Vlado Konský je muž, ktorý má nielen výraz, ale najmä srdce bojovníka.
Už ako tínedžer po rodinnej tragédii čelil starostiam dospelých ľudí. Raz však našiel niečo, čo mu pomohlo problémy prekonávať. A vynieslo ho to dokonca na samotný vrchol. Vlado Konský je muž, ktorý má nielen výraz, ale najmä srdce bojovníka. A toto je jeho príbeh - ako sa dostal z 0 na 100.
„Ľudia vidia len tie úspechy, ale nevidia, že čo všetko je za tým. Ja keď som boxoval, tak som stratil všetky starosti. Keď som mal 17 rokov, zomrela mi mama. Keď som prišiel na tréning na box, tak tie starosti opadli," hovorí Vlado.
„Som mal dvoch mladších bratov, museli doštudovať školu. Jeden chodil ešte len na základnú školu, druhý na strednú, takže ja som školu nechal a šiel som pracovať. Robil som v domove dôchodcov v Sušanoch, chodil som kopať hroby, väčšinou to boli pomocné práce. Čo sa vyskytlo, to som šiel robiť. Nemohol som doma sedieť, lebo len z otcovho platu by sme nevyžili. Kým bratia doštudovali, dovtedy som sa o nich staral, ale aj tak som im nevedel dať to, čo mama," opísal ťažké časy.
„Ja som pociťoval rozdiely v tom, že mladí 17-roční ľudia sa chodili zabávať na diskotéky, ja som na to ani nepomyslel a nemal som ani chuť ísť sa niekde zabávať," dodal Vlado.
Problémy, ktoré sa doma nahromadili, odbúraval v jednoduchej dedinskej posilňovni boxom. Vtedy ešte netušil, že z pozície 0 sa za pár rokov dostane na 100. „V prvom momente ma neupútal. Fyzicky bol slabý, ale keď som s ním začal boxovať, zistil som, že je v ňom zarputilosť. Ak dostane ranu, chce ju dvakrát vrátiť," hovorí prvý Vladov tréner Milan Škorňa.
„V tom čase, keď som ja začínal, tak ten šport tu vôbec nebol rozvinutý. Nemal som ani vlastné rukavice, takže ja som podmienky nemal žiadne. Ale mal som chuť a trénera, a to mi stačilo," hovorí Vlado.
„V sobotu sme trénovali. Fakt som mu dal zabrať. Na výbušnosť, na nohy, na silu, na všetko možné a som si tak večer myslel, že ten Vlado toho bude mať dosť a keď som prišiel v nedeľu doobeda posilňovať, tak Vlado tu už búchal do vreca," spomína prvý tréner. „Či bol alebo nebol sviatok, či bol Silvester, prišiel som si zatrénovať, aj keď tu tréner nebol," dodal Vlado.
„Keď sme išli na prvý zápas, bol tam postavený ten ring. Prišli sme medzi prvými, ešte tam bolo prázdno a videl som, že Vlado vbehol do toho ringu a uklonil sa do toho prázdneho hľadiska. Tak sa nadýchol ako keď si sadnete do nového auta. Tam som si uvedomil, že to nie je taký chvíľkový ošiaľ, ale že sa mu oplatí venovať a robiť s ním," povedal nám Milan Škorňa.
„Boli už také situácie, si pamätám, sme boli v Prešove na ligu. Mal tam vo finále jedného chlapca, ale už som ja povedal počas prestávky medzi kolami, že Vlado, už ho tak nekop, už ho tak nenič, už si jasný víťaz a bolo mi toho chlapca ľúto. Čiže on už v tej váhovej kategórii, v ktorej bol, nemal konkurenciu. Musel jednoznačne napredovať ďalej," dodal prvý tréner.
Keď ho už doma nič nedržalo, odišiel do Banskej Bystrice, kde presedlal na thajský box. Skúsenosti z pobytu v Thajsku mu neskôr vydláždili cestu bojovníka a Vladimír si bez väčšej námahy pripisoval jeden úspech za druhým.
„Pre mňa je hodnotnejšie víťazstvo keď porazím protivníka, ktorý je tiež veľmi dobrý, ako len či vyhrám nejaký opasok. Myslím si, že ešte môžem ďaleko viac dokázať, ako som dosiahol doteraz," hovorí Vlado.
A je šťastný? „Napriek tomu, že za tých 10 rokov, čo robím tento šport, som si nenahromadil nejaký majetok, som šťastný," dodal. A čo by mali robiť tí, ktorí sú na rovnakej štartovacej pozícii ako kedysi on? „Musia si veriť, musia to chcieť v srdci. Povzbudenie príde samo od seba," uzatvára.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
