Okrem toho sa už dočkal nominácie na ligový duel Serie A.
Hoci nemá ešte ani dvadsať, zažil toho viac, ako väčšina z nás. Futbalové začiatky prežil v Belgicku medzi vojakmi, následne pendloval medzi Slovenskom a cudzinou.
Teraz pôsobí v akadémii jedného z najslávnejších talianskych klubov a patrí medzi najväčšie opory reprezentačnej „devätnástky." Okrem toho sa už Denis Petro dočkal nominácie na ligový duel talianskej ligy.
Kedy a kde ste začali s futbalom?
Bolo to v Belgicku, keď som mal šesť rokov.
Prečo v Belgicku?
Žil som tam s rodinou tri roky, pretože môj otec bol vojak a žili sme tam na vojenskej základni.
Takže ste pričuchli k futbalu medzi vojakmi?
Áno, to je celkom presne povedané (smiech).
Navštevovali ste tam tréningy, prípadne aj hrávali?
Trénoval som cez týždeň, pričom každý víkend sme mali zápas. Bolo tam veľa detí, takže bolo aj dosť tímov. Nič nám teda nebránilo v tom spraviť si svoju vlastnú ligu.
Netúžili ste tam zostať?
Túžil, veľmi túžil. Páčilo sa mi tam, ale otec mal zmluvu len na určitú dobu. Museli sme preto odísť späť na Slovensko.
Presnejšie do Bardejova, tam to pre bolo aké?
„Bolo to tam fajn, pokračoval som v miestnom Partizáne a skutočne som si tam nesťažoval.
Lenže ani tam ste nezostali dlho, vaše kroky opäť viedli do zahraničia, kam presne?
Správne. Pobudol som tam len rok a potom som nabral smer Britské ostrovy, presnejšie Wigan.
Chceli ste zostať aj tam?
Nebolo tam zle, ale pre môj futbalový rast som cítil, že potrebujem nejakú zmenu.
Bolo tou správnou zmenou presun do Michaloviec?
Po návrate z Anglicka som sa ešte vrátil na tri roky do Bardejova, až potom som sa presunul do Michaloviec.
Kde ste veľmi rýchlo herne vyčnievali. Cítili ste sa tam dobre?
V tomto klube som sa cítil naozaj skvele, podmienky boli na vysokej úrovni, takže problém nebol skutočne v ničom.
Absolvovali ste nejaké skúšky v zahraničných akadémiách?
Áno, jednu v poľskom Lechu Poznaň.
Tam si však vaše kvality všimli ľudia z Lazia Rím, nie?
Presne tak. Sledovali ma a prišli sa pozrieť na mňa aj do Poznane.
Ako dlho ste museli v Ríme dokazovať svoje umenie?
Bol som tam necelé tri týždne.
Aké emócie vo vás boli, keď ste sa dozvedeli, že to vyšlo?
Spočiatku som tomu, pochopiteľne, neveril. Po podpise zmluvy som mal obrovskú radosť, pretože to bol pre mňa splnený sen. Takéto čosi sa nepodarí každý deň.
Komu za tento úspech vďačíte?
V prvom rade celej mojej rodine a najbližším. Nesmiem však zabudnúť ani na všetkých mojich trénerov, pretože každý jeden mi dal niečo. Chcel by som však vyzdvihnúť jedného pána trénera, konkrétne Slavomíra Siváka, ktorý chcel zo mňa spraviť nielen skvelého hráča, ale aj čestného.
Skúste nám o tomto trénerovi povedať viac.
Slavomír Sivák bol mojim trénerom počas rokov, keď som hrával v Partizáne. Vždy mi pomáhal najlepšie, ako vedel a bolo vidno, že mu na mne veľmi záleží.
Aké sú vaše najväčšie prednosti?
To nie je na mne, aby som to posudzoval.
Určite vám ale už ktosi povedal, v čom ste dobrý?
Lepšieho by bolo spýtať sa niekoho iného, ja totiž na túto otázku neviem odpovedať.
Aký je život v Taliansku?
Ten môj sa tu točí skutočne len okolo futbalu, bývam v akadémii a najviac času trávim práve v jej priestoroch.
Na čo Taliani kladú dôraz vo vývoji mladých hráčov?
Určite na taktickej vyspelosti hráča.
Čo všetko sa pod tým skrýva?
Postavenie hráčov, presuny, systémy hry, pohyby na ihrisku, kompaktnosť.
Stále platí názor, že Taliani si dávajú záležať na kvalitnej defenzíve?
To je odveká pravda a platí dodnes.
Na akom poste momentálne hrávate?
Hrávam na pozícii ľavého beka, ale v trojčlennej obrannej formácii som stopérom. Nerobí mi problém ani jeden z týchto postov.
Kde vám to viac vyhovuje?
Asi viac na ľavom obrancovi, ale ako vravím, neprekáža mi ani stopérska pozícia.
Vráťme sa do minulosti, presnejšie do 21. mája tohto roka. Čo sa vtedy udialo?
Ide o jeden z mojich najpamätnejších dní. Prvýkrát som sa dostal do nominácie A-tímu na zápas Serie A.
Proti komu ste hrali?
To je o to krajšie, že sa tréneri rozhodli vytiahnuť ma do zápasovej zostavy proti slávnemu Interu Miláno.
Verili ste, že nastúpite?
Aj keď viem, že bola veľmi malá šanca, dúfal som v to. Stále však verím, že sa raz premiéry dočkám.
Trénujete aj s prvým tímom?
Trénoval som, ale keďže od začiatku sezóny je v prvom mužstve veľmi veľa hráčov, zatiaľ pôsobím výlučne len v mládežníckom tíme klubu v súťaži Primavera, takisto aj ostatní moji spoluhráči z tímu.
V reprezentácii do 19 rokov patríte medzi opory, aké sú ciele tímu?
Tým najbližším je postup v Turecku do ďalšieho kola kvalifikácie. Potom sa uvidí, treba ale ísť krôčik po krôčiku.
Má tím dostatočnú silu na to aby uspel v konkurencii Walesu, Kazachstanu a Turecka?
Podľa mňa áno. Máme kvalitný výber, čo sme, myslím, dokázali aj v poslednom prípravnom zápase proti Anglicku.
Čo by ste odkázali malým deťom?
Najmä nech na sebe neustále pracujú a nech sú v tréningoch poctiví a pokorní.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
