v rukách ruských síl, nie je už viac logisticky dostupný. Odesa sa obáva, že je ďalšia na rade. Napriek tomu je jednou z možností export obilnín práve cez tento prístav, ak by sa podarilo s ruskom dohodnúť na humanitárnom koridore. Keďže Rusko vyžaduje zrušenie všetkých sankcií, EÚ s tým nebude nikdy súhlasiť, pretože tým by dovolila úplné financovanie vojny na Ukrajine.
Ukrajinské obilie sa nebude môcť prevážať ani cez Bielorusko, pretože prezident Alexander Lukašenko spolupracuje s Vladimirom Putinom a podporuje tak ruskú inváziu na Ukrajine.
Krajina, kde sa za posledné roky darí pestovaniu obilnín, je Austrália. Lídri krajín sa nádejajú, že by mohla aspoň sčasti vyriešiť celosvetový nedostatok pšenice.
Austrálski poľnohospodári tento rok vysadili najvyššie množstvo pšenice v histórii. Už vlani, bola Austrália najväčším svetovým vývozcom tejto obilniny a v roku 2022 sa jej podarí vypestovať ešte viac, informuje Reuters.
„Myslím, že Austrália má tento rok dobrú šancu tento rok tretíkrát za sebou vyprodukovať viac ako tridsať miliónov ton pšenice. Počasie im naozaj vychádza a do kariet austrálskych farmárov hrajú aj vysoké ceny,“ uviedol pre Reuters agroekonóm Phin Ziebell z bankovej inštitúcie National Australia Bank.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
