Príbeh Alexandra Ovečkina je ako z rozprávky.
Finále Stanley Cupu 2017/2018 sa zapíše do dejín minimálne z dvoch dôvodov. Prvým je, že nováčik profiligy z Las Vegas to dotiahol až do finále, s čím počítal azda len málokto a druhým, že jeden z najlepších hráčov poslednej dekády sa dočkal.
Trinásť sezón trvalo, kým nad hlavu dvihol vytúženú trofej Alexander Ovečkin. Ruská legenda si triumf za svoje výkony akiste zaslúžila a veľmi po ňom túžila, ostatne, jeho nefalšovaná radosť po rozhodujúcom piatom dueli na ľade súpera je toho dôkazom.
Moskovský rodák má šport v génoch, jeho mama Tatiana je dvojnásobnou olympijskou víťazkou v basketbale. Otec Michail aktívne hrával futbal za Dynamo Moskva, kde začal kariéru aj Alexander, avšak nie na tráve, ale na ľade. Pred presunom za veľkú mláku odohral za materský klub medzi seniormi tri sezóny.
Nechýbalo veľa a šikovný krídelník mohol byť draftovaný už v roku 2003. Veľký záujem o to mala Florida, ktorá bojovala za to, aby ho získala pre seba. V tom, aby sa Alexander mohol objaviť na tomto drafte, o ktorom sa hovorí ako o jednom z najlepších v histórii, bránil dátum jeho narodenia.
Pätnásty september bol posledným možným dátumom narodenia, ktorý oprávňoval mladíkov do 18 rokov ísť v tom danom roku na výber. Keďže Ovečkin sa narodil o dva dni neskôr, regule mu to nedovolili. Generálny manažér „panterov" Rick Dudley argumentoval tým, že ide o prestupný rok a pri odpočítaní „prestupných" dní by sa „Ovie" do limitu vošiel. Nepochodil.
Všetko sa to reálne začalo rok a pol pred tým, ako profiligu zachvátila výluka. Washington v roku 2004 vyhral draftovú lotériu, čo znamenalo, že si na drafte vyberal ako prvý.
Keď vtedajší generálny manažér klubu George McPhee volal riaditeľovi skautingu Rossovi Mahoneyovi, sotva stihol položiť otázku. „Je to Ovečkin, musí to byť Ovečkin," vyhŕkol Mahoney.
„Ak ste druhý, tak ste proste druhý. Ak ste prvý, tak ste prvý. Vždy som chcel byť prvý. Mama aj otec mi vždy hovorili, že či hráš hokej alebo futbal, vždy musíš chcieť byť prvý," hovoril v januári 2004 vtedy len 18-ročný Ovečkin.
Nejeden odborník ho už vtedy považoval za najväčší klenot, aký do NHL vstúpi od čias Maria Lemieuxa v roku 1984. Hovorili to o ňom nielen skauti, ale aj mnohí generálni manažéri.
Ovečkina si v drafte 2004 z 1. miesta vybral Washington
Najnovšími jeho prírastkami sú nielen Stanleyho pohár, ale aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča vyraďovacej fázy súťaže. Ovečkin ako správny kapitán ťahal svoj tím za klubovým Olympom aj bodmi. V 24 zápasoch ich nazbieral 27, najviac vo svojej kariére.
"Dokázali sme to. To je jediné, na čom záleží. Pozrite sa na úsmevy na tvárach mojich spoluhráčov. Dosiahli sme niečo, na čo nikdy nezabudneme. Je to moment, ktorý si budem pamätať do konca života. Som taký šťastný. Je to niečo neuveriteľné," vyhlásil nadšený kapitán Capitals.
Ovečkin dvíha nad hlavu Stanleyho pohár
Zdroj: YouTube/SPORTSNET
Na klubovej úrovni dosiahol prakticky už všetko, jeho úspech zvýrazňuje fakt, že ako prvý Rus doviedol tím k Stanleyho poháru s „céčkom" na hrudi. Už teraz je v histórii Washingtonu viacnásobným lídrom - v počte odohratých zápasov, gólov, bodov, zásahov v presilovej hre a v počte víťazných gólov, pričom všetky tieto prvenstvá platia aj pre play-off.
V súkromnom živote takisto prežíva šťastné chvíle. Minulé leto sa oženil a najnovšie čaká svoj prvý prírastok.
Instagram/nastyashubskaya
Predsa len však je ešte jedna méta, ku ktorej sa zatiaľ neprestrieľal. Zlato z olympijských hier mu stále chýba. Splní sa mu tento sen v roku 2022 v Pekingu a zavŕši takto svoju fenomenálnu kariéru?
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
