Patril k najlepším hráčom slovenskej extraligy. Bol postrachom súperov a najlepšie hokejové časy prežil vo Zvolene. Bol pri všetkých troch tituloch HKM Zvolen.
Jaroslav Török ostal pri hokeji aj po skončení aktívnej kariéry a v súčasnosti je rodák z Martina videoanalytikom klubu spod Pustého hradu. V tejto pozícii pôsobí už piatu sezónu.
O dôležitosti videokouča v hokejovom klube sme sa s legendárnou „dvadsaťšestkou“ porozprávali bližšie.
Na úvod nám priblížte, v čom spočíva práca videoanalytika?
Nejde len o to, aby sme videli na videu strelené a inkasované góly. Ide o veľké množstvo rôznych herných situácií. V jednom zápase máme približne 650 až 700 herných situácií. Každá z nich má výrazný vplyv na dianie na ľade. Musíme zachytiť každý detail.
Čím viac ich spoločne s trénermi na striedačke odhalíme, tým lepšie vieme hráčom pri spätnej analýze ukázať, kde robia chyby, aby sa ich v ďalšom zápase vyvarovali. V modernom hokeji je to veľmi dôležitý prvok, pretože dnes je hokej bez videoanalýzy, takpovediac, polovičný.
Prečo je videoanalýza pre tím dôležitá?
Všetko si to spoločne s trénermi vyhodnocujeme na pozápasovom skupinovom mítingu. Robíme to aj medzi tretinami, kde hráčom na videoprojekcii ukazujeme naše slabé stránky aj slabé stránky súpera, aby sme mohli byť lepším mužstvom priamo v danom zápase.
Mať videotrénera nie je v našej najvyššej súťaži samozrejmosťou, veď ho má v našej lige len šesť klubov. Nie je to chyba?
To je otázka na iných. My to s trénermi Petrom Oremusom a Andrejom Kmečom využívame vo veľkej miere. Chcel by som trénerov aj touto cestou pochváliť za príkladnú spoluprácu. Vieme si vyhovieť. Zameriavame sa na detaily našej aj súperovej hry a myslím si, že nám to prináša ovocie.
Pomáham aj hráčom. Robíme veľa skupinových aj individuálnych mítingov, kde hráč vidí svoj výkon v každom zápase a môže sa neustále zlepšovať.
Koľko času venujte príprave na zápas?
Zápasový deň je naozaj náročný. Ráno sa robia mítingy, kde sa venujeme príprave na súpera. Musím povedať, že pri tom strávim veľa času na štadióne a hlavne doma.
V klube máme určitý koncept, na ktorom sa pracuje. Musím byť vždy stopercentne pripravený. Keď sa mi niečo nepodarí, tak som z toho smutný. Sú veci, ktoré musím mať vždy pripravené. Nároky sú tu vysoké.
Ako vaše rozbory vnímajú samotní hráči. Nemajú s tým problém, keď sa poukazuje na ich chyby?
Zahraniční hráči tieto analýzy veľmi chvália. Napríklad kanadský brankár Jake Paterson hovorí, že doteraz nemal takéto detailné analýzy, kde vidí každý jeden zákrok z predného a najmä zadného záberu. Predtým mám ešte stretnutie s trénerom brankárov, kde si pripravíme skrátený míting.
Páči sa to aj ostatným hráčom, ktorí sem prichádzajú. Mikael Huntebrinker, Patrik Marcinek či Matej Kašlík chcú vidieť svoje strely, šance v malých klipoch, aby vedeli, kde sa to dá zlepšiť.
Napríklad s Milošom Kelemenom sme na videu tri roky poctivo a intenzívne pracovali a som rád, že to dotiahol tak ďaleko. Hráč sa vďaka videu môže stále zlepšovať. Je však dôležité, aby to bolo v primeranej miere.
Ďalším nádejným hráčom pre budúcnosť slovenského hokeja je Maroš Jedlička. Ako často pracujete s ním?
Maroš chodí na analýzy k trénerovi Kmečovi. Snaží sa mu ukázať každý detail. Je to obrovský talent vzhľadom na svoj vek. Je v ňom veľká perspektíva. Nie je to len o Marošovi.
Musím spomenúť aj Mateja Kašlíka, ktorý za mnou chodí veľmi často. Aj on hovoril, že takéto mítingy doteraz nemal a veľmi mu pomáhajú v jeho hre. Myslím si, že aj o ňom budeme ešte veľa počuť.
Zasahujete do deja aj počas zápasov? Ak áno, ako?
So striedačkou sme v spojení cez vysielačku, kde dostávam informácie. Ak niečo potrebuje tréner, okamžite mu to viem poslať do tabletu a on môže s hráčmi situácie konzultovať priamo na striedačke.
Takisto dávam pozor aj na sporné situácie v súvislosti s rozhodcami. Posielať to príliš často by bolo kontraproduktívne.
Čo sa týka trénerských výziev na to takisto používame tablety aj na zápasoch u súperov. Je to vždy veľmi citlivo posudzované.
Pri niektorých výzvach sme neboli úspešní. Medzi uznaným a neuznaným gólom je veľmi tenká hranica. V niektorých prípadoch je výklad pravidiel iný ako skutočnosť.
Minulú sezónu bol v kádri HKM aj váš syn Tomáš. Teraz hrá za Slovan, ktorý však napokon vypadol, a tak k vzájomnej konfrontácii nedošlo. Ako by ste takéto súperenie vnímali?
Ako otec som na neho dosť citlivý a musím sa odosobniť. Išiel do konkurenčného klubu, kde dostal ponuku. Veľmi ma to tešilo.
Samozrejme, že s Tomášom som toho absolvoval veľmi veľa. V poslednom zápase, keď tu hral za Slovan, tak nesklamal.
V play off musí každý bojovať za seba a ak by to bola semifinálová séria, bola by veľmi špecifická a verím, že s dobrým koncom pre nás.
Tomáš sám hovoril, že mu veľmi pomáhajú vaše videá a posúvajú ho dopredu. Stále mu dávate nejaké rady?
Áno, vždy keď príde domov, tak mu robím spätnú analýzu jeho zápasov, ale snažím sa to nepreháňať. Verím tomu, že mu to pomôže. Chcem, aby aj on niečo dosiahol a myslím si, že svojou pracovitosťou a prístupom sa mu to podarí.
Ako sa zmenila práca s hráčmi od čias, keď ste ešte vy hrávali v extralige?
Zmenilo sa toho dosť. Za mojich čias to bolo veľmi o disciplíne, rešpektovaní trénera a tvrdej drine, trénovalo sa dvojfázovo. V súčasnosti sa trénuje oveľa menej, kladie sa väčší dôraz na komunikáciu medzi trénerom a hráčom.
Človek musí vedieť s hráčmi vychádzať. Dnes tu máme úplne inú generáciu hokejistov. My sme boli vychovávaní na niektorých iných ľudských princípoch.
Ľudský prístup by mal byť na prvom mieste. Keď sa vám to vracia dobrým výkonom hráča na ľade, tak je to v poriadku.
Ste zapísaný v histórii slovenskej extraligy, keď ste v drese Martina rozhodli historicky najdlhší zápas. Ako si spomínate na tento výnimočný moment?
Synovia mi poslali video z pozápasového rozhovoru. Čudoval som sa, aké som tam bol mladé ucho, ledva som rozprával. Začali sme hrať o piatej a skončili sme 21:40.
Ľudia už kričali: „Dajte nám večeru!“, ale nikto z tribúny neodišiel, čo si veľmi vážim. Bol to krásny hokejový moment.
Treba pochváliť celé mužstvo Martina. Celý tím do toho vložil srdce a za žiadnu cenu sme ten zápas nechceli prehrať. Dostal som prihrávku, obstrelil som útočníka a brankárovi to prepadlo medzi betóny.
Potom nastala skôr úľava z toho, že ten zápas už skončil a až potom nastúpila radosť z výhry.
V súvislosti s NHL draftom 2022 sa hovorilo aj o M. Jedličkovi, po ktorom však napokon nesiahol žiadny klub. Z pohľadu Slovenska ale ide o nezabudnuteľnú udalosť:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
