Edson Arantes do Nascimento, celosvetovo známy ako Pelé, sa zaradil medzi najväčšie ikony svetového futbalu. Brazílčana, ktorý ako jediný získal trikrát titul majstra sveta, považujú mnohí za najlepšieho futbalistu histórie. Vo štvrtok zomrel vo veku 82 rokov po dlhom boji s rakovinou.
Pelé upútal na seba pozornosť už v 17-tich rokoch na MS 1958 vo Švédsku. Na svetovom šampionáte odohral štyri zápasy, v ktorých strelil šesť gólov. Takmer celú kariéru strávil v FC Santos, nikdy nehral za žiaden európsky klub, tak si jeho fenomenálnu hru mohli európski fanúšikovia vychutnať zväčša len počas MS či exhibičných stretnutí FC Santos a brazílskej reprezentácie.
Za Santos dokopy odohral 1120 zápasov, v ktorých nastrieľal 1087 gólov. V národnom drese sa predstavil v 92 stretnutiach, v ktorých strelil 77 gólov. Záver kariéry strávil v americkom klube New York Cosmos, za ktorý odohral 64 duelov a skóroval 37-krát.
Trojnásobný majster sveta (1958, 1962, 1970) získal aj dvakrát titul v Pohári osloboditeľov (1962, 1963) a v tých istých rokoch sa stal aj víťazom Interkontinentálneho pohára. Desaťkrát (1958, 1960, 1961, 1962, 1964, 1965, 1967, 1968, 1969, 1973) vyhral brazílsky šampionát Paulista. V roku 1959 sa stal najlepším strelcom Copa America, v roku 1965 kráľom strelcov Pohára osloboditeľov a najlepším kanonierom bol aj v roku 1970 na MS v Mexiku.
V roku 1999 Medzinárodný olympijsky výbor (MOV) vyhlásil Pelého za športovca storočia. Za najlepšieho futbalistu storočia ho FIFA označila v roku 2000. Magazín The Time ho zaradil do stovky najdôležitejších ľudí minulého storočia.
Edson Arantes do Nascimento sa narodil 23. októbra 1940 v Tres Coracoes v brazílskom štáte Minas Gerais. Vyrastal v skromných pomeroch, futbalu sa venoval jeho otec, hrával pod menom Dondinho, ale väčšinu svojho života pracoval ako sanitár.
Ako chlapec sa presťahoval s rodinou do mesta Bauru v štáte Sao Paulo, kde v rokoch 1954-1956 hrával v miestnom mládežníckom tíme AC Bauru, a práve tu dostal prezývku Pelé. Tá vznikla z nesprávnej výslovnosti mena jeho obľúbeného hráča, brankára Bileho, ktorý chytal za klub Vasco da Gama. Kým sa Pelé stal profesionálnym futbalistom, privyrábal si ako čistič topánok či príležitostný čašník.
Jeho talent objavil jeden z vtedajších najlepších brazílskych hráčov Waldemar de Brito. Ten ho vzal do prístavného mesta Santos a skeptickým šéfom tamojšieho profesionálneho klubu povedal: "Tento chlapec raz bude najlepším hráčom na svete - má všetko." Tak sa začala 18-ročná láska Pelého s klubom FC Santos, ktorému pomohol k desiatim titulom v šampionáte Sao Paula, piatim Brazílskym pohárom, dvom triumfom v Pohári osloboditeľov a dvom Interkontinentálnym pohárom.
Za prvý tím FC Santos Pelé skóroval už pri svojom debute v 16-tich rokoch proti Corinthiansu (7:1), za éry takých hráčov ako Zito, Pepe či Coutinho. O pár mesiacov neskôr sa ako 17-ročný stal najmladším najlepším strelcom majstrovstiev Sao Paula a dostal sa aj do brazílskej nominácie na MS v roku 1958 vo Švédsku. Na svetovom šampionáte začal ako náhradník, ale proti Walesu v dramatickom štvrťfinále strelil jediný gól zápasu a jeho semifinálový hetrik proti Francúzom a dva finálové góly Švédom už písali futbalovú históriu.
Legendárnym sa stál napríklad gól proti domácim Švédom. Sedemnásťročný Pelé si vo finále jedným dotykom prehodil loptu cez hlavu aj cez obrancu, okolo ktorého sa aj otočil a z voleja rozvlnil sieť švédskej bránky. Celkovo sa zúčastnil na štyroch MS a jeho zásluhou získali "kanárici" tri tituly v rokoch 1958, 1962, 1970.
Na klubovej scéne v drese Santosu prekonal všetky rekordy, v roku 1959 strelil 127 gólov, v roku 1961 110 a v roku 1965 101. Okrem mnohých iných rekordov drží aj rekord v počte hetrikov, počas kariéry ich dosiahol 92. Na ihrisku patril k futbalovým džentlmenom a nikdy ho nevylúčili.
Prvýkrát kariéru ukončil v roku 1974 vo veku 33 rokov, ale aj pre údajné finančné problémy v rokoch 1975-1977 odišiel hrať do USA za New York Cosmos. S aktívnym futbalom sa definitívne rozlúčil 1. októbra 1977 po exhibičnom zápase New York Cosmos s FC Santos, ktorý vysielali v 38 krajinách a spravodajsky ho pokrývalo 650 žurnalistov.
Už počas aktívnej hráčskej kariéry bol rešpektovanou a slávnou osobnosťou. V roku 1967, keď FC Santos prišiel odohrať exhibičný zápas do Nigérie, kde zúrila občianska vojna, uzavreli bojujúce strany 48-hodinové prímerie, aby mohli sledovať hru najlepšieho futbalistu sveta.
Svojou charizmou usmievajúceho sa muža propagoval futbal po celom svete, pôsobil na poste vyslanca dobrej vôle Organizácie Spojených národov (OSN). V rokoch 1995 - 1998 bol tiež brazílskym ministrom pre šport.
Bol dvakrát ženatý s Rosemeri dos Reisovou Cholbyovou a s Assiriou Seixas Lemosovou (1994-2008). S prvou manželkou mal tri a s druhou dve deti. Ďalšie dve Pelého deti vzišli z nemanželských vzťahov.
Legendu svetového futbalu začali trápiť problémy s pohybovým aparátom po tom, ako absolvoval v roku 2012 operáciu bedrového kĺbu. Jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval, pred dvoma rokmi sa nezúčastnil na odhalení svojej sochy na štadióne Maracana v Riu de Janeiro.
Od roku 2021 sa podroboval liečbe rakoviny hrubého čreva. Pred mesiacom ho hospitalizovali v nemocnici Alberta Einsteina v Sao Paule po tom, ako lekári u neho potvrdili progresiu pri rakovine, obličkových a srdcových dysfunkciách. Legendárny futbalista zomrel vo štvrtok 29. decembra vo veku 82 rokov.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
