Tamojšia armáda zadržala viacerých popredných politikov a vyhlásila rok trvajúci výnimočný stav.
Svet v posledných hodinách s veľkou pozornosťou sleduje situáciu na Ďalekom východe. Informácia o tom, že armáda na čele s jej hlavným veliteľom generálom Minom Aun Hlainom v Mjanmarsku zadržala viacerých popredných vládnych predstaviteľov, prebrala moc a vyhlásila rok trvajúci výnimočný stav, je pre túto krajinu s viac ako 50 miliónmi obyvateľov podľa mnohých krokom späť.
Od roku 2008 sa Mjanmarsko, ktoré sa kedysi volalo Barma, riadi ústavou. Tá delí moc medzi civilnú vládu a generálov. Pre armádu je vyhradených 25 percent z celkového počtu kresiel a niekoľko kľúčových ministerských pozícií, a taktiež môže vyhlásiť výnimočný stav.
Zásadný zlom v dejinách Mjanmarska nastal v roku 2011, keď sa skončila vláda vojenskej junty (vládny orgán s dočasnou právomocou, často s vojenským a protidemokratickým rázom). Voľby z novembra 2020 boli len druhé od jej skončenia. Armáda však ich výsledok spochybnila a postupne sa začali šíriť informácie o tom, že sa chystá prevrat.
Podľa Márie Holubovej z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici však má tamojšia armáda stále veľkú moc. „Signály budúcich konfliktov a snahy o nastolenie vojenskej diktatúry už boli, čakalo sa len na zámienku, ktorou sa stali novembrové voľby a následný nástup novej vlády," uviedla.
S jej názorom sa stotožňuje Josef Kraus z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. „Armáda de facto po celý čas bola kľúčovým politickým aj mocenským aktérom v krajine, navzdory pôsobeniu niektorých civilných činiteľov, vrátane laureátov Nobelovej ceny mieru. Len sa ukazuje, že ozbrojené sily civilnú vládu po určitú mieru iba trpeli, fakticky však zostali pri moci aj naďalej,“ skonštatoval.
Armáda tento prevrat zdôvodňuje čiastočným zlyhaním vlády v reakcii na tvrdenia armády o podvodoch v novembrových voľbách a neschopnosť odložiť voľby pre krízu vyvolanú pandémiou koronavírusu.
Podľa Krausa však ide o zástupné dôvody. „Vnímam to ako nespokojnosť ozbrojených síl s tým, akým spôsobom sa civilná vláda pokúšala o správu krajiny, ako riešila či neriešila vnútornú bezpečnostnú situáciu a zahranično-politickú orientáciu,“ doplnil.
Upozornil, že prozápadné smerovanie vlády, premiérky Aun Schan Su Ťij a prezidenta Win Mjina považovala mjanmarská armáda za chybu. „Ozbrojené sily sa omnoho viac orientujú na východnú Áziu, najmä na Čínu. Akékoľvek pokusy o liberalizáciu či demokratizáciu spoločnosti boli vnímané ako tie, ktoré dlhodobo majú poškodiť pozíciu ozbrojených sil v krajine,“ priblížil.
Práve Čína vyzvala zúčastnené strany na vyriešenie vzájomných nezhôd. Podľa Krausa by práve ona v prípade, že by sa na Mjanmarsko uvalili hospodárske sankcie, proti tomu vystúpila. Takýto scenár však podľa neho nehrozí. „Maximálne to bude v rovine rôznych nót a vyjadrení čelných politikov o tom, ako tento prevrat odsudzujú. Nevylučujem ani väčšiu politickú izoláciu krajiny, ale to je všetko.“
Ako doplnila Mária Holubová, tento konflikt by nemal nabrať medzinárodný rozmer. „Ak ku konfliktu dôjde, znovu hrozí občianska vojna, táto ale už bude o boj o moc a nastolenie diktatúry. Svetové veľmoci však v súčasnej situácii nebudú mať záujem do nej aktívne zasiahnuť,“ povedala.
V nečinnosť svetových veľmocí verí aj odborník z brnianskej univerzity. „Mjanmarsko nie je taká dôležitá krajina, aby pre ňu došlo k nejakému väčšiemu, tobôž politickému konfliktu. Nikomu to nestojí za to,“ zdôvodnil.
Zadržanie popredných predstaviteľov odsúdili viaceré európske inštitúcie a svetoví lídri. Kým Spojené štáty americké, Japonsko či Singapur prevrat odsudzujú, Thajsko a Filipíny ho považujú za „internú vec" Mjanmarska.
Agentúra AP a ďalšie svetové médiá informovali, že v hlavnom meste Nepjito, nefungujú telefonické linky ani internet a nie je možné skontaktovať sa s centrálou vládnej strany NLD.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
