Tešia sa na to hráči, fanúšikovia, ale aj široká verejnosť. Rozlúčkový zápas Mariána Hossu sa blíži. Viac nám o celej akcii porozprával Mariánov dlhoročný spolupracovník, agent a zároveň jej spoluorganizátor Peter Neveriš.
Do dlho očakávaného rozlúčkového zápasu Mariána Hossu zostávajú posledné dni. V akom štádiu sú prípravy?
Keď niečo takéto pripravujete, tak chcete mať istotu, že pár dní predtým bude už všetko tak, ako by malo byť. Všetko to graduje tesne pred tou akciou, keď na povrch vyplávajú rôzne drobnosti a musíme ich riešiť. Sme však presvedčení, že všetko zvládneme na sto percent.
Aké drobnosti sa vyskytli?
Kontaktoval nás Jonathan Toews, že potrebuje zmeniť letenku. Našťastie je to zmena termínu odletu, ale trochu to nabúra celý proces. Verili sme totiž, že tieto veci už máme vyriešené.
Nosil som túto ideu v hlave viac ako tri roky. Marián uviedol, že je to viac môj nápad, než jeho. Cítil to tak, že ako sa jeho kariéra skončila zranením a viacmenej to išlo celé akosi dostratena, tak už uplynul dlhý čas od jeho posledného účinkovania na ľade a možno na rozlúčkový zápas je už neskoro.
Prezentoval som mu to však tak, že je to niečo, čo by si aj on zaslúžil a tiež fanúšikovia, aby ho videli naposledy hrať.
Aká bola odozva fanúšikov?
Veľmi nás potešil obrovský záujem, napriek tomu, že ešte neboli známe mená, ktoré na akciu prídu. Dávali sme si na to pozor, aby nás to na konci nedobehlo. Niektoré médiá o tom špekulovali a vkladali nám do úst mená, ktoré sme my nikdy neuviedli. Našim cieľom bolo, aby sme sa čo najviac snažili priblížiť Slovensku zápas podobný NHL.
Takmer všetci hráči, ktorí sa zápasu zúčastnia, s Mariánom hrali. Stretli sa či už v klube, alebo v reprezentácii. Jedinou výnimkou je gólman Petr Mrázek, ktorý v Chicagu pôsobí teraz. Chceli sme to takto oživiť aspoň jedným menom.
Menoslov hráčov je už kompletný. Akých hráčov ste chceli zlanáriť, ale napokon sa to nepodarilo?
Mojou veľkou túžbou bolo, aby prišla šestica chalanov, ktorá s Mariánom získala v Chicagu trikrát Stanleyho pohár. Chýbajú nám z nich Brent Seabrook, ktorý musel odrieknuť účasť z rodinných dôvodov, a tiež Patrick Kane. Ten chcel veľmi prísť. Je po operácii a pred pár dňami aj skúšal korčuľovať na ľade, žiaľ ešte nie je v stave korčuľovať a musí sa venovať rehabilitácii po chirurgickom zákroku.
Tretím je tréner Joel Quenneville, ktorého sme oslovili ako prvého. Hneď súhlasil, potom, ako sme mu oznámili dátum, zistili, že má na termín konania zápasu rodinnú akciu, na ktorej musí byť. Nesnažili sme sa siliť jeho účasť. Rodina je určite dôležitejšia ako zápas.
Skúste nám podrobne opísať, čo všetko si vyžaduje usporiadanie niečo takéhoto?
Náročnosť akcie spočíva v tom, že v priebehu dvoch dní súbežne organizujeme štyri akcie. Dve z nich sú pre verejnosť, dve privátne. Najdôležitejší je samotný zápas. Jeho organizácia je zložitá vo viacerých ohľadoch. Prvá vec je dostať sem ozajstnú kvalitu. Komunikujeme s týmito hráčmi viac ako tri mesiace. Každý z nich sa snaží si svoj kalendár upraviť.
Keď už viete mená, musíte riešiť, aby sa sem dostali. Nie každému vyhovujú tie-ktoré odlety, musíte zistiť, kto, kde, odkiaľ. Je to, samozrejme, náročné aj finančne. Hráči sú zvyknutí na nejaký štandard, a preto letia s maximálnym komfortom business triedou. Tým, že je letná sezóna, boli ceny vyššie, než zvyčajne.
Veľmi sme túžili po tom, aby sa tento zápas konal v Trenčíne, kde Marián vyrastal. Tunajší štadión je jeden z najkrajších na Slovensku, ale pri organizovaní takéto eventu zistíte, že nie je úplne ideálny, v porovnaní s novšími halami. Za pochodu preto musíme riešiť veci, ktoré sa inde považujú za štandard.
V neposlednom rade je to práca s fanúšikmi. Snažíme sa priniesť niečo nové, aby si zápas užili aj oni, niečo, čo tu ešte nebolo. Chceme zapojiť všetkých fanúšikov. Tí si pred štadiónom budú môcť zakúpiť tenisové loptičky so štítkom, na ktorom bude číslo a počas prvej tretiny bude osemnásťsekundový limit na to, aby sa ich snažili trafiť z tribúny do nádoby, ktorá bude v strede ľadovej plochy. Odmenou je výhra mobilného telefónu. Inšpirovali sme sa zámorím, kde to je veľmi populárne.
Na trenčianske námestie prídu všetci hráči pozdraviť fanúšikov, a taktiež sa tam budú žrebovať zostavy tímov. Hráči si budú ťahať z nádoby biele a čierne loptičky a podľa farby budú hrať za ten-ktorý tím. Zhruba dve a pol hodiny pred zápasom teda budeme vedieť zostavy.
Vieme organizáciu takejto pompéznej akcie pretaviť do čísel?
Konečnú sumu aktuálne ešte nemáme. Najväčšou položkou sú letenky, potom je ubytovanie, keďže hráčov ubytovávate v hoteli v Trenčíne. Títo hostia sú tu niekoľko dní, musíte sa o nich postarať. Je to all inclusive, teda zahŕňa to stravu, program. Toto všetko stojí rádovo desaťtisíce, respektíve viac.
To, že Mariánovi pomáhate s takouto pompéznou akciou, svedčí o vašich nadštandardných vzťahoch. Ako a kde ste sa spoznali?
Sme z jedného sídliska, a tak sme spolu vyrastali.
Kamarátstvo očividne prerástlo až do spoločných pracovných aktivít. Ako sa postupne kreovala vaša spolupráca?
Spočiatku som mu pomáhal s niektorými vecami, neskôr som začal pracovať pre agenta NHL Ritcha Wintera a celé to dospelo do bodu, že Marián sa stal našim klientom. Vždy však kamarátsky vzťah prevyšoval ten pracovný. Platí to aj v prípade usporiadania jeho rozlúčkového zápasu. Mám pocit, že si to zaslúži.
Ako dlho ste boli Mariánovým agentom?
Celkovo sa tomuto venujem už sedemnásť rokov, s Mariánom som spolupracoval zhruba od chvíle, keď bol vo februári 2008 vymenený z Atlanty do Pittsburghu. To už bola viacmenej naša práca.
Mnohí sa domnievajú, že práca agenta spočíva iba v dohadzovaní kontraktov svojim klientom. Je to mylná predstava?
V dnešnej dobe je. Mnoho rodičov očakáva od agenta strašne veľa a neuvedomuje si, že prioritou agenta je zohnať klub a dohodnúť obchodné podmienky. V obchodovaní s manažérmi nie sú rodičia hráčov ani samotní hráči takí zdatní, a práve toto je hlavnou pracovnou náplňou agenta. Momentálne sa už deje to, že agenti podpisujú dvanásť, trinásť-ročné deti a hrajú sa na polobohov. Potom majú desiatky hráčov, ktorým sa nedokážu venovať naplno a neposkytujú im adekvátny servis.
Dávnejšie ste sa vyjadrili, že hráčsky agent by nemal mať viac ako 15 klientov. Stále sa tým riadite?
Tvrdím, že ak ich má človek viac, nedá sa to potom stíhať.
Dokáže hráčsky agent vyžiť len z tohto príjmu?
Dokáže, ak má v portfóliu dobrých hráčov.
Čiže napríklad Mariána Hossu?
Napríklad.
Ak by ste mali vyzdvihnúť jedinú jeho vlastnosť, ktorá by to bola?
Jednoznačne pokora, a tiež ľudskosť. Ak sa o niekom hovorí, že je to človek s veľkým Č, v jeho prípade sú veľké všetky písmená tohto slova.
Dopomohlo mu to v tom, že dokázal v NHL odohrať až 19 sezón?
Určite áno. Samozrejme, mal aj šťastie, mal potrebné zdravie, ale to, akým je človekom, malo na tom výrazný podiel.
Hoci Mariána draftovala Ottawa, kde pôsobil sedem sezón, jedinú stobodovú hranicu dosiahol v Atlante. Sadol mu tento klub lepšie, než tím z hlavného mesta Kanady?
Bola tam uvoľnenejšia atmosféra. Predsa len kanadské tímy sú z hľadiska očakávania fanúšikov náročnejšie. Akonáhle prišiel do Atlanty, bolo to podstatne ľahšie. Klub nemal také veľké ciele, celkovo tam neboli prílišné tlaky. Marián dostal veľmi veľa priestoru. Ľudia ho milovali a on sa neuveriteľne bavil hokejom.
Počas sezóny 2007/2008 však bol vymenený do Pittsburghu, ktorý v tom čase skladal tím okolo Sidneyho Crosbyho.
Tým, že Marián má športové srdce, veľmi túžil získať Stanley Cup. Atlanta dala najavo, že v dohľadnom čase neplánuje tím výraznejšie posilniť, a tak padlo rozhodnutie, že Marián pôjde inde. Napokon v spleti všetkých možných alternatív vyšiel ako najlepší variant Pittsburgh, ktorý to napokon dotiahol až do finále.
Tesne pod vrchol to Marián dotiahol aj o rok, keď stál na strane porazených už v drese Detroitu, ktorý rok predtým porazil práve Pittsburgh.
V tomto prípade bolo dôležité, že Detroitu sa podarilo udržať kostru tímu a že hral v predošlej sezóne finále a prezentoval sa naozaj dobrým hokejom. Toto bola dobrá voľba, kdežto inde to bolo s viacerými otáznikmi, či sa tím zohrá, či má ozaj kvalitu na pohár.
Podstatné tiež bolo, že hoci mu nešlo o peniaze, nemohol ísť pod cenu, aby tým nevytvoril precedentnú situáciu.
Vráťme sa do jari 2009, keď mal Marián za sebou druhé prehraté finále Stanley Cupu v rade a internetom sa šírila jeho koláž, ako smutný sedí pod striedačkou v drese Pittsburghu a aj Detroitu. Psychika zrejme vtedy dostala poriadne zabrať?
Bol som tam vtedy aj s jeho rodičmi a zvláštnosť tej situácie sa ani nedá opísať... Keď si na to spomeniem, naskakuje mi husia koža. Bolo to veľmi ťažké. Pre všetkých.
Objavovali sa informácie o akejsi kliatbe. Vy ako súčasť Mariánovho úzkeho okolia ste to takto nevnímali?
Určite to každý vnímal po svojom, ale ja som to skôr považoval za športovú smolu.
Potom sa však všetko vrátilo o 180 stupňov v podobe troch pohárov v Chicagu. Ako sa vôbec zrodil jeho presun k „jastrabom“?
Vedelo sa, že v Detroite nebude dlhšie ako rok, pretože oni museli po sezóne podpísať veľa hráčov. Marián bol v situácii, keď po dvoch prehratých finále nebol v úplne najlepšom rozpoložení. Potom sa človek zamýšľa nad tým, že chce dlhodobú zmluvu v tíme, ktorý má budúcnosť. Chicago preto bola skvelá voľba. Aj s odstupom času tamojší ľudia tvrdili, že Marián bol posledným dielom veľmi úspešnej skladačky.
Objavili sa počas tých takmer dvoch desaťročí zranenia, ktoré vážne ohrozili Mariánovu kariéru?
Hneď na štarte svojej kariéry v profilige mal vážny úraz kolena, počas rokov aj komplikácie s ramenom. Inak však šlo bežné drobné patálie, ktoré postretávajú asi každého športovca. Takže, chvalabohu, v tomto mal celkom šťastie.
Bezprostredne po tom, ako Marián odohral poslednú sezónu, vyplávali na povrch správy o jeho vážnej alergii na hráčsky výstroj. Ako dlho s týmto zápasil?
Takmer dva roky, pričom posledný rok bol extrémne náročný. Bral ťažké lieky, veľmi často musel chodiť na krvné testy, aby sa vedelo, do akej miery lieky na jednej strane zaberajú, no na druhej mu aj značne škodili.
V médiách sa objavovali informácie o krvavých návlečkách, veľmi silných liekoch, bezradnosti odborníkov. Do akej miery s vami konzultoval tento problém?
Tým, že som o tom vedel, som sa na to pozeral ako jeho priateľ. Ak vám ide o zdravie veľmi blízkeho človeka, pozeráte sa na to veľmi citlivo. V Chicagu sa o neho starali veľmi podrobne. Keď vidíte tú šatňu, obrovské práčky, v ktorých sa perú veci hráčov, a potom vidíte extra práčku a extra sušičku pre Mariánove veci, ktoré sa perú v špeciálnom detskom prášku, uvedomíte si, ako niektorí ľudia mali prácu navyše, len preto, aby sa mu snažili vytvoriť čo najlepšie podmienky. A hoci vydávate zo seba maximum, zisťujete, že to aj tak nepomáha.
Nebyť tohto problému, bol by Marián ešte hral?
Určite by v tom čase ešte pokračoval.
Zmapovali sme výnimočnú kariéru legendy, ktorá bude mať vyvrcholenie 18. augusta. Nezaslúži si táto story filmové spracovanie?
Sporadicky máme návrhy na zdokumentovanie, ale nedozrel ešte čas, aby sme sa do toho pustili. Marián je teraz v skvelom nastavení, užíva si rodinu a život. Jeho rozlúčkový zápas pripadol na deň, keď má jeho najmladšia dcéra jeden rok. Zatiaľ teda rodinu povyšuje nad prácu.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
