Vulkanológ Jaroslav Lexa prirovnal silu výbuchu sopky Hunga Tonga k erupcii vulkánu Pinatubo z roku 1991.
Tichomorský ostrovný štát Tonga utrpel po silnom sobotňajšom výbuchu podmorskej sopky a následnej vlne cunami rozsiahle materiálne škody. Prvé správy o rozsahu škôd na tomto ostrovnom kráľovstve sa objavili tri dni po erupcii sopky vďaka satelitnému telefonickému kontaktu s Tongou, prieskumným letom a družicovým snímkam.
Prvou potvrdenou obeťou je Britka Angela Gloverová. Jej brat oznámil, že táto 50-ročná žena zahynula, keď sa snažila zachrániť svojich psov. Najmenej jednu ďalšiu osobu tamojšie úrady vyhlásili za nezvestnú.
Austrália a Nový Zéland v pondelok vykonali prieskumné lety nad Tongou, aby posúdili rozsah škôd a pripravili lode s dodávkami humanitárnej pomoci.
Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) uviedol, že na tonžskom ostrove Mango zaznamenali núdzový signál. Úrad ďalej dodal, že prieskumné lety potvrdili „značné škody na majetku“ na Mangu a ďalšom ostrove Fonoi. Podľa tonžskej vlády na Mangu žije 36 ľudí a 69 na Fonoi.
Snímky, ktoré zachytili novozélandské ozbrojené sily, ukázali "katastrofické škody" na odľahlom ostrove Atata. Ostrovy Fonoifua, Niniva, Nomuka a Mango zaznamenali rozsiahle až katastrofálne škody.
Tonžské hlavné mesto Nuku'alofa
pokryli dva centimetre sopečného popola a prachu a v mnohých štvrtiach
boli prerušené dodávky elektriny.
Sobotňajšia erupcia sopky Hunga Tonga-Hunga Ha'apai spôsobila v Tichom oceáne aj vlny cunami, ktoré zaplavili pobrežia od Japonska po Spojené štáty a v Peru zabili dvoch ľudí.
O podmorských sopkách toho vieme málo
Erupcia sopky Hunga Tonga je zrejme najväčší zaznamenaný výbuch vulkánu za posledných 30 rokov. Výbuch bol taký silný, že tlakovú vlnu zaznamenali aj v 17-tisíc kilometrov vzdialenom Slovensku.
Podľa slov SHMÚ dorazila prvá tlaková vlna po výbuchu sopky na Slovensko v sobotu večer okolo 19.15 h SEČ a na viac ako dve hodiny "rozkmitala" na meteorologických staniciach hodnoty tlaku vzduchu. O necelých sedem hodín neskôr dorazila z opačnej strany aj druhá vlna, ktorá k nám putovala po dlhšej dráhe.
Vulkanológ Jaroslav Lexa zasa prirovnal silu výbuchu sopky Hunga Tonga k erupcii vulkánu Pinatubo.
„Poslednou vulkanickou erupciou podobnej mohutnosti bola erupcia sopky Pinatubo na Filipínach v roku 1991. Neviem o tom, že by v súvislosti s ňou bolo zaznamenané podobné šírenie tlakovej vlny a či sme v tom čase mali dostatočne ciltlivé prístroje, aby sme ju zaznamenali. Podobne to platí pre predchádzajúce mohutné erupcie sopiek Tambora v Indonézii v roku 1815, Krakatoa v Indonézii v roku 1883 a Novarupta na Aliaške v roku 1912. V súvislosti s mohutnejšími explozívnymi erupciami viacerých sopiek bolo zaznamenané šírenie akustických vĺn, ale na menšiu vzdialenosť, napríklad: Pinatubo (1991) či hora Svätej Heleny (1980),“ vysvetlil Lexa.
Oceánske dno je aj napriek vedeckému pokroku stále najmenej prebádanou časťou povrchu našej planéty a platí to aj o sopkách. Aj preto je predpovedanie ďaľších erupcií v súčasnoti takmer nemožná úloha.
„Predpovedať
erupcie podmorských sopiek a ich mohutnosť je takmer
nemožné, lebo o nich máme minimum informácií. Vieme o tom, že existujú a
sporadicky sa prejavujú erupciami. Nepoznáme však ich históriu a
charakter erupcií – informácie, ktoré máme k dispozícii u terestrických
sopiek. Predpovedať tsunami po zemetrasení je ľahšie ako predpovedať
tsunami po výbuchu sopky. Procesy generovania tsunami pri vulkanických
sopkách sú rôznorodejšie a menej poznané,“ vysvetlil Lexa.
Vulkanické
podmorské sopky, ktorých vrcholové časti sa približujú k hladine, sú
podľa vukanológov najnevyspytateľnejšie. Preto sa vedci zameriavajú
práve na tieto vulkány a snažia sa ich podrobne monitorovať.
„Počet sopiek na morskom dne je veľmi veľký a vieme ich identifikovať podľa charakteristického tvaru na bathymetrických mapách. Len malá časť z nich je aktívna. O aktivite sopiek v hlbokomorskom prostredí toho vieme málo, lebo ich aktivita sa na hladine neprejavuje (vysoký tlak bráni explozívnym procesom). Niektoré vieme identifikovať vďaka seizmickým prejavom.To však neplatí o sopkách, ktorých vrcholové časti sa priblížili hladine a v dôsledku nižšieho tlaku sa prejavujú aj explozívnymi erupciami, ktoré sa prejavia aj nad hladinou morí a oceánov. Tieto sú identifikované a ich aktivita je evidovaná,“ vysvetlil vulkanológ.
Na peruánskom pobreží došlo k ekologickej havárii
Peruánske úrady v pondelok uzavreli tri pláže znečistené ropnými látkami, ku ktorých úniku došlo pre vlny cunami vyvolané sopečnou erupciou v súostroví Tonga.
Rafinéria Pampilla, ktorá je súčasťou španielskej spoločnosti Repsol, priznala, že v sobotu došlo k „úniku“ ropy pri pobreží okresov Callao a Ventanilla neďaleko Limy, a to v dôsledku silných vĺn spôsobených erupciou sopky na druhej strane Tichého oceánu.
K úniku ropy došlo počas jej vykládky z cisterny. Rafinéria Pampilla neuviedla, koľko ropy sa do mora vylialo, avizovala, že spolupracuje s úradmi na vyčistení postihnutých pláží.
Národné operačné stredisko pre mimoriadne situácie medzičasom vo svojom vyhlásení uviedlo, že situáciu sa podarilo dostať pod kontrolu.
Minister životného prostredia Rubén Ramírez informoval, že ropné látky znečistili tri kilometre pobrežia pozdĺž troch pláží. Dodal, že došlo k poškodeniu biodiverzity a pripustil aj možné ohrozenie ľudského zdravia. Z tohto dôvodu bola celá oblasť uzavretá a je zákaz vykonávať tam všetky druhy obvyklých aktivít.
Spoločnosť Pampilla by mohla čeliť pokute až 34,5 milióna dolárov, uviedlo ministerstvo životného prostredia. Prípadom sa už zaoberá príslušná prokuratúra.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
