Nukleárne zbrane má vo svojom arzenáli iba deväť krajín.
Udalosti z uplynulých mesiacov nasvedčujú tomu, že svet čakajú nové preteky v zbrojení. Rusko aj USA odstúpili od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu, minulosťou už je aj jadrová dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom.
Trumpova administratíva je navyše skeptická aj voči dohode START, ktorá zaväzuje USA a Rusko k znižovaniu počtu nukleárnych hlavíc. Jej platnosť vyprší vo februári 2021 a zatiaľ nie je jasné, či ju veľmoci obnovia.
Global Nuclear Weapons Status in 2019
— 똘82닷컴 (dol82net) June 20, 2019
The number of nuclear weapons has declined considerably since the Cold War.
It fell from a peak of about 70,300 in 1986 to 13,890 in early 2019.
2019년 세계 핵무기 현황https://t.co/pCvgIs6U6F
Niekoľko desaťročí bolo použitie
jadrových zbraní považované za poslednú možnosť, ako odpovedať na útok
nepriateľov USA. Podľa návrhu novej jadrovej doktríny, ktorý nedávno
zverejnil Pentagon, je použitie atómových zbraní opäť v hre.
Píše
sa v ňom, že v prípade devastujúceho kybernetického útoku na americkú
infraštruktúru bude americké ministerstvo obrany môcť zareagovať
nukleárnymi zbraňami. Americká armáda tým podľa odborníkov zmenila svoj
pohľad na jadrovú vojnu. Táto zmena je aj reakciou na nové ruské
zbraňové systémy vrátane podmorských dronov.
Nukleárne zbrane má vo svojom
arzenáli iba deväť krajín, ktoré dokopy vlastnia 14 625 jadrových hlavíc.
Najviac ich má Rusko, za ním nasledujú Spojené štáty. Tieto dve krajiny spolu vlastnia viac než 90% všetkých nukleárnych zbraní na planéte. Nukleárnou veľmocou s číslom 10 sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane Irán.
Podľa popredného
odborníka na jadrové zbrojenie však počet hlavíc a ich celková sila
nie sú jedinými rozhodujúcimi faktormi, keď hovoríme o kvalite jadrového
arzenálu.
V čom spočíva dobrý nukleárny arzenál?
Najdôležitejšia je vhodná nukleárna doktrína. Rozhodujúce je, či krajina zaútočí ako prvá alebo vyčkáva a reaguje na útok nepriateľa. Dôležité je aj to, či sú nukleárne zbrane dobre schované v prípade, že by napríklad došlo v krajine k prevratu. S tým súvisí aj schopnosť arzenálu odolať prvému útoku nepriateľa, ktorý by svoje rakety zacielil aj na silá.
Dán Hans Kristensen, ktorý je riaditeľom Nukleárneho informačného projektu Federácie amerických vedcov tvrdí, že na základe týchto faktorov má najlepší nukleárny arzenál Čína.
Čína, ktorá má 280 jadrových hlavíc, sa spolieha na druhú možnosť, pričom vychádza z reálneho predpokladu, že dokáže prežiť prvý útok a následne zasadiť útočníkovi rozhodujúci tvrdý úder.
Už v roku 1957 čínsky vodca Mao Ce-Tung vyhlásil, že sa nebojí nukleárneho konfliktu. "Na svete existuje 2,7 miliardy ľudí, nezáleží na tom, či časť populácie zomrie. Čína má 600 miliónov obyvateľov, ak by aj polovica z nich zahynula, stále zostáva 300 miliónov ľudí. Nebojíme sa nikoho," povedal vtedy dlhoročný čínsky diktátor.
Čínska jadrová doktrína sa teda sústreďuje okolo myšlienky, že krajina dokáže prežiť prvý útok. Jadrový arzenál má schovaný v bunkroch hlboko pod zemou a Peking je pripravený na následnú dlhotrvajúcu vojnu.
Kristensen tiež vyzdvihol fakt, že Čína je spomedzi veľmocí najrozvážnejším hráčom a vďaka sebaovládaniu dokáže najlepšie zvládnuť kritické situácie.
Keďže celý svet vie, že Čína nemá balistické rakety, ktoré nesú jadrové hlavice, nemôže sa stať, že by v prípade konfliktu druhá strana neuvážene zaútočila svojimi raketami s nukleárnymi hlavicami.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
