Pred 30 rokmi dostal Berlínsky múr prvú trhlinu

Archívna snímka nežnej revolúcie 1989
Archívna snímka nežnej revolúcie 1989 Zdroj: TASR/AP/Jockel Finck

Oficiálna demontáž múra sa uskutočnila v januári 1990.

Berlínsky múr sa stal v dejinách ľudstva symbolom studenej vojny a rozdelenia Nemecka a sveta na dva bloky, podľa dobovej terminológie na kapitalistický a socialistický. Berlínsky múr rozdeľoval Berlín, Nemecko a celú Európu od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989.

Pri pokuse o prekonanie 155 kilometrov dlhej a 3,6 metra vysokej nenávidenej stavby zahynulo najmenej 138 ľudí.

Pred 30 rokmi dostal prvú trhlinu. V dňoch 10. - 12. novembra 1989 sa do Západného Berlína vybrali dva milióny východných Nemcov. Spomienkou na pád Berlínskeho múru a na koniec socialistického spoločenského poriadku v krajinách strednej a východnej Európy je Svetový deň slobody, ktorý 9. novembra 2001 vyhlásil bývalý americký prezident George W. Bush.

Na území západných okupačných zón vznikla 23. mája 1949 Nemecká spolková republika (NSR), ako reakcia na ňu 7. októbra toho istého roku bola na území sovietskej okupačnej zóny založená Nemecká demokratická republika (NDR).

Zdroj: TASR/AP

Jedným z dôvodov na začatie budovania Berlínskeho múru bol odchod Nemcov z východnej časti Berlína do jeho západnej časti. Stranícke a štátne orgány NDR sa rozhodli urobiť opatrenia, aby občania NDR nemohli cez Berlín odchádzať do NSR.

V noci z 12. na 13. augusta 1961 jednotky Národnej ľudovej armády, polície a pohraničnej stráže obsadili hranice so Západným Berlínom a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. Začala sa výstavba múru. Ten rozdeľoval mesto v dĺžke 45 kilometrov a v dĺžke 120 kilometrov sa tiahol medzi Západným Berlínom a Brandenburskom.
V polovici 80. rokov 20. storočia bol v Sovietskom zväze za generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) zvolený Michail Sergejevič Gorbačov. S ním prišla politika glasnosti (politickej otvorenosti) a perestrojky (prestavby). Vedenie NDR na tieto zmeny nereagovalo.

V polovici augusta 1989 sa okolo 600 turistov na dovolenke v Maďarsku rozhodlo nevrátiť domov do NDR, ale odišlo do Rakúska. Maďarskí pohraničníci nebránili ich odchodu. Budapešť nadvihla "železnú oponu" a umožnila občanom NDR odísť na Západ. Následne sa pokúsili dostať na Západ tisíce východných Nemcov a začali vstupovať na diplomatické zastúpenia NSR v Prahe aj vo Varšave.

Zdroj: TASR/AP

Dňa 18. októbra bol dovtedajší generálny tajomník Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED) Erich Honecker nútený uvoľniť miesto Egonovi Krenzovi.

Informácie o minimálnych formalitách na vyplnenie a vydanie víz do NSR sa objavili 9. novembra 1989. V ten deň východní Nemci prišli k Berlínskemu múru. Pohraničníci, ktorí ešte nevedeli o nových pravidlách na vycestovanie, sa pokúšali zhromaždených odohnať, ale čoskoro museli ustúpiť a otvorili priechody. Berlínsky múr dostal prvú trhlinu. V dňoch 10. - 12. novembra sa vybrali do Západného Berlína približne dva milióny východných Nemcov. Oficiálna demontáž múra sa uskutočnila v januári 1990.

Chronológia vybraných udalostí spojených s Berlínskym múrom

- 4. - 11. februára 1945: V Jalte na Kryme sa stretla tzv. Veľká trojka - šéfovia vlád troch hlavných mocností protifašistickej koalície (Sovietskeho zväzu, Spojených štátov a Spojeného kráľovstva). Účastníci stretnutia (Josif Stalin, Franklin D. Roosevelt a Winston Churchill) sa dohodli na zásadách kapitulácie Nemecka, jeho demilitarizácii, okupácii, reparáciách a spoločnej povojnovej politike spojencov voči Nemecku.

- 17. júla - 2. augusta 1945: Zástupcovia "Veľkej trojky" sa zišli po druhý raz v meste Postupim neďaleko Berlína. Závery Postupimskej konferencie mali zásadný vplyv na povojnové usporiadanie Európy a na osud porazenej Hitlerovej ríše. Víťazné mocnosti sa okrem iného dohodli, že Nemecko bude rozdelené na štyri okupačné zóny (americkú, britskú, francúzsku a sovietsku). Rovnako rozdelili Berlín, ktorý sa mal nachádzať v strede sovietskej okupačnej zóny.

- 6. septembra 1946: Narastajúce nezhody medzi spojencami znemožnili uzatvoriť dohody, na ktorých by sa zjednotili ich názory na ďalšom politickom a hospodárskom vývoji Nemecka a čoskoro sa stalo objektom mocenského súperenia bývalých spojencov. Minister zahraničných vecí USA James Byrnes prišiel s návrhom, ktorý naznačoval vznik dvoch štátov na území Nemecka.

- 20. marca 1948: V Berlíne zasadala posledný raz Spojenecká kontrolná rada, najvyšší vládny orgán v Nemecku, zložený zo štyroch hlavných veliteľov okupačných mocností - Spojeného kráľovstva, Francúzska, Spojených štátov a Sovietskeho zväzu.

- 26. júna 1948: Na letisku Tempelhof pristálo prvé americké lietadlo s pomocou pre obyvateľov Západného Berlína. Stalo sa tak dva dni potom, ako sovietske velenie v Berlíne vyhlásilo totálnu blokádu Západného Berlína a uzavrelo všetky pozemné i vodné cesty vedúce do západných sektorov mesta. Pomoc spojencov obyvateľom mesta v podobe potravín, liekov, pšenice, uhlia a ďalších surovín prúdila 322 dní leteckým mostom.

- 23. mája 1949: Bol vyhlásený nový základný zákon (Grundgesetz), de facto nová ústava. Tento dátum sa považuje za vznik Nemeckej spolkovej republiky (NSR) s hlavným mestom Bonn.

- 7. októbra 1949: Zo sovietskej okupačnej zóny vznikla Nemecká demokratická republika (NDR). Jej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína.

- 13. augusta 1961: S cieľom zabrániť odchodu východných Nemcov na Západ natiahol východonemecký režim so súhlasom sovietskeho vedenia v noci z 12. na 13. augusta 1961 drôtené pletivo cez ulice medzi Východným a Západným Berlínom. Súčasne boli zamurované vchody a okná na domoch otočených do západnej časti mesta. Berlínsky múr sa stal realitou.

Zdroj: TASR/AP

- 26. júna 1963: Prezident USA John Fitzgerald Kennedy ukončil svoj prejav pred radnicou v západoberlínskej štvrti Schöneberg po nemecky prednesenou pamätnou vetou "Ich bin ein Berliner!" ("Som Berlínčan!").

- 1975 - 1980: Berlínsky múr nadobudol konečnú podobu.

- 12. júna 1987: Americký prezident Ronald Reagan pri návšteve Západného Berlína vyzval sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, aby svoju politiku uvoľňovania medzinárodného napätia potvrdil zbúraním Berlínskeho múru. "Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!" vyhlásil prezident USA.

- 19. januára 1989: Najvyšší predstaviteľ NDR Erich Honecker odmietol požiadavky Západu, aby bol berlínsky múr zbúraný a sebavedome vyhlásil, že bude stáť ešte najmenej 50 rokov.

- 27. júna 1989: Neďaleko maďarského mesta Šopron, na hraniciach medzi Maďarskom a Rakúskom, sa začala rúcať železná opona. Hraničný plot z ostnatého drôtu prestrihli s nožnicami v rukách maďarský minister zahraničných vecí Gyula Horn a jeho rakúsky kolega Alois Mock.

- 9. októbra 1989: V Lipsku sa uskutočnila dovtedy najväčšia demonštrácia v NDR, na ktorej 70.000 ľudí skandovalo heslo "Wir sind ein Volk!" ("Sme jeden národ!"), ktoré sa stalo heslom nemeckého zjednotenia. 

Zdroj: TASR/AP

- 9. novembra 1989: Člen východonemeckého vedenia Günter Schabowski na tlačovej konferencii krátko pred siedmou hodinou večer vyhlásil, že hranice NDR sú s okamžitou platnosťou otvorené. V nasledujúcich hodinách začali desiatky tisíc obyvateľov Východného Berlína prechádzať do Západného Berlína a spontánne búrať nenávidený múr.

- 12. septembra 1990: Na konferencii "dva plus štyri", ktorá sa konala v Moskve, boli vyriešené zahranično-politické aspekty znovuzjednotenia Nemecka. Zišli sa na nej ministri zahraničných vecí Spojených štátov, Sovietskeho zväzu, Spojeného kráľovstva, Francúzska a oboch nemeckých štátov. Na konferencii sa Nemecko zaviazalo rešpektovať nemecko-poľskú hranicu na Odre a Lužickej Nise a od víťazných mocností získalo neobmedzenú štátnu suverenitu s výnimkou vlastníctva a vývoja zbraní hromadného ničenia.

https://www.youtube.com/watch?v=VnEAEydCO38


- 30. septembra 1990: Západonemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher oznámil z balkóna západonemeckého veľvyslanectva v Prahe, kde sa zhromaždili tisíce ľudí, že môžu vycestovať do NSR. "Prišiel som, aby som vám povedal, že dnes bolo umožnené vaše vycestovanie do Nemeckej spolkovej republiky," povedal Genscher. Cez nemecké veľvyslanectvo v Prahe emigrovalo do konca novembra 1989 17.000 občanov NDR.

- 3. októbra 1990: Zavŕšenie znovuzjednotenia Nemecka pristúpením piatich spolkových krajín bývalej NDR k štátnemu útvaru, ktorý sa po tomto akte označuje ako Nemecká spolková republika (NSR).

- 30. novembra 1990: Krátko po opätovnom zjednotení Nemecka bolo búranie Berlínskeho múru oficiálne dokončené, pričom ako pamiatka na obdobie neslobody zostalo zachovaných šesť jeho úsekov.

BERLÍN/TASR
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Výročie

Dôležité udalosti