Jeho výkony majú stúpajúcu tendenciu.
Pôsobí v klube s dlhoročnou futbalovou tradíciou a v meste, v ktorom sa hrá Serie A na dvoch miestach. Ako sám tvrdí, rivalita medzi tímami je veľká.
Stále iba 18-ročný rodák zo Spišskej Novej Vsi Dávid Filinský je ďalším z mnohých Slovákov, ktorí v dorasteneckom veku nabrali kurz Apeninský polostrov. Práve tam tento defenzívny záložník cibrí svoje umenie už v treťom tíme.
Prečítajte si exkluzívny rozhovor s hráčom akadémie FC Turín a veľkou oporou momentálne úspešnej reprezentácie do 19 rokov.
Kedy a kde ste začali s futbalom?
Mal som asi štyri roky, keď som prvýkrát prišiel na ihrisko v Spišskej Novej Vsi.
Ako dlho ste boli v tomto klube?
Do mojich štrnástich rokov.
Následne sme odišli do Senice, boli v hre aj iné kluby?
Áno, boli. Šlo o Slovan, Trenčín, Žilinu a Ružomberok.
Prečo ste sa rozhodli pre Senicu?
Páčilo sa mi, že som bol v ubytovaný v jednej rodine. Zavážil však najmä fakt, že tamojšie dorastenecké výbery patria medzi najlepšie na Slovensku.
Určite prišli aj úspechy, aké ste dosiahli?
V kategórii žiakov U15 sme sa stali majstrami našej krajiny v halovom futbale, to bolo už v Senici. Považujem však za môj najväčší úspech, že som sa ako 16-ročný dostal do zahraničia.
Sú tréneri, ktorým ste na Slovensku vďační za svoj rozvoj?
Samozrejme, zaradil by som medzi nich Branislava Ondáša, Stanislava Macka, či Vladimíra Helbicha. Títo sa mi do pamäti vryli najviac, ale určite mi čosi dali aj ostatní, ktorých rukami som si prešiel.
Spomenuli ste Taliansko. Kedy ste sa o záujme Virtusu Entella dozvedeli?
Oslovili ma s ponukou na skúšku, ktorú som, prirodzene, prijal veľmi rád. Na konci mi oznámili, že by ma zobrali, tak som súhlasil.
Aké rozdiely boli medzi Senicou a Entellou?
Senica mala lepšie podmienky, čo sa týka ihriska. Kdežto v Entelle boli lepšie zápasy proti väčším tímom.
Aké boli začiatky v Taliansku?
Priznám sa, že veľmi náročné. Zvykol som si asi po piatich mesiacoch. Potom som už začal chápať veci okolo seba.
V čom to bolo náročné?
Takmer vždy to je o jazyku. Ja som nerozumel ničomu.
Ako sa k presunu do zahraničia postavila rodina?
Tak, ako aj ja, aj oni chceli, som šiel kamsi do zahraničia. Spočiatku to bolo ťažké pre nás všetkých, ale postupom času sme si už zvykli, takže nie sú žiadne ťažkosti.
Boli ponuky aj z iných krajín?
Bola len jedna a aj to iba na skúšku.
Viete nám povedať o aký klub šlo?
Bol to jeden klub z Nemecka, ale nechcem ho konkretizovať.
Konzultovali ste presun do Talianska aj s nejakými hráčmi Slovákmi?
To nie, hoci ich v tejto krajine hralo a aj hráva dosť, neriešil som to s nikým, keďže v tomto tíme nepôsobili.
Poznali ste tento klub?
Ja osobne nie, keďže u nás nie je až tak populárny.
Neľutovali ste toto rozhodnutie?
Ani trochu, vedel som, že v podstate nemám čo stratiť.
Vaše dobrý výkony si všimol klub so zvučnejším menom.
Áno, momentálne pôsobím v klube hrajúceho Seriu A FC Turín. Hoci treba podotknúť, že dosť mi k tomu asi aj napomohlo účinkovanie v treťoligovom Pordenone, kde som odohral sezónu 2016/2017.
Kedy vás Turínčania oslovili?
Udialo sa to počas uplynulého leta, keď som bol na Slovensku na prázdninách.
Mali zrejme o vás dostatok informácií.
Pravdepodobne áno, keďže som nemusel absolvovať skúšku. Tešilo ma, že mi ihneď ponúkli spoluprácu.
Ak by neprišla ponuka z Turína, zostali by ste v Pordenone?
Možné to je, ale nejako to už neriešim, čo by keby...
Ako sa vám páči v Turíne?
Ide o klub pôsobiaci medzi elitou, to azda hovorí úplne za všetko (úsmev).
Trénujete už aj s prvým tímom?
Asi tak päťkrát som si už zatrénoval aj s týmto mančaftom.
Asi by bolo pekné dočkať sa premiéry v Serii A?
To celkom určite! Lenže k tejto méte je ešte ďaleká cesta a najmä kvantum tvrdej práce.
Chodievate na zápasy prvého tímu?
Ale áno, pokiaľ je čas a možnosť, veľmi rád si zájdem na zápas A-tímu.
Žije mesto futbalom?
Mám to šťastie, že bývam v časti mesta, kde je štadión odo mňa vzdialený asi na päť minút chôdze. Takže fanúšikov tímu je tu viac ako dosť.
Je rivalita medzi FC a Juventusom veľká?
Veľmi veľká. Taliani futbalom žijú a ak sú v meste dva tímy z najvyššej súťaže, ide o skutočnú veľkú rivalitu. To jednoznačne platí aj o Turíne.
Ste v kontakte aj s inými Slovákmi, ktorí hrajú v Primavere?
Niekedy si napíšeme alebo sa stretneme, ale viac sa, žiaľ, toho stihnúť ani nedá.
Na akej pozícii hrávate?
Je zo mňa defenzívny záložník.
Máte ešte aj iné posty, na ktorých ste hrávali?
Bol som aj stopérom, ale teraz už mám konštantnú pozíciu.
Sledujete slovenskú ligu?
Pozerám si výsledky zápasov, ale zápasy nie.
Čo hovoríte na výkony Senice?
Všimol som si, že dvakrát remizovali a raz vyhrali, ale pomaly im body začínajú pribúdať, takže budem rád, ak sa to bude len a len zlepšovať.
A zápasy Spišskej?
Darí sa im skvele, vyhrali šesť duelov po sebe, ak sa nemýlim. Veľmi im fandím a robia mi radosť.
Viacero hráčov myslí pri podpise do zahraničia na svoj materský klub, ktorý taktiež ťaží z transferu. Je to aj váš prípad?
Áno, aj ja som myslel na svoj materský klub.
Čo považujete za svoje silné stránky?
Jednoznačne prihrávku, súboje a rozohrávku.
Preferujú tréneri v Turíne defenzívny štýl hry či naopak útočný?
Ťažko povedať, keďže každý zápas je iný.
Kto je vašim futbalovým vzorom?
Priznám sa, že ja vzor nemám. Páči sa mi však Sergio Ramos alebo Toni Kroos.
A čo Slováci?
Jasné, obdivujem Juraja Kucku a Stana Lobotku, takisto Mareka Hamšíka.
Lobotka je zhruba vaša generácia, ale aj potenciálny konkurent na vašom poste v reprezentácii, nie?
Vzhľadom na to, že ja mám k reprezentácii ešte veľmi ďaleko, nateraz neviem odpovedať (úsmev).
Prejdime k reprezentácii, momentálne ste členom úspešnej U19.
Áno a som rád, že môžem byť súčasťou takého skvelého tímu.
Postúpili ste do 2. kola kvalifikácie, bol toto cieľ tímu?
Prirodzene, nič iné sme si ani nepripúšťali.
Má tím kvalitu na postup na ME?
Keď sme si poradili s výbermi ako Turecko či Wales, oprávňuje nás to veriť v naše schopnosti. Lenže ďalšie kroky budú už len ťažšie.
Úspešné pôsobenie v 19-ke by čoskoro mohlo otvoriť dvere do dvadsaťjednotky, čo by ste povedali na pozvánku?
Bol by to jeden zo splnených snov, ale predo mnou je ešte dlhá cesta. Musím zostať nohami na zemi a azda príde raz aj to.
Čo by ste odkázali najmladším futbalistom?
Nech na sebe stále tvrdo pracujú a výsledok sa určite dostaví. Základ je nikdy sa nevzdať.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
