Keďže hlavný kapitán Marek Sapara veľa príležitostí nedostáva, tréner Norbert Hrnčár dôveruje Dominikovi Kružliakovi.
Hoci má stále iba 21 rokov, patrí ku skúsenejším hráčom, ktorí behajú po našich ligových trávnikoch. Rodák z Liptovského Mikuláša odohral v najvyššej slovenskej súťaži už cez stovku zápasov.
Reč je o Dominikovi Kružliakovi, v ktorom má slovenský futbal nádej na ďalšieho nástupcu Martina Škrtela či Jána Ďuricu. O tom, aké to je byť kapitánom tímu, ktorý zápas sa mu najviac vryl do pamäti a v ktorom tíme by si raz chcel zahrať, sa dočítate v rozhovore, ktorý nám poskytol.
O Ružomberku a lige
Od vášho debutu v lige je to už viac ako tri roky. Spomínate si ešte na tento okamih?
Samozrejme, že si ho pamätám. Mal som 17 rokov a nastúpil som v piatom jarnom kole na ihrisku Zlatých Moraviec za zraneného Lukáša Greššáka. Bola presne 60. minúta zápasu.
Aké pocity vo vás boli?
Keďže to bol môj prvý štart v lige, veľmi som sa tešil. Po zápase to však už bolo zmiešané, keďže sme tento duel nezvládli. S odstupom času som však rád, že som dostal takúto šancu. Pre takého mladého hráča je obrovskou cťou nastúpiť v najvyššej súťaži.
Mať v tíme hráčov ako Hajdúch, Sapara či bratia Maslovci je asi obrovským plusom.
Znie to ako klišé, ale byť s nimi v jedom tíme je na nezaplatenie. Pre nás mladých je radosť sa na nich pozerať, na ich hru, na ich prístup. Dosť nám pomáhajú či už v kabíne alebo na trávniku. Predsa len, niečo si už vo futbale preskákali, takže určite sa pri nich my všetci mladí máme čo učiť.
Na slovenské pomery je paradoxom, že jeden z najmladších hráčov tímu je zároveň jeho kapitánom. Ako sa k vám správajú starší spoluhráči?
V prvom rade je hlavným kapitánom Marek Sapara. Ja som jeho zástupca, keď nefiguruje v zostave. Som veľmi poctený, že mi tréner verí a dáva mi príležitosť v takomto veku navliecť si na ruku kapitánsku pásku. Starší spoluhráči to berú úplne bez problémov, nie je tam žiadny náznak závisti alebo nevraživosti.
Ktoré méty si klub stanovil pred začiatkom súťaže?Všetci si chceme zopakovať pohárové účinkovanie, pretože to bolo niečo neskutočné. V lige teda chceme skončiť na priečkach zaisťujúcich prestížnu Európu.
Odohrali ste v našej najvyššej súťaži už stovku duelov. Akým smerom sa podľa vás Fortuna liga posúva?
Myslím, že každým ročníkom sa kvalita súťaže zlepšuje. Rok čo rok v nej dostáva priestor čoraz viac mladých futbalistov, ktorí následne prestúpia do väčších klubov. Domnievam sa, že aj preto ide naša liga hore.
O budúcnosti
Kto je vašou najväčšou oporou?
Jednoznačne moja rodina a priateľka. To sú pre mňa najcennejšie osoby.
Ktorý zápas vašej kariéry považujete za doteraz najväčší?
Aj v tomto mám celkom jasno. Nedávne zápasy Európskej ligy proti Evertonu. To sú nateraz moje najväčšie úspechy, keďže som mužstvo v oboch konfrontáciách proti tomuto tímu viedol ako kapitán.
Vedeli by ste si predstaviť hrať po boku Rooneyho?
Jasné, že by som vedel (smiech).
Stále ste dosť mladý, takže celá kariéra je ešte len pred vami. Nemali ste v tínedžerskom veku možnosť hrať v akadémii nejakého veľkoklubu?Nie, takáto príležitosť sa mi nenaskytla.
Ak by bola v zime na stole zaujímavá ponuka na prestup, nebránili by ste sa?Toto zatiaľ nechcem riešiť, keďže momentálne mám stále zmluvu s Ružomberkom a plne sa sústredím len na tento klub.
A čo by ste povedali na záujem Manchestru United?
„Nakoľko je to môj obľúbený klub, ktovie... Možno raz by som na ich ponuku kývol (smiech)."
O reprezentácii
Vaše dobré výkony v lige si všimol aj Pavel Hapal a momentálne ste súčasťou reprezentačnej 21-ky.
Som nesmierne rád, že som členom tohto skvelého tímu. Vždy idem na reprezentačný zraz s dobrým pocitom, keďže nálada v tíme je výborná.
Keďže náš futbal má momentálne šťastie na šikovných stopérov, musíte si pri konkurencii Denisa Vavra s Michalom Sipľakom na svoju šancu počkať.
Áno, zatiaľ dostávajú viac priestoru Denis s Mišom, ale nepodlieham panike. Verím, že aj ja dostanem príležitosť presvedčiť trénera o svojich kvalitách.
Cieľ tímu je asi jasný, nie?
Áno, od začiatku kvalifikácie ním je postup na európsky šampionát. Úplne jednoznačne.
Čo by na záver odkázal Dominik Kružliak mladým futbalistom?Nech stále na sebe makajú, aj keď budú mať pocit, že sa im nedarí. A predovšetkým nech veria sami sebe.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
