Olympijské hry sú prehliadkou tých najlepších športovcov sveta a po úspechu na najvyššom športovom sviatku túži každý. Pre mnohých je už len samotná účasť pod piatimi kruhmi výnimočná a získať cenný kov sa podarí len malému percentu aktérov.
Moment, keď môže športovec stáť na stupni víťazov na olympiáde je nezabudnuteľný. Ikonickými sa stali zábery ako olympijskí medailisti hryzú do svojich medailí. Na tomto podujatí sa to už stalo tradíciou, ktorá pretrváva už vyše 120 rokov.
Zlato, ktoré patrí medzi mäkšie kovy a v dávnej minulosti si obchodníci takýmto spôsobom testovali pravosť zlatých mincí. Pokiaľ na nej po zahryznutí ostal viditeľný otlačok zuba, vedeli, že ich obchodní partneri neoklamali.
Od roku 1912 Medzinárodný olympijský výbor (MOV) prestal udeľovať medaily z čistého zlata, a tak tento dôvod stratil opodstatnenie už poriadne dávno.
Medaile, ktoré sa udeľujú na hrách v súčasnosti obsahujú len veľmi malý podiel čistého zlata, keďže ide o striebro, ktoré je pozlátené. Tie, ktoré dostali súťažiaci v Paríži však v sebe majú malú kovovú časť z Eiffelovej veže, čo ich hodnotu ešte navyšuje.
Tento zvyk je spätý predovšetkým s olympiádou a práve fotky s touto pózou majú zrejme najvyššiu hodnotu. Preto o ňu športovcov žiadajú fotografi.
„Pozerajú sa na to ako na ikonický záber, ktorý sa dá predať. Nemyslím si, že je to niečo, čo by športovci urobili sami od seba,“ cituje slová olympijského historika Davida Wallechinskyho Olympics.com.
Pred štartom olympiády v Tokiu na to humorne poukazovali organizátori, ktorí športovcov upozornili, že „medaily nie sú jedlé“. V roku 2010 si zase nemecký sánkar David Möller pri tejto póze privodil zranenie.
„Fotografi chceli, aby som medailu držal v zuboch a neskôr pri večeri som si všimol, že mi kúsok jedného chýba,“ uviedol športovec.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
