Počas kariéry vystriedal 25 klubov v 13 krajinách, nastúpil do vyše 500 profi zápasov a ako jediný hral futbal na šiestich kontinentoch, teda vo všetkých konfederáciách FIFA, čím si vyslúžil zápis v Guinnessovej knihe rekordov. Lutz Pfannenstiel tento rok oslávil 50. narodeniny. A za päťdesiat rokov života stihol skutočne všetko.
Narodil sa v dolnobavorskom meste Zwiesel, bomby do šibenice odmalička chytal s úsmevom a bol považovaný za obrovský talent nemeckého futbalu. Mládežníckemu reprezentantovi v devätnástich zaklopal na dvere slávny Bayern Mníchov. Neotvoril.
„Pri Oliverovi Kahnovi by som aj tak nikdy nebol jednotka,“ hodil do koša životnú šancu a pred najúspešnejším nemeckým mančaftom uprednostnil Malajziu. A tam odštartovalo jeho extravagantné futbalové dobrodružstvo.
Už po jednej sezóne v exotike prestúpil do Premier League, no v drese Wimbledonu či Nottinghamu Forest nestrávil na ihrisku ani minútu.
Počas 21 rokov trvajúcej kariéry bavil zákrokmi v Južnej Afrike, Brazílii, Kanade, Namíbii, Novom Zélande, Albánsku či Singapure. A práve na nenápadný mestský štát určite nikdy nezabudne.
Pfannenstiel bol v juhovýchodnej Ázii modelom značky Armani, hviezdou exhibičných šou, život si maximálne užíval. No len do januára 2001.
Ako píše britský The Guardian, nemeckého brankára odsúdili na päť mesiacov za ovplyvňovanie zápasov. Mal totiž uzavrieť korupčnú dohodu, ktorá súvisela so stávkovaním na Geyland United, teda klub, v ktorom pôsobil. Ide o obvinenie, aké vo väčšine iných právnych systémov na svete neexistuje. Dodnes ho popiera.
„Hrôza, stále mám nočné mory. Keď bez zubnej kefky či toaletného papiera spíte vedľa vrahov a násilníkov, donúti vás to popremýšľať nad hodnotami. Ľudia tam spravili čokoľvek, aby vám ukradli jedlo. Na veľvyslanectve ma upozornili, nech sa vyhýbam problémom, ale to nešlo. Sedel som za mrežami 10-tisíc kilometrov od domova, neprávom,“ spomína.
Z basy sa pre nedostatok dôkazov dostal po 101 dňoch. Podľa vlastných slov z nej odchádzal ako nový človek. Lepší. A možno práve obrátenie za dobrom mu o dva a pol roka zachránilo život. Dlhovlasý brankár v službách anglického Bratfordu totiž „zomrel“ priamo na ihrisku.
Po strete s útočníkom Harrogate Town Claytonom Donaldsonom zostal nehybne ležať. „Obaja sme vyštartovali po lopte, pokúšal sa ma preskočiť. Lenže zakopol a trafil ma kolenom rovno do hrude, čím mi kompletne vypol nervový systém v hornej časti tela. Moje pľúca skolabovali,“ opisuje hrôzostrašné momenty pre KSDK News.
Jeho srdce nebilo, Pfannenstiela vyhlásili za mŕtveho. Fyzioterapeutovi Rayovi Killickovi sa ho však vďaka resuscitácii z úst do úst podarilo oživiť. Viaceré noviny vtedy písali, že Nemec dostal bozk života.
„Bolo to ako v kaleidoskope. Päťdesiat odtieňov sivej a navôkol len čierne a biele diamanty. Spoza nich vyžarovalo svetlo, no akonáhle som sa priblížil, odhodilo ma späť. Asi to bola tesnotka. Ale smrť som neoklamal, ešte som nebol pripravený odísť,“ cituje ho The Sun.
Niekoľko hodín ležal v kóme, no už o týždeň znovu trénoval. „Asi to bolo nezodpovedné, lekári mi záťaž zakazovali. Ale ak by som mal na návrat čakať mesiace, nikdy by som sa nezbavil strachu, že sa stane niečo podobné,“ vysvetľuje.
Pfannenstielove dobrodružstvá pokračovali na Novom Zélande. Takmer 190 centimetrov urasteného brankára fascinovala kolónia tučniakov, najväčšia žijúca mimo Antarktídy.
„Zamiloval som sa a jedného musel mať, ako domáce zvieratko. Tak som si ho aj na pár dní požičal.“
Ukradnutého tučniaka choval vo vani prezidenta klubu. „Rýchlo mi došlo, že to asi nebol najlepší nápad. Neuveriteľne páchol. Navyše mi povedali, že ma kvôli tomu môžu deportovať z krajiny. Tak som ho radšej rýchlo vrátil.“
To však nie je jediná neveriacky znejúca historka. Raz keď sa Pfannenstiel vrátil z tréningu, zistil, že mu doma chýba oblečenie, PlayStation a peňaženka. Zlodeja zastihol na ulici.
„Mal na sebe moju bejzbalovú čiapku, šortky a brankárske tričko. Donútil som ho, aby si všetko kúsok po kúsku vyzliekol. Prizerajúci sa ľudia si mysleli, že ja som ten zlý,“ smeje sa s odstupom času.
Kopačky zavesil na klinec v roku 2011, neskôr krátko trénoval brankárov na Kube, v Nórsku i Namíbii. Pracoval ako analytik i spolukomentátor pre viaceré populárne televízie, robil skauta nemeckému Hoffenheimu, objavil napríklad Roberta Firmina, neskôr víťaza Ligy majstrov a hviezdu FC Liverpool.
Ešte v roku 2010 založil neziskovú organizáciu s názvom Global United, prostredníctvom ktorej zvyšoval povedomie verejnosti o klimatických zmenách a globálnom otepľovaní.
O pomoc s propagáciou požiadal aj osobnosti ako Zinedine Zidane, Lothar Matthäus, Cafu, Carlos Valderrama či Henrik Larsson, tiež plánoval organizáciu prvého oficiálneho futbalového zápasu, ktorý sa odohrá v Antarktíde. Kvôli záchrane planéty dokonca týždeň žil v iglu.
„Vždy som tvrdil, že futbalisti by mali byť vzorom. Tento šport je jednou z mála vecí na svete, ktorá je skutočne reprezentatívna. Aktivisti za zmenu klímy neoslovia veľa ľudí, ale ak presadíte rovnaké posolstvo prostredníctvom futbalu, môžete spojiť celý svet,“ objasňoval svoje zámery.
Pred troma rokmi zakotvil v Spojených štátoch ako športový riaditeľ klubu Saint Louis City SC.
„Vybudovať niečo od nuly je na futbale to najvzrušujúcejšie. Keď som tu prišiel, mal som len pár powerpointových prezentácií, prázdny kus papiera a iPad.“
Jeho klub dnes v americkej MLS kraľuje západnej konferencii, na prvej priečke má päťbodový náskok pred druhým Seattle Sounders.
Najväčšou hviezdou tímu je bývalý brankár Borussie Dortmund Roman Bürki. V kádri figuruje tiež Tomáš Ostrák z Českej republiky.
Lutz Pfannenstiel je ozaj frajer. Pozrite si aj tých našich:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
