Abaj Aliev si myslí, že pripojenie Kazachstanu k Rusku je iba otázkou času.
Čo sa to deje v Kazachstane? Pýta sa celý svet. Najbohatšia a najväčšia stredoázijská krajina zažíva najväčšiu krízu od vyhlásenia samostatnosti. Podľa predstaviteľov tamojšieho režimu v uliciach protestujú banditi a teroristi, Rusko tvrdí, že ide o zahraničné spiknutie.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v piatok oznámil, že bezpečnostným zložkám dovolil, aby do "teroristov" bez varovania strieľali ostrými nábojmi. Výsledkom sú desiatky mŕtvych. Tokajev počas svojho prejavu obvinil "teroristov" a "militantov" z rozsiahlych nepokojov, ktoré v krajine vypukli v reakcii na zvýšenie cien pohonných látok.
Dôvody, pre ktoré vyšli ľudia do ulíc, sú však podľa rodáka z Kazachstanu Abaja Alijeva, zložitejšie. Ten v rozhovore pre portál iDNES priniesol svoj pohľad na aktuálnu situáciu v tejto postsovietskej republike.
„Aj napriek svojmu oficiálnemu názvu „Republika Kazachstan“ ide z politického hľadiska o stredoveké kráľovstvo, ktoré môžete vidiet napríklad v seriály Hra o tróny. Odohráva sa tam vnútorný boj medzi rodmi v krajine ale aj v rámci samotného klanu Nazarbajevovcov. (rodina bývalého prezidenta pozn. red. ). Po troch desaťročiach autoritárskej vlády Nursulstana Nazarbajeva bol vymenovaný „nový kráľ“. Tokajev ale po dvoch rokoch vládnutia nemal žiadne výsledky, pretože ho celá hierarchia moci ignorovala. Nazarbajev si aj naďalej udržal kontrolu nad armádou, špeciálnymi jednotkami aj spravodajskými službami," vysvetlil Alijev, podľa ktorého je nespokojná veľká časť Kazachov, za čo môže najmä rozdelenie spoločnosti.
„Aby ste pochopili, prečo sa mladí ľudia zapájajú do násilných protestov, musíte sa vžiť do pocitov priemerného mladíka. Narodí sa v „aul“ (dedina), kde navštevuje školu, v ktorej sa vyučuje kazachština (vzdelanie v kazašskom jazyku je oveľa horšie ako v Ruštine pozn. red.). Po dokončení strednej školy sa presťahuje do mesta, dúfajúc, že tam nájde lepšie životné aj pracovné príležitosti. Tam sa však stretne s tvrdou realitou nízkych miezd ( robotník či predavač zarobí okolo 120 eur pozn red.). Ruština je nutnosťou pre získanie vysoko platených pozícií v takmer akejkoľvek sfére ekonomiky. Pritom v mestách, kde je rodným jazykom Kazachov ruština, majú mladí ľudia oveľa lepšie vyhliadky. Práve tieto rozdiely spôsobujú v spoločnosti trhliny a napätie. Zatiaľ čo vláda sa stará najmä o to, aby kráľa a jeho rodinu obohatila, tieto veľmi reálne, existenčné a dôležité otázky sa vôbec neriešia," hovorí Alijev.
V 30. rokoch 20. storočia, krátko potom, keď v Kazachstane nastúpila sovietska vláda, režim potlačil a zabil väčšinu vzdelaných ľudí. To isté podľa Alijeva urobil s národom Nazarbajev v 90. rokoch a v rokoch po prelome tisícročí.
„Bola by chyba si myslieť, že Nazarbajevova vláda zostala po troch desaťročiach nespochybnená. Mnohí rozumní, dobre informovaní ľudia dávno vyjadrovali svoje obavy a žiadali spravodlivú a demokratickú vládu. Ale bli umlčaní, čelili vyhrážkám alebo boli zavraždení. Súčasný status quo ľudia v Kazachstane je obyvateľom krajiny dobre známy - nezahrávajte sa s vladou a my vás necháme na pokoji. A ak sa vám tu nepáci, môžte odísť. Minimálne polovica mojich spolužiakov už v krajine nežije,“ uviedol Aliev.
Rusko, ktoré je najdôležitejším spojencom Kazachstanu a má v tejto krajine obrovský vplyv, na nepokoje zareagovalo vyslaním výsadkárov.
„Je všeobecne známe, že Putin sa od pána Nazarbajeva mnohému priučil. Pokiaľ ide o vraždy a politické represiie, Rusko za Kazachstanom zaostáva. Aby si Nazarbajev zaistil svoju vládu, rozvinul veľmi tesné korupčné vzťahy s vyššími pozíciami v rámci ruskej politickej elity. Potom, čom sa jeho vlastný vnuk pokúsil odhaliť siete korupcie, keď kazašskému ľudu ukradli doslova miliardy dolárov, však záhadne zomrel. Nazarbajevov režim sa dostal do bodu, odkiaľ nie je návratu. Kazašská autonómna republika sa stane súčasťou Ruskej federácie a je iba otázkou, kedy sa to stane," dodal Alijev.
Situácia v Kazachstane sa vyhrotila 2. januára, keď sa v Žanaozene na západe krajiny začali zhromaždenia proti prudkému zvýšeniu cien skvapalneného plynu. Tie potom prerástli do masívnych protestov po celej krajine s ekonomickými a politickými požiadavkami.
V dňoch 4. a 5. januára došlo v Alma-Ate k stretom demonštrantov s bezpečnostnými silami, ktoré si vyžiadali obete na životoch a zranených. V stredu bola odvolaná vláda. V krajine platí výnimočný stav.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
