Skromný mladík však nesmútil, ako hovorí: "práve v tom je ten náš vodný slalom pekný".
Zostávali len dve bránky do konca a Slovensko sa mohlo tešiť z premiérového zlata na olympiáde v Riu de Janeiro. No práve záverečné dve prekážky sa stali pre Jakuba Grigara osudné a nakoniec ho pripravili o akúkoľvek medailu. Skromný mladík však nesmútil, ako hovorí: "práve v tom je ten náš vodný slalom pekný".
O zlato prišiel v posledných dvoch bránkach
Ešte len devätnásťročný pretekár pri svojej olympijskej premiére rozhodne nesklamal. Kvalifikáciou preplával bez väčších problémov, semifinále suverénne vyhral a dlho to vyzeralo, že ho nik nezdolá ani vo finále. Náročný program si však vybral svoju daň, ubral potrebné sily a tak prišli chyby.
"O zlato som prišiel v posledných dvoch bránach, pretože som bol už so silami fakt na konci. Tie dva valce sa mi tam nepríjemne zavreli a už som to vôbec nenadskočil, nemal som to z čoho vytiahnuť. To bola najväčšia chyba," opísal rozhodujúci moment.
Po nej hneď vedel, že je zle, no netušil ako je na tom s časom a že dovtedy bol jasný líder. To si pozrel až po prechode cieľom. "Po tej prvej bránke som si povedal: 'toto nebolo ani náhodou dobré'. Dovtedy som však vôbec nevnímal, ako som na tom. Sústredil som sa len na trať a čas som videl, až keď som prešiel cieľ. Aj to dokazuje, že náskok v slalome nemusí znamenať vôbec nič. Môžete viesť o tri sekundy na predposlednej bránke, no poslednú miniete a je to. V tom je ten náš slalom pekný."
"Som zdravý, mám dobrú rodinu, frajerku a mám kde bývať"
Mladík, z ktorého srší optimizmus a dobrá nálada, nestratil pozitívny prístup ani po nevydarených pretekoch a hneď si naň našiel aj dôvod.
"Ale áno, som spokojný, aj keď je tam zároveň trochu sklamanie a chyby zamrzia. No aspoň mám motiváciu dostať na ďalšie olympijské hry a zabojovať o medailu tam," povedal s úsmevom: "Taký je život, raz sa darí, raz nie. Dnes to nevyšlo, ale nemrzí ma to až tak. Som zdravý, mám dobrú rodinu, frajerku, mám kde bývať a som proste šťastný."
Po semifinále si púšťal reggae od legendárneho Boba Marleyho
Rodina ho prišla podporiť aj priamo do Ria, konkrétne otec Richard Grigar. "Myslím si, že sa teší. Nikto nečakal, že sa v devätnástich rokoch dostanem takto ďaleko. Myslím si, že ako správny rodič ma nemá rád preto, ako jazdím, ale preto, že som jeho syn." Kvôli návšteve otca a taktiež svojho veľkého vzoru Michala Martikána na tribúne si pred štartom tentokrát odpustil "srandičky".
"Oni to nemajú veľmi radi, tak som si tie gestá nechal radšej schované."
K dobrej nálade mu pomáhala aj hudba. Po semifinále sa išiel nachvíľu natiahnuť do postele a nechal sa unášať rytmami jamajského reggae od legendárneho Boba Marleyho. "Pomohol mi pred finále, bol som celkom dobre oddýchnutý a naladený, až kým som sa nedostal na štart. Potom som sa sústredil už len na tie bránky," a dodal, že na svojho obľúbenca nedá dopustiť ani po finále. "S Bobom proste treba ostať."
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
