S vážnymi zraneniami strávila v nemocnici niekoľko dní a bola aj v kóme.
Silvia (14) z Moravskej Novej Vsi sedela v autobuse, ktorý priamo zasiahlo tornádo. S vážnymi zraneniami hlavy a končatín skončila v nemocnici, z ktorej ju iba pred pár dňami pustili domov. O rodinnej tragédii, ale aj o súdržnosti a pomoci mnohých ľudí sa porozprávala s našim kolegom Dávidom Vidom.
„Nepamätám si, ako sme leteli v tom autobuse. Pamätám si iba, že buď sme do toho vošli, alebo nás to priamo zasiahlo. Viem, že to s nami začalo strašne hádzať, začali padať stromy, praskli okná. Potom mám iba tmu a pamätám si až to, že som ležala pod tým autobusom," spomína Silvia na štvrtok 24. júna, keď tornádo na Morave zmenilo životy mnohých ľudí.
Zatiaľ čo ona ležala vážne zranená na poli, jej rodina bojovala s tornádom doma. Mama Irena ležala so štvorročným synom najprv v kuchyni pod stolom. Keď im odnieslo strechu, hľadala ďalšie miesta, kde sa skryť.
„Začala som sa naozaj báť, ten malý bol podo mnou v šoku, vôbec sa nebránil. Ja som vedela, že dcéra je niekde vonku a to bolo pre mňa hrozné," uvádza Irena.
Keď zistili, že majú iba malé zranenia a nepotrebujú lekársku pomoc, rozbehli sa hľadať Silviu. Telefón nezdvíhala, na ulici bola absolútna panika a všade bol počuť plač. Stromy, autá, tehly, všetko bolo rozhádzané po krajine. No autobus nikto nevidel.
Autobus nakoniec našli ležal za sutinami 30 metrov od cesty.
„Keď som tam prišla, to by ste neverili, že to je autobus. Ja som sa začala klepať, keď som tam prišla a videla ju, ako tam leží na ceste a kričí," opisuje mama hrozné chvíle.
Zranenia boli vážne. Prasknutá lebka, zlomené stavce a dolámané nohy. Tínedžerku transportoval do viedenskej nemocnice vrtuľník. Dva dni ležala v kritickom stave v kóme.
„Bolo to šialené. Ja som vlastne dva týždne nechápala, čo sa vlastne stalo. Ja som tomu na začiatku ani sama neverila. Potom mi to začali až známi hovoriť v nemocnici. Bol to príšerný pocit," prezradila Silvia.
Rodina sa do svojho domu nemohla vrátiť. Bol absolútne zničený. Dnes, aj vďaka finančnej a fyzickej pomoci mnohých, vyzerá lepšie. Zatiaľ žijú v prenajatom. Otec rodiny je optimista. Chce sa vrátiť do konca roka.
Obrovskou psychickou pomocou pre Silviu sú mnohé listy či správy od ľudí, ktorí sa ju snažia povzbudiť. Ešte stále má veľké bolesti a je odkázaná na pomoc druhých. Zatiaľ urobí iba zopár krokov, no už teraz má smelé plány do budúcnosti.
„Teraz hlavne myslím, aby sa tá noha nejakým spôsobom uzdravila a potom chcem vyštudovať zdravotnú školu, aby som bola zdravotníčka," prezradila.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
