Futbal sa neustále posúva dopredu a často z úst hráčov, trénerov, odborníkov či novinárov počujeme starú známu vetu „dnes už niet ľahkého súpera.“ Kedysi sa to dalo považovať za frázu, ale dnes je to pravdivé tvrdenie. Na futbalovej mape stále nájdeme národné tímy, ktoré sú považované za „trpaslíkov“ a donedávna tento názor prevládal aj v prípade Luxemburska.
Pred žrebom kvalifikácie na EURO 2024, ktoré bude hostiť Nemecko, sa slovenský národný tím nachádzal až v piatom výkonnostnom koši. Za túto nelichotivú pozíciu mohli, okrem iných, nevydarené výsledky v Lige národov. Napriek tomu sme dostali veľmi prijateľnú skupinu.
Veď okrem Portugalska sa našimi súpermi stali Island, Bosna a Hercegovina, Lichtenštajnsko a Luxembursko. Posledné dve mužstvá mali byť len do počtu, ale po šiestich zápasoch sú všetky predpoklady len zdrapom papiera.
Luxembursko s niečo vyše 640-tisíc obyvateľmi sa totiž výrazne hlási o slovo v boji o postup na kontinentálny šampionát. Po šiestich kolách kvalifikačného cyklu majú na konte len o tri body menej ako Slovensko a sú na priebežnom treťom mieste tabuľky. Dá sa teda predpokladať, že náš vzájomný zápas bude vzhľadom k aktuálnemu vývoju v skupine kľúčový. Toto stretnutie je na programe 16. októbra na pôde nášho súpera. Pozrite si postupovú matematiku.
Vzájomným zápasom sme kvalifikačné boje otvárali 23. marca a zrodila sa remíza 0:0. Vtedy to bolo vo futbalovej i laickej verejnosti vnímané ako zlyhanie nášho národného tímu, ale teraz sú už všetci vo vyhláseniach opatrnejší. Silu Luxemburska si už pred prvým zápasom uvedomoval náš brankár Martin Dúbravka, ktorý vtedy povedal, že nie sme favoritom.
Ich bilancia je tak po šiestich zápasoch tri výhry, jedna remíza a dve prehry. Okrem Islandu si Luxemburčania poradili aj s Bosnou (2:0) a rovnakým výsledkom zdolali Lichtenštajnsko. Zatiaľ ich dokázali dva razy zdolať Portugalčania.
Tieto štatistiky prezrádzajú, že malý štát susediaci s Belgickom, Francúzskom a Nemeckom je na najlepšej ceste, aby dosiahol svoj historicky najlepší výsledok v kvalifikačných bojoch.
Tri výhry sú doteraz luxemburským kvalifikačným maximom. Dosiahli ho v bojoch o EURO 1996. Vtedy zdolali dvakrát Maltu, ale do sveta išiel najmä úspech proti Česku. Neskorších vicemajstrov Európy zdolali 1:0. Tento výsledok z júna 1995 sa do histórie luxemburského futbalu zapísal nezmazateľne a veľkými písmenami.
Okrem prekonania rekordu je však v hre stále niečo výnimočnejšie, a to je prvá účasť na veľkom šampionáte. Kde hľadať príčiny prerodu z „trpaslíka“ na veľmi nepríjemného a nebezpečného protivníka?
Samozrejmosťou je viditeľná a koncepčná práca tamojšieho futbalového zväzu a trénera Luca Holtza, ktorý je v tejto pozícii už od roku 2010. Musíme však spomenúť aj geografické hľadisko.
Luxembursko ťaží aj z toho, že je susedom spomínaných futbalových gigantov. Množstvo reprezentantov sa narodilo, vyrastalo alebo má predkov v jednej z týchto krajín. Niektorí sa rozhodli pre luxemburské farby z dôvodu veľkej konkurencie vo francúzskom či belgickom tíme.
Brankár Antony Moris sa narodil v Belgicku, kde vyrastal a žije tam dodnes. V minulosti reprezentoval „červených diablov“ v mládežníckych kategóriách. Na klubovej úrovni pôsobí v Royale Union Saint-Gilloise, s ktorým sa predstaví v Európskej lige.
Stopér Maxime Chenot sa narodil vo Francúzku, kde aj pôsobí v tíme AC Ajaccio, ktoré pred touto sezónou vypadlo z Ligue 1 o úroveň nižšie, avšak skúsený futbalista minulý rok pôsobil v americkej MLS.
Krajný obranca Mica Pinto zase dlhodobo hrá v holandskej najvyššej súťaži Eredivise, v súčasnosti je hráčom Vittese, kde do minulej sezóny nastupoval aj náš reprezentant Matúš Bero. Avšak spoluhráčmi nie sú, keďže bývalý hráč AS Trenčín už pôsobí v nemeckom Bochume.
Ďalším naturalizovaným hráčom je Daniel Sinani, ktorý pôsobil aj v anglickom Norwich City v Championships (druhá najvyššia anglická liga). Jeho rodiskom je srbská metropola Belehrad.
V strede poľa ho dopĺňa Leonardo Bereiro, ktorý má aj portugalský pas, spoločne s Timothe Rupilom a Yvandrom Borgesom Sanchesom, hrajúcim v nemeckej Bundeslige.
V nominácii na tento reprezentačný zraz navyše chýbal najlepší strelec Gerson Rodrigues, ktorý v najcennejšom drese nastrieľal už 16 gólov a na klubovej úrovni pôsobí v Turecku. Predtým hrával za Dynamo Kyjev a podobne ako viacero hráčov, ani on sa nenarodil v Luxembursku, ale práve v Portugalsku.
Napriek jeho absencii, ktorá je spôsobená problémovým správaním hrotového útočníka, si Luxemburčania dokážu poradiť aj s favorizovanými súpermi. Reprezentanti majú dostatok skúseností z kvalitných európskych líg a v neposlednom rade ich sila tkvie v súdržnom kolektíve.
Pozrite si reportáž zo Športových novín pred prvým zápasom Slovenska proti Luxembursku v aktuálnej kvalifikácii.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
