23. septembra vyjdú do ulíc miest a obcí Slovenska dobrovoľníci ponúkajúci symbol solidarity s ľuďmi nevidiacimi a slabozrakými – drevenú pastelku, ktorá dokáže vpísať krajší príbeh do života mnohých z nich. Aj vďaka vám. Premýšľate kam vaše peniaze poputujú, komu asi tak pomôžu? Napríklad aj Alexovi, mladému športovcovi, ktorému ani diagnóza prakticky nevidiaceho nebráni úspešne športovať i študovať.
Alex Lajtman je mladý športovec, ktorému ani diagnóza prakticky nevidiaceho nebráni úspešne športovať, študovať obchodnú akadémiu a zdolávať jednu métu za druhou. Vďaka paraalpskému lyžovaniu, ktorému sa venuje už niekoľko rokov získal disciplínu, zdravé sebavedomie i chuť prekonať akékoľvek prekážky, ktoré mu život prinesie. Hoci začiatky neboli vôbec jednoduché. „Mal som jedenásť rokov a veľmi som túžil športovať. Bolo mi ľúto, že nemôžem. Mamina sa však nevzdala a na internete našla stránku paralympijského výboru. Absolvoval som zopár kempov, na ktorých nám ukázali rôzne športy. Odporučili mi lyžovanie, pretože v okolí Prievidze máme dobré podmienky na trénovanie. Spojili ma s mojím prvým trénerom Jurajom Mederom a začal som,“ spomína si Alex. „Pravdaže k začiatkom patrí aj veľa pádov, musí sa veľa trénovať. Začínali sme postupne, najskôr na rovinke, postupne sme išli na svahy, ale časom sa to zlepšovalo a mňa si paraalpské lyžovanie celkom podmanilo.“
Lyžiari so zrakovým postihnutím lyžujú s pomocou tzv. navádzača. Ten by mal byť dobrým lyžiarom, mať skúsenosť s účasťou na pretekoch i tímovým hráčom. V Alexovej kategórii lyžiarov so zvyškami zraku spoločne komunikujú prostredníctvom mikrofónu zabudovaného v prilbe. „Veľmi dôležité pre mňa je aj to, aby sme si ľudsky sadli, boli priateľmi, pretože tento šport je o vzájomnej dôvere a tú si ľahšie budujete s niekým, s kým si rozumiete. Sme tím a závislý jeden od druhého. Obaja musíme ísť na sto percent, ak by to tak nebolo, okamžite sa to odrazí na výsledku,“ vysvetľuje mladý športovec. Za svoj zásadný úspech považuje tretie miesto na Európskom pohári v chorvátskom Záhrebe. Tešia ho však aj bronzové medaile z Majstrovstiev Rakúska či Českej republiky.
„Fascinuje ma, že aj človek ako ja môže športovať. Keď som bol menší, nenapadlo by mi ani vo sne, že raz budem športovať na poloprofesionálnej úrovni. Na lyžovaní mám rád, keď sa spúšťam dole kopcom neskutočnou rýchlosťou, prekonávam samého seba, vyhovuje mi, že sa na tréningoch namakám. Navyše, športuje sa v krásnom prostredí, zima je v niektorých krajinách veľmi čarovná,“ vyznáva sa Alex a priznáva, že šport mu dal do života oveľa viac. Naučil ho disciplíne i zdravému sebavedomiu. „Dodal mi silu nebáť sa bojovať s tým, čo príde, nemať obavy kvôli zrakovému postihnutiu. Je to vlastne taká škola života, mnohé čo v športe robíte, dokážete využiť aj v bežnom živote.“
Popri športu sa Alex venuje štúdiu na Obchodnej akadémii, kde má – ako s úsmevom hovorí – najradšej telesnú, no keď zvážnie prizná, že si túto školu vybral najmä pre odborné predmety ako je ekonomika či účtovníctvo, ktorým sa snaží maximálne venovať, aby ich raz aj naplno využil. Vzhľadom na svoje športové vyťaženie má stanovený individuálny študijný plán. A aj napriek zrakovému postihnutiu ho nikto nešetrí, hoci učitelia výuku prispôsobili jeho zrakovým obmedzeniam. „Myslím si, že boli veľmi otvorení „novému učebnému štýlu“, navyše jedna pani učiteľka už poznala nevidiaceho, takže vedela, ako učiť a postupne sa aj ostatní vyučujúci naučili, že musia hovoriť trošku pomalšie, aby som si stíhal robiť poznámky do počítača. Na druhej strane vedia, že sa môžu ku mne správať ako ku ktorémukoľvek žiakovi,“ prezrádza a chváli aj svojich spolužiakov. „Sme dobrý kolektív, síce ma vidia pomenej, ale fandia mi, zaujímajú sa, ako sa mi darí, informujú ma, čo sa v škole deje. Prijali ma veľmi dobre, nehľadia na to, že nevidím, berú ma ako ktoréhokoľvek iného spolužiaka.“ Pri výuke a príprave do školy, ktorej sa neraz venuje po večeroch na sústredeniach, počas voľna cez tréningové dni či v rámci oddychu po súťažiach, používa Alex počítač, ktorý získal vďaka Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Tunajšie sociálne pracovníčky mu ho pomohli zaobstarať a naučili ho pracovať aj so špeciálnou lupou, ktorá mu tiež pomáha pri lúskaní učebnej látky. „Robíte záslužnú prácu, pomohli ste mi nielen materiálne, ale aj radami. Aj preto som sa rád podieľal na zbierke Biela pastelka ako dobrovoľník, pretože viem, ako môžete pomôcť ľuďom so zrakovým postihnutím.“
Aktuálne Alexa čaká maturita a príprava na vysokú školu. Uvažuje o ekonómii alebo športovom manažmente. „Pokiaľ budem zdravý, rád by som sa venoval lyžovaniu čo najdlhšie. Šport je pre mňa životný štýl a chcel by som sa mu neskôr venovať aj popri práci. Uvidíme,“ dodáva s úsmevom Alex Lajtman, paraalpský lyžiar, o ktorom ešte iste budeme počuť.
Príbehov ako je ten Alexov majú v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska mnoho. Každý je inak výnimočný, ale potvrdzuje, že svoje sny si môžu plniť aj ľudia so zrakovým postihnutím. Ročne pomôžu sociálne pracovníčky a sociálni pracovníci 5 100 klientom, ktorým venujú vyše 25 000 hodín odbornej práce.
Aj vďaka vášmu príspevku venovanému na konto verejnej zbierky Biela pastelka môže Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska BEZPLATNE pomáhať:
Pozrite si tohtoročný spot verejnej zbierky Biela pastelka 2022, ktorú podporujú aj Adela Vinczeová, Fero Joke a Robo Roth:
https://www.youtube.com/watch?v=D5hfWwuYpdo&ab_channel=%C3%9Anianevidiacichaslabozrak%C3%BDchSlovenska
ĎAKUJEME, že aj vďaka vašej pomoci môžeme písať krajší príbeh v životoch ľudí nevidiacich a slabozrakých!
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
