Potenciálna invázia ruských vojsk na Ukrajinu sa už nerieši iba na papieri, ale do pohybu uviedla aj vojakov, lode a stíhačky.
Situácia na Ukrajine sa vyostruje. Zatiaľ čo niektoré krajiny evakuujú rodiny diplomatov, vojenská prítomnosť väčšiny zainteresovaných štátov sa vo východoeurópskom regióne posilňuje.
Nech už boli úmysly Ruska akékoľvek, analytici sa zhodujú, že neustále presúvanie armád urobilo z ukrajinskej bezpečnostnej otázky najväčšiu prioritu pre NATO aj jeho spojencov.
„Situácia je naozaj napätá a obavy Západu sú odôvodnené. To však na druhej strane neznamená, že k (ruskej) invázii skutočne dôjde. Ruské presuny vojsk k ukrajinskej hranici a kremeľská rétorika sú síce vážne signály, avšak môže ísť aj o formu diplomatického nátlaku (zo strany Moskvy). Vojenská invázia by totiž pre Rusko bola veľkou politickou, ekonomickou a tiež vojenskou záťažou," uviedol pre TASR český bezpečnostný analytik Tomáš Šmíd z Vysokej školy Ambis.
Expert zároveň varoval, že spúšťačom reálneho ozbrojeného konfliktu môže byť v "tejto vybičovanej atmosfére" hocičo. „Stačí jedna sabotáž alebo intenzívnejšia prestrelka na frontovej línii v Donbase či v Luhanskej oblasti, alebo komunikačné nedorozumenie v línii velenia – buď na jednej, alebo druhej strane. Ak však dôjde k jasnému politickému rozhodnutiu – napríklad v Kremli –, že invázia má byť naozaj vedome spustená, tak sa nájde takmer akýkoľvek spúšťač," myslí si Šmíd.
Pri hraniciach s Ukrajinou je 130-tisíc ruských vojakov
Potenciálna invázia ruských vojsk na Ukrajinu sa už nerieši iba na papieri, ale do pohybu uviedla aj vojakov, lode a stíhačky.
Flotila ruských vojnových lodí minulý týždeň opustila Baltské more a mieri do Stredozemného mora. Moskva poslala vojakov aj do Bieloruska, čerstvé posily dostali aj jednotky na hraniciach s Ukrajinou. Vo všetkých prípadoch ide podľa Ruska o cvičenie.
Aj napriek tomu, že Moskva na prebiehajúcich rokovaniach nenaznačila, že by chcela napadnúť Ukrajinu, podozrievavý postoj NATO je na mieste.
Brest má dôležitú polohu blízko hraníc troch krajín: Bieloruska, Poľska a Ukrajiny. Je to tiež významná križovatka železničnej a cestnej dopravy a prístav na rieke Muchavec.
Na tom, že situácia v rusko-ukrajinskom pohraničí je mimoriadne závažná sa zhodli aj šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok s ministrom obrany Jaroslavom Naďom. Naď ozrejmil, že na ukrajinských hraniciach sa zhromažďuje okolo 130.000 príslušníkov ruských ozbrojených síl i ťažká technika. Niektorá podľa jeho slov zasahuje svojím dosahom aj územie SR.
NATO posilňuje vojenskú prítomnosť vo východnej Európe
Rétoriku voči Rusku už zmenil aj doteraz celkom zmierlivý americký prezident Joe Biden, ktorého popularita atakuje negatívne rekordy. Oznámil, že je ochotný podporiť operácie NATO vo východnej Európe a poslať do oblasti 5-tisíc vojakov. V prípade vyhrotenia situácie je pripravený poskytnúť ďalších 45-tisíc vojakov. Do Stredozemného mora okrem toho mieri aj lietadlová loď USS Harry S. Truman.
Americká vláda už do zvýšenej pohotovosti uviedla 8 500 vojakov, ktorí majú byť pripravení na prípadné rýchle nasadenie v Európe. Hovorca Pentagónu však uviedol, že zatiaľ nebolo urobené žiadne konkrétne rozhodnutie.
Kroky v súvislosti s napätím okolo situácie na rusko-ukrajinských hraniciach už podnikli aj ďalšie členské krajiny NATO. Niektoré však boli plánované dopredu.
Medzi prvými vyslalo svoje lode smerom k Čiernemu moru Španielsko, ktoré zároveň zvažuje leteckú podporu Bulharska, kam posiela lietadlá Holandsko.
Allies are sending more ships & jets to enhance #NATO defensive deployments in eastern Europe. A strong sign of allied solidarity.
— Oana Lungescu (NATOpress) January 24, 2022
Offers include:
F-16 jets to Lithuania
troops to Romania
F-35 jets to Bulgaria
frigate heading to the Black Seahttps://t.co/2GnJKupEA9 pic.twitter.com/UvsRXpkvLT
Posilniť obranu východnej Európy chce aj Paríž. ktorý zvažuje, že pošle jednotky do Rumunska. Aktívne v tomto smere je aj Dánsko, ktoré posilnilo vojenskú prítomnosť v Pobaltí, kam vyslalo lode aj lietadlá.
Nemecko trvá na svojom dlhodobom postoji a celú situáciu chce riešiť výhradne diplomaticky.
Špecifický pohľad na súčasné dianie má Veľká Británia, ktorá síce patrí medzi krajiny, ktoré na riziko ruskej invázie upozorňujú najviac, no vyslanie vojakov zatiaľ neplánuje. Na Ukrajinu posiela iba zbrane.
Britský minister prirovnal situáciu k nacistickej invázii do Poľska
Britský minister pre ozbrojené sily James Heappey nedávno šokoval vyhlásením pre denník The Sun, že významná časť ruských vojakov už prenikla za hranicu Ukrajiny. Briti sa podľa neho ocitli v podobnej situácii, akej čelili pri invázii nacistického Nemecka do Poľska v roku 1939.
„Dozvedáme sa, že významný počet ľudí, ktorí sú podľa nášho hodnotenia spojení s ruskou armádou, sa už v súčasnosti nachádzajú na Ukrajine. Keď vieme o nejakých ruských plánoch, tak na ne upozorníme. Rovnako ako keď sme vedeli o ich operáciách pod falošnou vlajkou alebo o snahe nastoliť bábkovú vládu," vysvetlil minister, pričom narážal na bunku sabotérov, ktorú mala rozbiť ukrajinská vojenská spravodajská služba.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
