Nastal večer a ráno, nový deň. A aj napriek šesťgólovému debaklu faktom ostáva, že historický. Kým sa uprostred cyperskej horúčavy varil pád, v Košickej aréne žil postup. Debatu o výkone Slovana Bratislava vedieme s Vladimírom Goffom.
Nech to vyznie hocijako, Slovensko má po pohárovej noci v Európe minimálne dve dobré správy. Teda dobrú a výbornú. Slovan Bratislava i Spartak Trnava postúpili do skupinovej fázy Konferenčnej ligy – to je tá dobrá.
Náš futbal tak do hlavnej časti niektorého z európskych pohárov poslal dvoch zástupcov a tretí rok v rade minimálne jedného. Verte či nie, ani jedno sa v ére samostatnosti dosiaľ nepodarilo – to je tá výborná.
Rozdielne chodníčky k rovnakému cieľu známkujeme z belasej strany. S trénerom, ktorého v roku 2004 z maličkého Kysuckého Lieskovca vytiahol na post šéfa lavičky práve Slovan.
Aris za posledných 10 dní odohral štyri zápasy, Slovan dva. No vyše dvojtýždňová ligová pauza akoby čerstvé baterky skôr vybila. Zrejme sme videli najhorší výkon „belasých“ za poriadne dlhú dobu.
Dá sa prehrať, ale... Najautentickejšie sú reakcie priaznivcov „belasých“. Keď som si prečítal komentáre na diskusných fórach k zápasu, fanúšikovia nášho najslávnejšieho klubu boli nielen sklamaní, ale doslova urazení prístupom svojho mužstva.
Smelý štart striedala stratená výhoda v rozpätí štyroch minút. Prečo slovenský majster vonku lajdácky kazil to, čo doma zodpovedne zvládal?
Slabá koncentrácia na zápas, absencia bojovnosti. V strednom pásme po strate lopty vytvárali slovanisti pre súpera diaľnice, nenútili ho hrať do plných, boli neskoro v súbojoch, v defenzíve hrali všetci ďaleko od seba a zbytočne rozťahali ihrisko.
Žiadne striedania, prečo? Ani v druhom polčase sa nenamáhali zmeniť potulovanie sa po ihrisku na zorganizovaný herný prejav smerom dopredu i dozadu.
Akú rolu zohral v „páde“ o level nižšie domáci inkasovaný gól? Respektíve fráza v úzadí mysle - „Európu máme istú“?
Veľkú. Žiaľ, už pred zápasom som mal z vyjadrení hráčov pocit, že sa o všetko postarajú SAMO a SATO.
Atraktivita mužstiev verzus šanca zarobiť viac. Slovan si vybral druhé, teda Konferenčnú ligu. Z fanúšikovského hľadiska učinil nesprávne. Z finančného?
Financie sú dôležité, ale v tomto prípade by sa dalo skôr poukázať na preplácanie zahraničných chodcov. Ukazuje sa, že dres nášho majstra oblieka až príliš veľa druhotriednych legionárov, ktorí iba občas dokážu siahnuť na dno svojich síl a potešiť fanúšikov slovenského futbalu.
A, bohužiaľ, do najnižšej Konferenčnej ligy sa Slovan prebojoval vlastne iba postupným „povypadávaním“ z predkôl Ligy majstrov a Európskej ligy.
Slovan však splnil, povedzme, povinné minimum. Ak sa spýtame na znovunastavenie pozitívnej mentality, aká ťažká úloha čaká trénera Weissa?
Pozitívna mentalita i atmosféra chýba na trávniku a zrejme i v kabíne na Tehelnom poli dlhodobo. A to je škoda, rozpačité výkony ostro kontrastujú s fantastickými diváckymi návštevami, ktoré by si zaslúžili vyššie nasadenie tímu. Zostáva len veriť, že ako už neraz, Weiss starší mužstvo skonsoliduje a vráti mu peknú hernú tvár.
Šesť gólov ťahal z belasej kasy v Európe naposledy Viliam Schrojf v roku 1963. Slovan vtedy vo Wembley vyfasoval od Tottenhamu 0:6. No inkasovať šesťkrát s mužstvom, ktoré dva roky dozadu kopalo druhú cyperskú ligu, to už nôtime inú pesničku. Hanba alebo len realita?
Zrkadlo neoklamete.
Zdravotné patálie nepustili Vladimíra Weissa mladšieho ani do lietadla. Vie káder slovenského majstra, po výrazných obmenách, hrať bez kúzel svojho kapitána?
Takáto otázka sa opakuje pomerne často, futbal je predsa kolektívny šport. Výpadok lídra je síce citeľný, ale prečo nezaberú ostatní?
Kde má Slovan slabiny? A do akej miery je odpoveďou ofenzíva? Predsa len, v súťažnom stretnutí nestrelil viac ako dva góly od mája.
Pokiaľ nebude lepší skauting, aj na slovenskom trhu, Weissovci sa nikam nepohnú. Hráči si zvykli hrať až v príliš komfortnom režime. Prišli do kádra Slovana, lebo ich nikto iný nechce. A akosi sa nedarí prinútiť ich bičom alebo cukrom, aby zo seba pravidelne vyžmýkali všetko a šli vždy na doraz.
Môže gólovú chorobu vyliečiť Dávid Strelec či fit Aleksandar Čavrič? Alebo je post ideálneho zakončovateľa zlyhaním na prestupovom trhu?
Strelcovi verím, Čavrič je už asi myšlienkami inde. A góly by mali začať dávať aj ostatní.
Súhra opôr v 30 stupňoch zamrzla. Každý má právo na deň blbec, aj Kucka či Kankava. Škoda, že práve v tak dôležitom dueli.
Skvelí hráči. Ale vek nezastavíte.
Otočme mincu na hlavu pozitív. Chválospevy posledných dní zbieral najmä 18-ročný Nino Marcelli. Koho by ste vyzdvihli vy?
Marcelli je svetielko na konci tunela. Určite sa v juniorke či v doraste nájdu ďalšie talenty, ktoré by mali dostať šancu. Aby nemuseli, trebárs ako bratia Leo a Mario Sauerovci, opustiť už akadémiu Slovana a prestúpiť inam, uvedomujúc si, že šancu v áčku by dostali len veľmi ťažko.
Slovan si tretí rok po sebe zahrá skupinu Konferenčnej ligy. Je Liga majstrov ešte veľmi vzdialený sen?
Za rok sa toho môže veľa zmeniť k lepšiemu. V tejto sezóne sa šanca brutálne premrhala, keďže súperi v predkolách boli veľmi prijateľní.
Môže byť táto explózia aspoň rozbuškou za lepšími výkonmi? Padla dnes latka na úroveň, z akej sa dá len odraziť?
Samozrejme, že Slovan bude lepší, ale asi nie s týmito hráčmi. Mužstvo treba výrazne omladiť a dať mu novú šťavu.
Boli teda podpisy Borjana, Wimmera, Blackmana, Savvidisa či Strelca nesprávnym ťahom?
A čo Tolič? Alebo predtým Križan, Voet, Agbo, Adler, Vojtko či kopec ďalších. To je dlhodobý negatívny jav, pretože nikto z nich nie je oporou. Sú len do počtu. A niekto je predsa za výber zodpovedný. Ako aj za, napríklad, poslanie preč Hrnčára.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
