V exkluzívnom rozhovore vysvetlil, prečo uprednostnil našu ligu pred zahraničím.
Je prototypom moderného univerzálneho beka, ktorý sa nebojí súbojov a konštruktívnej rozohrávky. Azda aj preto si ho všimli odborníci webového portálu Európskej futbalovej únie (UEFA), ktorí Dávida Hancka zaradili medzi 50 talentov, na ktoré by sa futbalová Európa mala v tomto roku zamerať.
Hoci mohol v mladom veku cibriť svoj talent v kolíske futbalu, rozhodol sa zotrvať v jednej z najlepších akadémií pod Tatrami. Viac nám o sebe tento stabilný člen žilinskej zostavy či reprezentácie do 21 rokov povedal v exkluzívnom rozhovore.
Kedy a kde ste začali s futbalom?
Bolo to v rodnom Kamenci pod Vtáčnikom. K futbalu ma dostal môj otec, ktorý je pre mňa životným trénerom. On si začal so mnou kopať a trénoval ma u žiakov v Kamenci, ale následne aj v Prievidzi.
Do Baníku ste sa presunuli v akom veku?
Mal som desať, a prakticky som tam prišiel s mojim začiatkom v kategórii žiakov. Pobudol som tam zhruba aj jeden rok medzi dorastencami, ale potom som sa posunul ďalej. Vtedy prievidzká mládež pendlovala medzi prvou a druhou ligou.
Ktorý z trénerov vás v Prievidzi naučil najviac?
Prvé zhruba tri sezóny ma viedol môj otec, ktorý ma vytiahol do staršieho ročníka 1996. Potom prišli tréneri Štefan Hodas a po ňom Patrik Mojžiš.
Práve pán Mojžiš mal veľmi dobrý prístup k futbalu, čo sa mi páčilo. Nemôžem však zabudnúť ani na trénera Ivana Beláka, ktorý nám posunul mnoho skúseností z jeho bohatej hráčskej kariéry.
Možno aj tie vám pomohli dostať sa do Žiliny.
Určite áno. Do MŠK som prišiel ako 15-ročný, avšak rovno som putoval do kategórie U17 dorastu, keďže mi zle vychádzajú roky.
Bolo MŠK jediným tímom, ktorý mal o vás záujem?
Žilina ma skúšala už dlhší čas, nakoľko asi od 12 rokov som tam chodil na skúšky, zoznamoval som sa s prostredím. Po ukončení základnej školy v Kamenci mi nič nebránilo presunúť sa do tohto klubu. To bol jediný môj cieľ, pretože viem, že prácu s mládežou majú vynikajúcu.
Prišli v mládežníckych časoch vo farbách Žiliny aj nejaké úspechy?
Ja som mal na ne smolu. V klube to funguje tak, že dvoch-troch hráčov, ktorí nejakým spôsobom hrajú lepšie vo svojej kategórii, po čase presunú do staršej kategórie.
Mojím najväčším úspechom však je asi to, že som mal nad sebou trénerov ako Tibor Goljan, Pavol Šuhaj a Slavomír Konečný. Pri nich sme sa ako dorastenci veľmi zlepšovali. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na to, že sa mi v U19 podarilo dostať do reprezentácie. V rezervnom tíme mi dosť pomohol kouč Jaroslav Kentoš. Musím však doplniť, že v tomto veku som si prvýkrát zlomil nohu.
Vaše presuny do starších kategórií asi vypovedajú o talente a kvalite. Mali ste ponuku na nejakú zahraničnú skúšku?
Po jednom turnaji v kategórii U19, ktorý sme absolvovali v Španielsku, ma kontaktoval jeden agent s ponukou na skúšku v Anglicku. Ja som to ale nepovažoval za cestu. S otcom sme sa zhodli na tom, že najskôr musím tu ukázať, čo vo mne je, až potom odísť do zahraničia.
Dosť zavážil aj prípad Milana Škriniara, ktorý sa zviditeľnil v našej lige a až potom odišiel. Vedel som, že ak budem nastupovať za rezervný tím MŠK, bude to len dobré. Prakticky od šestnástich rokov som začal hrať za béčko a postupne trénovať s prvým tímom. V lete 2016 ma však pribrzdila ďalšia zlomená noha, a hoci ma to nepotešilo, možno práve to mi dodoalo do žíl novú motiváciu pracovať ešte tvrdšie.
Viete nám aj povedať, o aké kluby z Ostrovov šlo?
V hre boli tuším tri kluby, ale keďže to nebolo nijako horúce, viac som nepátral, pretože ani vnútorne som nebol stotožnený s odchodom zo Žiliny.
Spomenuli ste Škriniara, nedávno sa hovorilo o záujme Interu o mladučkého Rola Gerebenitsa. Ten tiež uprednostnil zostať na Slovensku podobne ako vy. Je to filozofia klubu?
Možno aj áno. Konieckoncov, prestupy za posledné roky sú jasným dôkazom toho, že táto koncepcia funguje. Aj hráči, ktorí začnú v mladom veku hrávať najvyššiu súťaž, sú neskôr ostrieľaní a vyzretí, čo im veľmi môže dopomôcť k presunu do cudziny. Páči sa mi táto cesta a chcem sa ňou uberať.
Považujete žilinskú akadémiu za najlepšiu na Slovensku?
Áno, veď prakticky v každej sezóne niekto v prvom tíme vyskočí a prestúpi, takže v tíme je viacero šikovných mladíkov. Tí výkonnostne slovenskú ligu prerastajú. Ktorý iný klub sa tým môže pochváliť?
Pritom nemusí ísť len o odchovancov, ale aj hráčov zhruba v mojom veku, ktorí po krátkom období dokážu svoj potenciál a smerujú za hranice.
Spomeniete si na váš debut v najvyššej súťaži?
Bolo to v marci 2016, mal som osemnásť. Hrali sme v Podbrezovej a nastúpil som tam na 12 minút. Vďačím za to trénerovi Adriánovi Guľovi, pod ktorým som sa obrovsky zlepšil. To je odrazom toho, akým skvelým odborníkom je.
Teraz ste už pevnou súčasťou defenzívy MŠK, kde nastupujete buď na ľavom bekovi alebo stopérovi. Čo vám vyhovuje viac?
Najlepšie sa cítim v strede obrany, avšak nerobím si ťažkú hlavu ani z druhej pozície, veď všetkých päť duelov aktuálnej kvalifikácie v reprezentačnej dvadsaťjednotke som odohral práve na kraji. Zatiaľ mi to nerobí žiadne problémy. Je však pravdou, že mám rád prácu s loptou a na stopérovi som s ňou častejšie v kontakte.
V aktuálnom ročníku ste strelili dva góly v lige a jeden v pohári, vytúžený prestup do zahraničia by už mohol byť blízko.
Určite to je jeden z mojich cieľov, každý mladý hráč túži hrať vo veľkých kluboch pred plnými tribúnami. Nepopieram, že nejaké šumy sa okolo mňa začali v poslednom období tvoriť, ale nevenujem tomu pozornosť.
Plne sa koncentrujem len na svoje vlastné výkony a progres. Nemyslím si, že mám už odohrané tak veľa, aby som myslel na zahraničie. Teraz je mojou prioritou triumfovať v lige a takisto aj v pohári a byť zdravý. Až potom uvidíme, čo sa bude diať.
Máme to teda chápať tak, že by ste odišli do zahraničia aj skôr než v lete 2020, keď vám vyprší zmluva s MŠK?
Nový kontrakt s klubom ma veľmi potešil, pretože sa tu cítim skvele. Nebudeme si však klamať. Skorší odchod by som v prípade zaujímavej ponuky určite reálne zvažoval.
Máte síce stále len 20 rokov, ale čosi už viete porovnať. Akým smerom sa podľa vás uberá naša liga?
Myslím si, že ide k lepšiemu. Divácky to možno tak nevyzerá, ale sčasti za to môžu ponuky televízií, ktoré ponúknu top európske súťaže, takže tam fanúšik asi nemá čo riešiť.
Celkovo však súťaže ide hore, keďže v nej pôsobí veľmi veľa mladých talentov. Na druhej strane, skúsenosťami ju oživili Robo Vittek, Filip Hološko, Miloš Lačný či Viktor Pečovský u nás.
Hráč ako Viktor Pečovský je typom, ktorého by chcel mať vo svojom tíme asi každý tréner.
Samozrejme, Viktor je veľký futbalista s množstvom skúseností, ktorý mi dosť pomáha. Jeho kariéra je fantastická a závideniahodná. Veľmi som si vážil aj Roba Mazáňa, veľa sa však učím aj od Michala Škvarku. Veľmi dobrý kamarát som teraz so Samom Mrázom, ktorý je pre mňa dvojčaťom.
Teraz sa na slovenské pomery podaril výnimočný prestup práve Mazáňovi, to je asi veľká motivácia pracovať na sebe?
Určite. „Mazimu“ to veľmi prajem. Po tom zranení, ako dokázal odohrať Euro v Poľsku, to bolo neuveriteľné. Viem, že je to veľký bojovník a tvrdo na sebe pracuje.
V poslednom čase vidíme, že náš futbal ide hore, veď viacero mladých Slovákov nie je vo svojich kluboch len do počtu, či už je to Miňo v Interi Miláno alebo Stano Lobotka v Celte Vigo. To je pre mňa žiarivým príkladom toho, že za moje úsilie raz azda získam vytúženú odmenu.
Len pre pár dňami vás portál uefa.com vybral do päťdesiatky európskych talentov, ktorých sa oplatí v tomto roku sledovať. Postrehli ste to?
Jasné, a úprimne, veľmi ma to zaskočilo. Nečakal som to, veľmi si to vážim. Podpora od mojich rodičov, spoluhráčov z klubu alebo z reprezentácie však má na tom najväčší podiel. Teraz som na zozname ja, ale v tíme je nás viacero, ktorí sme, takpovediac, vyleteli. Takže v budúcnosti tam môže byť hocikto iný zo Žiliny alebo celkovo zo Slovenska.
Spomenuli ste túžbu vyhrať s tímom obe súťaže. Pri pohľade na tabuľku to však na titul zatiaľ nevyzerá.
Trnava má deväťbodový náskok a niekto si povie, že je to veľa. My sme však optimisti a vieme, že sa to dá dobehnúť. Sme si vedomí toho, na čo sa musíme koncentrovať v tréningovom procese, aby sme získavali body a manko znižovali. Myslím si však, že tímy v najlepšej šestke si budú medzi sebou brať body a pevne veríme, že Spartak predbehneme.
Vaše kvalitné výkony v reprezentácii U21 by mohli byť predzvesťou ponuky do seniorského tímu. Čo by to pre vás znamenalo?
To by bolo niečo fantastické. Reprezentovať krajinu medzi mužmi je snom každého hráča. Mňa už veľmi teší to, že môžem byť členom tímu trénera Pavla Hapala. V ňom musím podávať ešte lepšie výkony a až potom sa, verím, dočkám aj pozvánky medzi seniorov.
Keď sa pozrieme na kvalifikačnú tabuľku, je asi jasné, že Španielov z prvého miesta nezosadíme. Na prípadnú baráž to však stále môže stačiť. Veríte tomu?
Myslím si, že áno. Tvrdo za tým pôjdeme a na poslednom zraze sme si v kabíne povedali, že v zostávajúcich piatich zápasoch dáme zo seba maximum. Predsa len, so Španielmi už hrať nebudeme, takže šancu skončiť druhí máme celkom veľkú. Potom to už bude o počte bodov, či nám budú stačiť na baráž.
Ak by ste mali hovoriť o vašich hráčskych pozitívach, čo by medzi ne patrilo?
Som konštruktívny hráč, ktorý by sa nemal báť hrať s loptou. Toto mi vštepujú do hlavy už od akadémie. Veľmi dobre sa cítim v súbojoch a azda ani ľavačku nemám zlú (úsmev). Možno si to málokto uvedomuje, ale veľký podiel na úspechu tvorí myslenie. Ja sa chcem stále zlepšovať a neprestať na sebe pracovať.
Koho z futbalistov obdivujete?
Odmalička som úpenlivo sledoval Davida Beckhama. Študoval som jeho kopaciu techniku. Keďže som veľký fanúšik Liverpoolu, nedám dopustiť na legendu klubu Stevena Gerrarda. Keď prišiel na Anfield Maťo Škrtel, pozorne som si všímal jeho výkony a držal som mu palce.
Teraz sa snažím detailne vnímať najlepších stopérov na svete a čosi od nich získať. Medzi nich, pochopiteľne, patrí aj Miňo Škriniar. Je pre mňa veľkým vzorom a verím, že si ešte spolu zahráme v reprezentácii alebo v nejakom klube (úsmev).
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
